Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/34/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239571 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110239571.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: L.. U. N., bytom N. X, N., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., Niťová 3, Bratislava, proti odporkyni: R. N., bytom N. X, N., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Csémiovou, so sídlom Wolkrova 4, Bratislava, o zmenu výšky výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.11.2016, č.k. 10C/111/2010-222 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2016, č.k. 10C/111/2010-226, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie priznal odporkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania sp. zn. 9Co/75/2012, 3Co/300/2014 a 7Co/74/2015 v celom rozsahu, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 2.689,24 eur k rukám právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Eve Csémiovej, do troch dní od právoplatnosti uznesenia a navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Co/453/2013.. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 57, § 58, § 52, § 55 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 255 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy, zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, kde ôsmy diel Civilného mimosporového poriadku priniesol novú právnu úpravu v konaniach vo veciach výživného plnoletých osôb a zároveň v § 52 určil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov, pokiaľ tento zákon neurčuje inak. Konštatoval, že keďže Civilný mimosporový poriadok neurčil výnimku pre konania vo veci výživného pre plnoleté osoby, v tejto veci by súd v zmysle Civilného mimosporového poriadku náhradu trov konania nemal priznať žiadnemu z účastníkov tohto konania. S prihliadnutím na § 55 C.m.p. však súd prvej inštancie dospel k názoru, že s ohľadom na okolnosti uvedeného prípadu je spravodlivé, aby priznal odporkyni nárok na náhradu trov konania a to nielen z dôvodu, že táto mala v konaní plný úspech, ale najmä s ohľadom na skutočnosť, že konanie bolo začaté ešte v roku 2010 a o trovách konania súd už niekoľko krát rozhodol, pričom tieto rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené pre vecnú nesprávnosť. Podľa názoru konajúceho súdu by vzhľadom na uvedené nebolo spravodlivé ignorovať pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania v konaní a iba v dôsledku novelizácie procesných predpisov rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 3. O rozsahu nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Predmetom konania bolo zníženie výživného navrhovateľa na plnoletú dcéru z pôvodnej určenej výšky výživného 500 eur na sumu 100 eur mesačne, požadovanú navrhovateľom od septembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania bolo zníženie výživného o sumu 400 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/111/2010-120 zo dňa 21.12.2011, právoplatným dňa 26.3.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/75/2012-173 zo dňa 21.2.2013 tak, že zaviazal navrhovateľa platiť výživné v sume 300 eur k rukám odporkyne od júla roku 2011. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa v priebehu konania vyjadrila súhlas so znížením výživného na sumu 300 eur mesačne od júna 2011 a so znížením výživného od septembra 2010 nesúhlasila, súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o úspechu v konaní a dospel k názoru, že odporkyni je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko v konaní dosiahla úspech v rozsahu 100%. Vychádzajúc z uvedenej úvahy priznal odporkyni podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 1, 3, 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celkovej výške 2.689,24 eur podľa špecifikácie uvedenej na str. 6 napadnutého rozhodnutia. 4. Výrok o nepriznaní nároku na náhradu trov konania navrhovateľovi za jeho úspech v odvolacom konaní sp. zn. 3Co/453/2013 odôvodnil tým, že navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a ani nevyčíslil . Poukazujúc na ustanovenie § 57 C.m.p. zdôraznil, že súd nie je oprávnený rozhodovať o takto vzniknutých trovách bez návrhu. 5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 182,58 eur. Odvolateľ uviedol, že nie jeho chybou súd nevedel o trovách správne rozhodnúť, hoci mal na to toľko príležitostí. Mal za nespravodlivé, aby znášal trovy konania, ktoré v podstate nezavinil. Súd prvej inštancie riade neodôvodnil, prečo využil ust. § 55 C.m.p., keď v tomto konaní navrhovateľ v dôsledku toho, že nebol schopný prispievať na výživu maloletej, len využil svoju zákonom danú možnosť požiadať o jej zníženie .V tomto prípade nie je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, preto sa tarifná hodnota nemala určovať súčtom týchto plnení. V tomto konaní žiada nie peňažné plnenie, ale určenie, ktoré samo vyvolá určité právne následky. Ak súd chcel v duchu spravodlivosti priznať oprávnenej náhradu trov konania, mal vychádzať z ust. § 11 ods.1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., pretože nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, nakoľko predmetom sporu nie je zaplatenie sumy výživného, ale určenie novej výšky, resp. zníženie výživného pre odporkyňu. Súd prvej inštancie naviac opätovne nesprávne určoval pomer úspechu a neúspechu jednotlivých účastníkov konania a oprávnenej určil mieru úspechu 100% napriek tomu, že výživné jej bolo znížené. 6. Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatovala vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 212,46 eur. 7. Odvolací preskúmal vec v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania (§ 65, § 66 C.m.p.), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. 8. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 14. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 17. Dňom 1. 7. 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesnoprávne kódexy, ktoré nahradili Občiansky súdny poriadok - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorých cieľom je v dôsledku viacerých radikálnych zmien zrýchliť a zefektívniť občianske súdne konanie. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania vo veci začatej pred nadobudnutím účinnosti hore uvedených predpisov. Podstatnou a zásadnou zmenou vo vzťahu k prejednávanej veci je , že podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 sa jednalo o sporové konania a od 1.7.2016 je ju treba posudzovať podľa právnych predpisov platiacich pre mimosporové konanie. Právna úprava v ust. § 395 C.m.p. dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 18. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne zohľadnil princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem vzťahujúcej sa k danej veci. Z obsahu jeho odôvodnenia vyplýva, že si bol vedomý toho, že v zmysle Civilného mimosporového poriadku by náhradu trov konania nemal priznať žiadnemu z účastníkov tohto konania. S prihliadnutím na § 55 C.m.p. však dospel k názoru, že s „ohľadom na okolnosti uvedeného prípadu je spravodlivé, aby priznal odporkyni nárok na náhradu trov konania a to nielen z dôvodu, že táto mala v konaní plný úspech, ale najmä s ohľadom na skutočnosť, že konanie bolo začaté ešte v roku 2010 a o trovách konania súd už niekoľko krát rozhodol“. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania je, či dôvod použitý súdom prvej inštancie vo vzťahu k ust. § 55 C.m.p. je možné subsumovať pod citované ustanovenie. 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v mimosporových konaniach upravených zákonom č. 161/2015 Z.z. platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktorého si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa výnimky uvedené v § 53 a § 55 C.m.p. Ustanovenie § 55 C.m.p. oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon pritom nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto nie je namieste zužujúci výklad, že tak môže urobiť len v prospech účastníka. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní a pre jeho aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. 20. V posudzovanom prípade sa odvolací súd nezhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že „s ohľadom na okolnosti uvedeného prípadu je spravodlivé, aby priznal odporkyni nárok na náhradu trov konania“. Zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je pri zvažovaní možnosti použitia ust. § 55 C.m.p. nutné prihliadať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva (analogické použitie rozhodnutia ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 147/08). Okolnosť, že „ odporkyňa mala v konaní plný úspech, konanie bolo začaté ešte v roku 2010 a o trovách konania súd už niekoľkokrát rozhodol, pričom tieto rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené pre vecnú nesprávnosť „nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu vnímať ako okolnosti prípadu, na základe ktorých je s použitím ust. § 55 C.m.p. možné pri rozhodovaní o trovách konania vnímať za spravodlivé práve aplikovanie citovaného ustanovenia. Otázka dĺžky trvania tohto súdneho konania, závisiaca i od miery využitia procesných oprávnení účastníka konania (vrátane možnosti podať voči rozhodnutiam súdu opravný prostriedok) a ani okolnosť miery úspechu účastníkov (súd prvej inštancie naviac mieru úspechu odporkyne neurčil správne) totiž nemôže byť okolnosťami z ktorých je možné bez ďalšieho vyvodiť úvahu o spravodlivom riešení vzťahov medzi účastníkmi konania. 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 2 ods.1 C.m.p. v spojení s § 388 C.s.p. zmenil a s použitím § 52 C.m.p. rozhodol tak , že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods.1, § 52, § 58 C.m.p., § 396 ods.1 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).