Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/66/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201385 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201385.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: W. X., Q.. XX.X.XXXX, U. U., I.. F. X, zastúpená Advokátska kancelária Dobrovodský a spol., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Česká 7, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, o priznanie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 4. júna 2013, sp. zn. J. Y. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Dov, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 4. júna 2013, sp. zn. J. Y. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Dov p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 7, ods. 5 Zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom navrhovateľke nepriznal nárok na bytovú náhradu za dvojizbový byt č. 10 na Heydukovej ul.č. 1 v Bratislave, pretože v prípade navrhovateľky zo strany prenajímateľa bytu jej nebola daná ani doručená výpoveď z nájmu bytu a navrhovateľka výpoveď v stanovenej lehote sama nepodala. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že nájom bytu bol vypovedaný J. X., s ktorým navrhovateľka v uvedenom byte istý čas žila v spoločnej domácnosti aj s ich synom Hugom. Martin Klein po zrušení rozhodnutia o pridelení bytu v decembri 1990 nebol z bytu vyprataný, nakoľko bytový dom bol čiastočne vydaný oprávneným osobám. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľka domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedla, že byt bol pôvodne pridelený D.. J. X., s ktorým istý čas v byte žila ako družka v spoločnej domácnosti, od septembra 2011 sa z bytu odsťahoval k matke. Nájom bytu tak prešiel na navrhovateľku, v užívaní bytu nebola nikým rušená. Vlastníci domu upravili mesačný zálohový predpis platieb na dve osoby. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľka sa nestala spoločným nájomcom bytu s D.. J. X., keďže rozhodnutie o pridelení bytu bolo D.. X. zrušené a navrhovateľka manželstvo s ním neuzavrela, ani sa po dohode s prenajímateľom nestala spoločnou nájomníčkou s D.. X.. Poukázal tiež na to, že nie je zrejmé, či D.. J. X. sa z bytu odsťahoval prechodne alebo natrvalo, či teda prichádza do úvahy otázka prechodu nájmu bytu na navrhovateľku. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke danosti nároku na bytovú náhradu na strane navrhovateľky. Podľa § 5, ods. 1 zák.č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo 7a a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa § 7, ods. 1 žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2002 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Odporca zamietol žiadosť na bytovú náhradu, keď dospel k záveru, že v prípade navrhovateľky nedošlo k skončeniu nájmu podľa zák.č. 260/2011 Z.z., pretože navrhovateľke nebol prenajímateľom výpoveďou nájom skončený a ani ona samotná výpoveď v lehote podľa § 3a nepodala. Dospel k záveru, že výpoveď adresovaná Dr. Martinovi Kleinovi neoprávňuje navrhovateľku na podanie žiadosti podľa zák.č. 260/2011 Z.z. Súd sa stotožňuje s rozhodnutím odporcu v tom smere, že navrhovateľke nárok na bytovú náhradu podľa tejto zákonnej normy nevznikol. Pokiaľ ide o výpoveď nájmu, zákon č. 260/2011 Z.z. predpokladá skončenie nájmu výpoveďou. Výpoveď nájmu bytu je jednostranný adresovaný formálny hmotnoprávny právny úkon, ktorý vyvoláva právne účinky len vo vzťahu k tomu, komu je daný (udelený) a doručený. Z obsahu spisu vyplýva, že vlastníci bytového domu ako prenajímatelia vypovedali podľa tohto zákona nájom k bytu, užívaného navrhovateľkou a synom Hugom, len D.. J. X. (výpoveď zo dňa 8.3.2012). Navrhovateľke nájom bytu nevypovedali. Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, že navrhovateľku buď za nájomcu, resp. spoločného nájomcu bytu nepovažovali alebo opomenuli vypovedať nájom aj druhému zo spoločných nájomcov bytu. Keďže však navrhovateľke nájom bytu nebol vypovedaný, v zmysle zákona jej neskončil nájom k bytu výpoveďou prenajímateľa a ani nájomcu ( sama výpoveď z nájmu bytu nedala ), preto jej z dôvodu neskončenia nájomného vzťahu ani nemohol vzniknúť nárok na bytovú náhradu. Nájomný vzťah naďalej trvá alebo vôbec nevznikol a v byte žije len ako spolužijúca osoba nájomcu, D.. J. X.. Z hľadiska zák. č. 260/2011 Z.z. by uvedená konštrukcia však platila len za predpokladu, že byt, ktorý užíva, možno považovať za byt, na ktorý sa v zmysle § 2 zák. č. 260/2011 Z.z. tento zákon vzťahuje. Podľa názoru súdu sa na prípad navrhovateľky citovaný zákon vôbec nevzťahuje. Po spoločenských zmenách v roku 1989 bolo umožnené nájomcom bytov podieľať sa v zmysle zák.č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na privatizácii bytového fondu, a to za cenovo výhodných podmienok. Táto možnosť nebola samozrejme poskytnutá tým osobám, ktoré realizovali svoje bytové potreby v domoch, ktoré boli v rámci reštitúcií vydané oprávneným osobám. Z dôvodu istej satisfakcie bola prijatá zákonná úprava, ktorá priznala takýmto nájomcom nárok na bytovú náhradu, avšak len za predpokladu, že byt užívali v súlade s platnými právnymi predpismi, účinnými ku 1.1.1992, odkedy nadobudla účinnosť tzv. veľká novela Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť je priamo premietnutá v § 2 zák. č. 260/2011 Z.z., z ktorého vyplýva, že nárok na bytovú náhradu sa vzťahuje len na byty, v ktorých nájom vznikol podľa transformačného ustanovenia § 871 ods. 1 - 4 OZ a ku dňu účinnosti zákona trvá. V uvedenom ustanovení Občiansky zákonník uvádza, že právo osobného užívania bytu vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení na nájom. Ku dňu 1.1.1992 D.. J. X. nebol osobným užívateľom dotknutého bytu, preto sa na byt, ním užívaný bez právneho dôvodu, nemôže ani vzťahovať zákon č. 260/2011 Z.z. Užívanie bytu v súlade so zákonom si vyžadovalo dve právne skutočnosti. Jednak právoplatné rozhodnutie o pridelení bytu a jednak existenciu dohody o užívaní a prevzatí bytu. D.. J. X. bol síce byt rozhodnutím národného výboru pridelený, avšak na základe protestu prokurátora bolo rozhodnutie o pridelení bytu zrušené (rozhodnutie NV hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 5.11.1990 v spojení s rozhodnutím MV SR zo dňa 29.12.1990, sp. zn. J.-XXX/XXXX-U.). Ku 1.1.1992 D.. J. X. preto právo osobného užívania bytu nevzniklo a následne nebolo transformované na nájom. Pokiaľ neskôr s vlastníkmi domu uzavrel prípadne nájomnú zmluvu, stal sa oprávneným na užívanie bytu na základe nájomnej zmluvy. Zákon č. 260/2011 Z.z. sa ale vzťahuje len na tie byty, ku ktorým ku 1.1.1992 existovalo právo osobného užívania bytu, nie na byty, ktoré reštituenti po vydaní nehnuteľnosti prenajali nájomcov, a to ani v prípade, ak nájom bol uzavretý s osobou, ktorá byt užívala už pred vydaním bytového domu (nehnuteľnosti) oprávneným osobám. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka v konaní úspech nedosiahla a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.