Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/99/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201993 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201993.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: T. U., B.. XX.X.XXXX, Š. L. N. G., X., O..Č.. Ú. L.V. Z. pre S. T., zastúpený Mgr. Jarmila Vargová, advokátka so sídlom v Lovči ul. Geronettova č. 131, pracovisko Bratislava, Ul. Brečtanova č. 21, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení zo dňa 16. októbra 2013, sp.zn. L.- V.- X.- XX- XXX/XXXX- H., takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 16. októbra 2013, sp.zn. L.- V.- X.- XX- XXX/XXXX- H. p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 88, ods. 1 písm. b/ Zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 16.10.2013 o 18:30 hod. z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Dĺžku doby zaistenia stanovil podľa § 88 ods. 4 zákona do 16.4.2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že v čase rozhodnutia o zaistení navrhovateľa bolo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení s určeným zákazom vstupu na dobu 5 rokov, pretože navrhovateľ bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, nebol mu uložený trest vyhostenia a na území SR má neoprávnený pobyt (rozhodnutie zo dňa 16.10.2013 sp.zn. L.- V.- X.- XX- XXX/XXXX- H.). U navrhovateľa, ktorý viackrát neúspešne požiadal o azyl, svojvoľne opustil zariadenie pre žiadateľov o azyl, bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselný pokračovací trestný čin prevádzačstva, ktorý je slobodný a bezdetný, bez rodinných príslušníkov na území SR alebo štátov EÚ, dospel k záveru, že pre výkon administratívneho vyhostenia nie je postačujúce zloženie peňažnej záruky alebo hlásenie pobytu v zmysle § 89 ods. 1 zákona, ale jeho zaistenie. U navrhovateľa niet prekážok pre vrátenie do zeme pôvodu, ako už o tom právoplatne rozhodol Migračný úrad SR vo svojich rozhodnutiach z 23.6.2004 sp.zn. T.- XXXX/PO- Ž. a zo dňa 30.7.2008 sp.zn. T.- XXX-XX/PO- Ž.. Navrhovateľ si s ohľadom na doterajší spôsob života nevytvoril dostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojho ďalšieho pobytu, či už po stránke materiálnej alebo sociálnej, preto existuje reálne riziko, že sa bude skrývať v komunite svojich krajanov, hľadať si nelegálne zamestnanie alebo pokračovať v trestnej činnosti. Miesto jeho pobytu nebude správnemu orgánu známe, keďže navrhovateľ nemá po prepustení z ústavu na výkon trestu odňatia slobody na území SR už povolený žiaden druh pobytu. K dobe zaistenia v napadnutom rozhodnutí uviedol, že mu nie je známe, za aký čas Zastupiteľský úrad Indickej republiky v Bratislave vydá navrhovateľovi náhradný cestovný doklad, preto stanovil maximálnu dĺžku doby zaistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia odporcovi na ďalšie konania a nariadenia prepustenia zo zaistenia. Zastával názor, že odporca pri vydaní rozhodnutia nepostupoval zákonným spôsobom, v dôsledku čoho došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktorým sa významnou mierou zasiahlo do práv navrhovateľa. Keďže rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré taktiež napadol opravným prostriedkom, i napadnuté rozhodnutie boli vydané v ten istý deň, konanie prebehlo len formálne, navrhovateľ bol pod tlakom zo strany správneho orgánu, ktorý vykonával všetky úkony v priebehu niekoľkých hodín. Navrhovateľ tak nemal reálnu možnosť dostatočným spôsobom sa pripraviť na konanie, vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, príp. predniesť vlastné argumenty a navrhnúť vlastné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odporca tak nezistil skutočný stav veci a blanketárnym spôsobom vyhotovil rozhodnutie, ktoré závažným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv navrhovateľa. Rozhodnutie o zaistení považoval za krajnú možnosť, ktorá prichádza do úvahy len za predpokladu, že je s určitosťou preukázané, že iná zákonná možnosť neexistuje. K opravnému prostriedku pripojil prehlásenie pána G. W. o tom, že zamestná navrhovateľa vo svojej firme a pána H. W. o poskytnutí ubytovania. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že správne konanie prebehlo v súlade so zákonom, do konania bol pribratý tlmočník z jazyka punjab. Ako vyplýva zo znenia navrhovateľom a tlmočníkom podpísaných zápisníc, navrhovateľ bol riadne oboznámený s predmetom voči nemu začatého konania, bol mu poskytnutý dostatočný a reálny priestor vyjadriť sa k obsahu administratívneho spisu, predniesť svoje stanoviská k veci, navrhnúť dôkazy. Navrhovateľ bol taktiež poučený o možnosti zvoliť si v konaní zástupcu, požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci a požiadať o dobrovoľný asistovaný návrat. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (§ 250g, ods. 2 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 88 ods. 7 zákona) bolo právne posúdenie veci v otázke splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas potrebný, najviac však na 6 mesiacov. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Indickej republiky, bez cestovného dokladu. Je slobodný, bezdetný. Na území SR má po prepustení z ústavu na výkon trestu odňatia slobody neoprávnený pobyt. Na území SR, resp. EÚ nežijú jeho rodinní príslušníci. Štátnu hranicu s Ukrajinou prekročil v roku 2003 mimo hraničný priechod, bez cestovného dokladu a víza. O udelenie azylu na území SR požiadal celkom 4 krát. Z dôvodu svojvoľného opustenia záchytného tábora v Gabčíkove bolo konanie o prvej žiadosti zastavené (rozhodnutie zo dňa 9.2.2004 sp.zn. B.- XXXX/PO- Ž. XXXX). Na základe druhej žiadosti zo dňa 8.4. 2004 po tom, ako bol na územie SR vrátený z územia Rakúska, migračný úrad neudelil azyl a rozhodol tiež, že na navrhovateľa sa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny jeho pôvodu (rozhodnutie zo dňa 23.6.2004, sp.zn. T. XXXX/PO- Ž. potvrdené rozsudkami KS v Bratislave zo dňa 14.12.2005, č.k. X U. XX/XXXX- XX a Najvyššieho súdu SR zo dňa 4.4.2007, U..Z.. X U.- C.- W. XX/XXXX). Tretíkrát požiadal o udelenie azylu dňa 19.5.2008, migračný úrad azyl neudelil so súčasným rozhodnutím, že na menovaného sa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny jeho pôvodu (rozhodnutie zo dňa 30.7.2008, sp.zn. Č. T.: XXX- XX/PO- Ž., potvrdené rozsudkami KS v Bratislave zo dňa 13.3.2009, č.k. 10 Saz 34/2008- 36, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2009, sp.zn. X U. XX/XXXX). Konanie o štvrtej žiadosti o udelenie azylu bolo rozhodnutím migračného úradu zo dňa 30.10.2012, právoplatné dňa 20.11.2012, sp.zn. Č. T.- XX/XX/PO- Ž.- XXXX zastavené pre svojvoľné a neodôvodnené opustenie azylového zariadenia, bez priepustky, v trvaní dlhšom ako sedem dní, hoci navrhovateľ nemal povolený prechodný alebo trvalý pobyt na území SR. Rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície PZ SR v Dunajskej Strede zo dňa 3.3.2010 (sp.zn. D.- G.- X.- J.- H.- XX- X/XXXX) bol navrhovateľ administratívne vyhostený do Indie s určeným zákazom vstupu na územie SR do 3.3.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2010. V ten istý deň došlo i k zaisteniu navrhovateľa, najviac do 3.9.2010 (sp.zn. D.- G.- X.- J.- H.- XX- X/XXXX). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2010. S ohľadom na jeho väzbu a výkon trestu odňatia slobody mal navrhovateľ na našom území tolerovaný pobyt (§ 58, ods. 4, písm. c/). Dňa 16.10.2013 bol navrhovateľ podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého v trvaní troch rokov za pokračovací zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ trestného zákona (rozsudok OS BA I zo dňa 1.4.2011, sp.zn. XT XX/XX v spojení s uznesením KS v Bratislave zo dňa 30.10.2010, sp.zn. XTo XXX/XXXX. Odporca rozhodnutím zo dňa 16.10.2013, sp.zn. L.- V.- X.- XX- XXX/XXXX- H. rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa podľa § 82 ods. 1 písm. c/ a h/ zákona. Súčasne bol navrhovateľovi uložený zákaz vstupu na územie SR na dobu 5 rokov. Správny orgán podľa § 55 ods. Správneho poriadku vylúčil odkladný účinok opravného prostriedku. Rozhodnutie bolo v tento deň navrhovateľovi doručené a pretlmočené. Navrhovateľ aj toto rozhodnutie napadol opravným prostriedkom, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Zastupiteľský úrad Indickej republiky v SR vystavil dňa 6.11.2013 navrhovateľovi náhradný cestovný doklad s platnosťou do 5.2.2014. Z uvedeného skutkového stavu, náležite zistenom odporcom, nepochybne vyplýva, že u navrhovateľa došlo k vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení z dôvodov podľa § 82 ods. 1 písm. c/a h/ zákona, ktoré sú u navrhovateľa objektívne dané. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v zmysle §88 ods. 1 písm. b/ zákona na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Odporca tak rozhodol o zaistení navrhovateľa v súlade so zákonom, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Ústava SR zaručuje osobnú slobodu v článku 17. Právo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam, garantuje ho nielen Ústava SR, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5 ods. 1). Dôvodom pre zásah, t. j. pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Každý, kto bol pozbavený slobody, musí mať právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je toto pozbavenie nezákonné. Osobe pozbavenej osobnej slobody sa zaručuje tiež právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania tohto obmedzenia. Obmedzenie osobnej slobody je možné iba na základe zákona, pričom obmedzenie musí rešpektovať princíp proporcionality v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt. Obmedzenie základného práva je možné len z dôvodu, ktorému s ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú relevanciu, akú má obmedzené základné právo. Takýmto dôvodom v zásade bude iné základné právo, alebo ústavou ustanovený verejný záujem. Obmedzenie musí obstáť z hľadiska vhodnosti dosiahnuť sledovaný cieľ. Nemožno opomenúť, že je potrebné skúmať tiež otázku potrebnosti, nevyhnutnosti takéhoto obmedzenia, t.j. či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite. V danom prípade došlo k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa, teda k zásahu do jednej zo základných slobôd. Uvedené obmedzenie bolo vykonané na základe zákona, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení; napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu v urýchlenom konaní (§ 250 sa O.s.p.). Existujúca právna úprava, či už v zákone o pobyte cudzincov alebo v Občianskom súdnom poriadku korešponduje teda citovanému medzinárodnému dohovoru. Pri zodpovedaní otázky proporcionality obmedzenia osobnej slobody vo vzťahu k verejnému záujmu a vhodnosti pre dosiahnutie sledovaného cieľa, príp. v otázke nemožnosti jeho dosiahnutia iným normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali osobnú slobodu navrhovateľa v menšej intenzite, sa súd stotožňuje s názorom odporcu o tom, že dosiahnutie účelu obmedzenia osobnej slobody, teda realizáciu administratívneho vyhostenia cudzieho štátneho príslušníka bez oprávnenia na pobyt, nemožno v prípade navrhovateľa dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, o ktorých pojednáva najmä ustanovenie § 89, ods. 1, písm. a/ a b/ zákona. V zmysle tohto ustanovenia namiesto zaistenia možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ sa na území SR dopustil spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. tým spôsobom, že s ďalšími troma cudzími štátnymi príslušníkmi v období od 28.12.2006 do 19.9.2007 získal priamu finančnú výhodu pre seba s rozdelením úloh medzi seba, naplánovali, skoordinovali a zabezpečili vo viacerých prípadoch prechod cez územie SR pre občanov Indie, Pakistanu a Bangladéša, a to tým spôsobom, že ako organizátori, niekedy spoločne, niekedy samostatne, zabezpečovali migrantov na prevoz, na to potrebné finančné prostriedky a tiež byty resp. domy, kde týchto migrantov dočasne ubytovávali. Na území SR sa navrhovateľ zdržuje už od roku 2003. V štyroch konaniach o udelení azylu bol neúspešný, pričom dvakrát bolo konanie zastavené pre svojvoľné opustenie azylového zariadenia. Na území SR sa po podmienečnom prepustení zdržuje bez akéhokoľvek povolenia na pobyt naďalej, napriek existencii už skôr vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Podľa názoru súdu charakter trestnej činnosti, páchanej navrhovateľom na území SR, ale i skutočnosť, že navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom opustil azylové zariadenie, ako i skutočnosť, že po podaní žiadosti o udelenie azylu vycestoval na územie Rakúskej republiky, z územia ktorej bol vrátený späť na SR, v plnej miere odôvodňuje záver, že zabezpečenie realizácie výkonu v poradí druhého administratívneho vyhostenia navrhovateľa je možné len za pomoci inštitútu zaistenia podľa § 88 zákona. V zmysle § 88 ods. 2 zákona u navrhovateľa existuje tiež riziko úteku, keď nemá udelený pobyt podľa tohto zákona na území SR a v zmysle rozhodnutia o administratívnom vyhostení mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. K námietkam navrhovateľa ohľadom formálnosti prebiehajúceho konania bez reálnej možnosti využitia procesných práv účastníka konania súd uvádza, že tieto považuje za celkom neopodstatnené. Zo zápisníc zo dňa 16.10.2013, obsiahnutých v administratívnom spise odporcu, nepochybne vyplýva, že navrhovateľovi bol v konaní ustanovený tlmočník z jazyka punjab, ktorému rozumie. Navrhovateľ bol riadne poučený o svojich právach, vyplývajúcich mu či už zo zákona o pobyte cudzincov (§ 90 ods. 1 písm. a/) ale i zo Správneho poriadku. Navrhovateľ v konaní pred správnym orgánom nežiadal o zvolenie si právneho zástupcu, o pomoc z Centra právnej pomoci, o oznámenie jeho zaistenia zastupiteľskému úradu, ani o možnosti vyrozumenia rodinných príslušníkov. Podobne nemal záujem o dobrovoľný asistovaný návrat do krajiny pôvodu, nežiadal kontaktovať Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Navrhovateľ dostal priestor pre oboznámenie sa s administratívnym spisom odporcu, vydané rozhodnutie o zaistení mu bolo pretlmočené. S ohľadom na opakovanú skúsenosť navrhovateľa s už raz prebiehajúcim konaním o administratívnom vyhostení a zaistení, s prebiehajúcimi konaniami o udelení azylu, s trestným konaním na území SR, súd argumentáciu navrhovateľa o tom, že v konaní pred správnym orgánom nevedel o tom, aké konanie sa proti nemu vedie a nechápal jeho význam, považoval za účelovú. Vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a taktiež rozhodnutia o zaistení v ten istý deň nemožno bez ďalšieho považovať za nátlak na účastníka konania, vyvíjaný zo strany správneho orgánu. S ohľadom na charakter zásahu do osobnej slobody zaistených osôb zákon vyžaduje, aby tieto rozhodnutia boli vydané s čo najkratším časovým odstupom (§ 88, ods. 11 zákona). Ako už bolo v rozhodnutiach migračného úradu opakovane rozhodnuté, u navrhovateľa neexistujú prekážky pre jeho vrátenie do krajiny pôvodu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako i konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov i so Zákonom o správnom konaní, v plnej miere rešpektujúc ústavnoprávny aspekt tohto rozhodnutia, ktorým sa nepochabne zasiahlo do osobnej slobody navrhovateľa. Vzhľadom na to, že po vydaní napadnutého rozhodnutia zastupiteľský úrad Indickej republiky v Bratislave s platnosťou do 5.2.2014 vydal navrhovateľovi náhradný cestovný doklad, je potrebné v zmysle § 90 ods. 1 a 2 zákona permanentne skúmať, či naďalej trvá účel zaistenia. S ohľadom na výsledok konania o administratívnom vyhostení je potrebné čo najrýchlejšie toto vyhostenie zabezpečiť, aby sa na území SR z časového hľadiska minimalizovalo trvanie obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil (§ 250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do siedmich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.