Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239571 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110239571.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : L.. U. N., N. N. Č.. X, N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o., Bratislava, Niťová č. 3, proti odporkyni : R. N., N. N. Č.. X, N., zastúpenej JUDr. Evou Csemiovou, advokátkou v Bratislave, Wolkrova č. 4, o zmenu výšky výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 10 C 111/2010-120 zo dňa 21. decembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C 150/2009-109 zo dňa 26.11.2009, právoplatný dňa 2.2.2010 tak, že navrhovateľ je povinný platiť výživné v sume 300 € k rukám odporkyne od júla roku 2011 vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám odporkyne. Vo zvyšku súd (navrhovateľ žiadal zníženie výživného zo sumy 500 na 200 €) súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď úlohou súdu v konaní bolo zistiť, či na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle citovaných ustanovení, teda či nastal taký stav, ktorý je odlišný od stavu posudzovaného v pôvodnom konaní sp. zn. 18C 150/2009 pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, keď zmena pôvodného rozsudku je prípustná od doby, kedy sa zmenili pomery na strane navrhovateľa. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať predovšetkým z možností a schopností rodičov. Možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti sú chápané ako subjektívna kategória. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti treba prihliadnuť na vek, vzdelanie manuálnu zručnosť, pracovné návyky, na pracovnú skúsenosť flexibilitu, adaptabilnosť, sociálnu zrelosť povinného rodiča ako aj na celkovú situáciu na trhu práce. Rozsah vyživovacej povinnosti je podmienený taktiež odôvodnenými potrebami dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je závislá najmä na jeho veku, zdravotnom stave, na jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, na spôsobe prípravy na budúce povolanie. Iné potreby má dieťa útleho veku a iné dieťa dospievajúce alebo vysokoškolák. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj teda i potrieb vyskytnutých sa nepravidelne za dlhšie časové obdobie, poprípade potrieb úplne v náhodných. V súvislosti s posudzovaním odôvodnených potrieb dieťaťa je nutné sa zaoberať taktiež vlastnými príjmami dieťaťa. Ojedinelý príjem dieťaťa, ktoré sa inak pripravuje štúdiom na budúce povolanie neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že na strane navrhovateľa od podania návrhu dňa 29.9.2010 do februára roku 2011 nastala síce zmena pomerov v tom smere, že prestal byť zamestnaný, avšak jeho ekonomická situácia sa nezmenila, keď aj napriek skutočnosti, že s ním bol ku dňu 31.7.2010 rozviazaný pracovný pomer, došlo na jeho strane k zvýšeniu finančných príjmov a to vyplatením odstupného vo výške 25.000 €, k tejto sume poberal navrhovateľ príspevok v nezamestnanosti odo dňa 1.8.2010 v sume 1.138,20 € a navrhovateľ predajom bytu uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2010, ktorého bol podielovým spoluvlastníkom, získal finančné prostriedky v sume 31.000 €. Zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo od júna 2011, kedy sa zamestnal a jeho mesačný plat klesol na jednu tretinu pôvodného platu. Je nepochybné, že dôležitou zmenou majúcou význam pre novú úpravu výšky výživného je skutočnosť, že navrhovateľovi pribudla ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť k narodenému maloletému dieťaťu ako aj manželke navrhovateľa, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke. Túto okolnosť prvostupňový súd zobral do úvahy a časti návrhu vyhovel a znížil výšku výživného na sumu 300 € mesačne, ktoré je navrhovateľ povinný platiť odporkyni vždy do pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca vopred. Navrhovateľ v konaní v preukazoval výšku vynakladaných nákladov na vedenie v spoločnej domácnosti, ktorá mu vznikla uzavretím nového manželstva a narodením dieťaťa. Prvostupňový súd mal za to, že uvedené položky môže, respektíve mal by vzhľadom ku skutočnosti, že má aj k odporkyni vyživovaciu povinnosť, korigovať tak, aby pokryl aj jej odôvodnené potreby, keďže súd musel pri rozhodovaní o znížení výšky výživného, ktoré ma navrhovateľ platiť k rukám odporkyne, skúmať jej odôvodnené potreby, ktoré sa zmenili len odo dňa predchádzajúceho rozhodnutia súdu len v časti, že nie je povinná platiť školné a taktiež nemusí uhrádzať výdavky spojené liečbou. Odporkyňa počas konania uviedla, že bol s ňou zrušený brigádnicky pracovný pomer. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa sa riadne pripravuje na budúce povolanie formou vysokoškolského štúdia. Býva v byte spolu s matkou, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o spoločnú domácnosť. Matka odporkyne je podnikateľkou, avšak účastníci konania nenavrhli vykonať dokazovanie za účelom zistenia jej zárobku. Súd výšku zárobku matky odporkyne zistil z obsahu Okresného súdu Bratislava I 18C 150/2009. Navrhovateľ okrem výživného odporkyni neposkytuje žiadne iné finančné ani naturálne plnenia kompenzujúce výšku výživného, ktoré je povinný k rukám odporkyne platiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I 18C 150/2009 -109 zo dňa 26.11.2009, právoplatný dňa 2.2.2010. Navrhovateľa súd zaviazal platiť výživné v prospech odporkyni v sume 300 € od júla roku 2011 vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám odporkyne, vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pomery otca odôvodňujúce zníženie výživného sa zásadne zmenili až ku júlu roku 2011, kedy sa zamestnal a jeho plat sa podstatne znížil. O náhrade trov konania prvostupňový súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie §151 ods. 3 O.s.p., keď o týchto rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku a to v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v tejto napadnutej časti zmenil, znížil mu vyživovaciu povinnosť na sumu 100 €, alternatívne aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na odôvodnenie rozsudku a trval na tom, že súd pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného nezohľadňoval všetky okolnosti, čoho dôsledkom je neobjektívne posúdenie danej skutočnosti, a to zmenu - prudký pokles jeho príjmov, ktorý nastal podľa jeho názoru už od januára 2011 a nie od júna 2011, ako uviedol prvostupňový súd. Skutočnosť, že v období od 8/2010 po dobu 6 mesiacov poberal aj príspevok v nezamestnanosti, mu maximálne finančne pokrylo náklady v súvislosti s hľadaním nového zamestnania, čo bolo prvostupňovému súdu prednesené, aj listinné predložené a teda obdobie od začiatku januára 2011 do júna 2011 je obdobie, ktoré nedostával žiadny príjem a to až do nástupu do nového zamestnania. Poukazovanie na skutočnosť, že získal finančné prostriedky z predaja bytu, ktorého bol spoluvlastníkom, považujeme za nerelevantné, nakoľko po rozvode tieto finančné prostriedky pokryli výdavky na zabezpečenie pre neho a jeho novú rodinu na prechodné bývanie, pričom odporkyňa ostala žiť v byte s jej matkou, ktorý im navrhovateľ po rozvode manželstva ponechal v užívaní. Prvostupňový súd nespochybnil ani jeho ďalšiu zmenu, ktorá má význam pre novú úpravu výšky výživného a to vznik novej vyživovacej povinnosti k narodenému maloletému dieťaťu, ako aj manželke, ktorá je na materskej dovolenke. Tieto okolnosti však súd zobral do úvahy pri svojom rozhodovaní len z časti. Nezaoberal sa majetkovými pomermi, možnosťami a schopnosťami druhého rodiča plnoletého dieťaťa - odporkyni, ktoré sú podstatné pre určenie výšky vyživovacej povinnosti odporkyni. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy má súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považovala za vecne správny, žiadala ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Trvala na tom, že navrhovateľ v danom období, na ktoré poukazuje v odvolaní síce poberal príspevok v nezamestnanosti vo výške 1.138 €, ale zároveň mu bolo vyplatené vysoké odstupné vo výške 25.000 € a predajom nehnuteľnosti - bytu, získal ďalších 31.000 €. Jeho priemerný mesačný príjem v tomto období takto predstavoval sumu cca 5.000 €, čo je podstatne viac, než jeho čistý mesačný príjem, z ktorého bolo určené predchádzajúce výživné vo výške 500 € (2.631,83 €). Čistý príjem navrhovateľa je aj od júna 2011 zhruba rovnaký ako pri predchádzajúcom určení výživného vo výške 500 € (jeho čistý priemerný mesačný zárobok za jún až september 2011 predstavuje sumu 2.895,46 € - 11.581,84/4). Pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti preto považuje zníženie výživného na sumu 300 € mesačne za primerané. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), doplnil dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 4 O.s.p. a to čítaním listinných dôkazov (potvrdenie o príjmoch navrhovateľa za obdobie jún 2011 - januára 2013, potvrdenie R. N. o ročnom príjme za rok 2012, 2011, 2010, potvrdenie o návšteve školy odporkyne zo dňa 3.9.2012 a 21.2.2013, potvrdenie o príjmoch R. N. za rok 2012, 2011, doklady preukazujúce náklady na štúdium a to doklady o nákupe učebníc za rok 2012, 2013, potvrdenie o čistom príjme pani Ľ. N. za obdobie od 1.1.2010 - 26.8.2010 a od 1.1.2011 - 31.12.2011, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa za roky 2013, 2012, 2011, 2010 Ľ. N.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné na dieťa je zistenie ich skutočných príjmov ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča i jeho skúsenostiam plnenia pracovných povinností ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov. Pri rozhodovaní v určení rozsahu výživného vychádza súd zo všeobecných hľadísk, t.j. odôvodnených potrieb oprávneného (navrhovateľa); rozsah ktorých je rôzny na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, kultúrny a spoločenský život a podobne; ako aj reálnych schopností a možností povinného (odporcu) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami a možnosťami povinného platí zásada priamej úmernosti, čo je v súlade so zásadou, že dieťa môže resp. má právo žiť na takej úrovni na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým sú rozsiahlejšie odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné ale vývoju dieťaťa prospešné napr. rekreačné, kultúrne rozvíjajúce ich nadanie či záľuby a podobne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykonáva porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania. Predpokladom úspechu návrhu v prejednávanej veci teda bolo, aby došlo v porovnaní s časom poslednej úpravy výšky výživného k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletej navrhovateľke tak, ako to uplatnil vo svojom návrhu navrhovateľ (t.j. zo sumy 500 € na sumu 100 €) . Po oboznámení sa s obsahom spisu a po doplnení dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. týkajúci sa poslednej úpravy výživného, ktorá bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.112009 č.k. 18C 150/2009 - 109 a rovnako správne zistil skutkový stav aj ohľadne oprávnených potrieb odporkyne, schopnosti, možnosti a majetkových pomerov navrhovateľa ako povinného a zmeny ich pomerov od poslednej úpravy výživného. Správne prvostupňový súd ustálil, že u navrhovateľa došlo k zmenám (nástup do nového zamestnania, ďalšia vyživovacia povinnosť), ktoré odôvodňujú zníženie jeho vyživovacej povinnosti ale až od júna 2011. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že k takejto zmene pomerov v predmetnej veci došlo a to z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd, keď svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.), s odôvodnením ktorým sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje a k námietkam odporcu uvedených v odvolaní dodáva nasledovné. V čase rozhodovania o výživnom v konaní sp. zn. 18C 150/2009 bol priemerný mesačný príjem navrhovateľ - 3.929,84 €. V období od augusta 2010 (ukončenie pracovného pomeru k 31.7.2010) do júna 2011, t.j. do jeho nástupu do zamestnania, mal vzhľadom na predaj bytu v máji 2010 (31.000 €), vyplatené odstupné (25.323 €) a poberanie podpory v nezamestnanosti (1.138,20 € mesačne) príjem 6.258 € mesačne. Od júna 2011 do januára 2013 je priemerný mesačný príjem odporcu 2.901,45 €. To znamená, že odporca mal do júna 2011 dokonca vyšší príjem ako v čase rozhodovania o výživnom v pôvodnom konaní a preto je nedôvodná jeho námietka, že k zmene aj vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktoré odôvodňujú zníženie výživného došlo už v januári 2011 a nie až v júli 2011. Zníženie príjmov navrhovateľa objektívne došlo až od júna 2011, čo správne prvostupňový súd zohľadnil aj vzhľadom na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť pri svojom rozhodnutí, keď je potrebné samozrejme prihliadať aj k odôvodneným potrebám odporkyne (vzhľadom na jej vek, spôsob prípravy na budúce povolanie, t.j náklady spojené so štúdiom, kultúrny a spoločenský život a podobne) a preto zníženie výživného na sumu 100 € je v rozpore so zásadami pre určenie výživného. K námietke navrhovateľa, že prvostupňový súd sa nezaoberal majetkovými pomermi, možnosťami a schopnosťami druhého rodiča plnoletého dieťaťa, ktoré sú podstatné pre určenie výšky vyživovacej povinnosti odporkyni, odvolací súd dodáva, že táto je sčasti dôvodná, keď prvostupňový súd uviedol, že nezisťoval príjmy matky odporkyne z dôvodu, že účastníci konania nenavrhli vykonať dokazovanie za účelom zistenia jej zárobku a vychádzal zo zárobku matky odporkyne zisteného v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 18C 150/2009, kde bol zistení mesačný príjem 448,32 €. Uvedený nedostatok odstránil odvolací súd doplnením dokazovania, z ktorého zistil, že matka odporkyne mala čistý mesačný príjem za rok 2010 - 435,13 €, za rok 2011 - 552,72 € a za rok 2012 - 889,01 €. Aj vzhľadom na skutočnosť, že došlo v roku 2012 k zvýšeniu príjmov na strane matky odporkyne, odvolací súd trvá na tom, že vzhľadom na schopnosti, možnosti a príjmy navrhovateľa od podania návrhu až do vyhlásenia odvolacieho rozsudku, nie je možné zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 100 € ako to navrhoval navrhovateľ. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.