Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/74/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239571 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110239571.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. U. N., bytom N. X, N., štátny občan SR, zastúpený Advokátkou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, proti odporkyni: R. N., N. N. X, N., Š.H. P. Z., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Csémiovou, so sídlom Wolkrova 4, Bratislava, o zmenu výšky výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.11.2014, č.k. 10C/11/2010-209, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 142 ods.1,2,3 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a vecne tým, že v danom konaní, ktorého predmetom bol návrh navrhovateľa na zníženie výživného, súd právoplatne rozhodol tak, že od 1.7.2011 znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 500 euro na sumu 300 euro, t.j. o sumu 200 euro. Nakoľko navrhovateľ posledným návrhom vo veci samej žiadal zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 500 euro mesačne na sumu 100 euro mesačne (t.j. o zníženie výživného o 400 euro) v tejto časti konania (t.j. v konaní vedenom od 1.7.2011) mal 50% úspešnosť. Vzhľadom na uvedené za túto časť konania ani navrhovateľovi a ani odporkyni neprináležia trovy právneho zastúpenia , nakoľko úspešnosť každého z nich bola v 1 ici. Čo sa týka konania od podania žalobného návrhu dňa 29.9.2010 do 30.6.2011 súd prvého stupňa uviedol, že hoci bola odporkyňa v tejto časti konania úspešná (návrhu v tejto časti nebolo vyhovené), v celkovom pomere sa jedná o jej úspech v nepatrnej časti. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a priznal jej náhradu trov konania v celkovej výške 2.890,91 euro a náhradu trov daného odvolacieho konania vo výške 211,81 euro. Uviedla, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že tento rozdelil prvostupňové konanie na dve časti, ktoré pre ustálenie úspešnosti účastníkov konania posudzoval samostatne. S názorom súdu prvého stupňa o tom, že odporca bol v časti konania od 1.7.2011 úspešný v rozsahu 50% je možné súhlasiť len za predpokladu, že tento jeho úspech sa hodnotí čisto matematicky a izolovane od konkrétnych skutkových a právnych okolností. Pokiaľ je skutočnosť, že žiadosti navrhovateľa o zníženie výživného o 400 euro bolo vyhovené len do výšky 200 euro, posudzovaná v kontexte celého konania, najmä však vo vzťahu k návrhom a postojom odporkyne, nemožno navrhovateľa v tejto časti považovať za úspešného. V časti konania, t.j. od júla 2011 došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti na sumu 300 euro mesačne tak, ako odvolateľka navrhovala od samého začiatku konania, preto bola v tejto časti návrhu plne úspešná a prináleží jej plná náhrada trov konania. Odvolateľka napokon uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné, prečo jej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania odvolacích konaní, v ktorých bola plne úspešná. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Odvolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti rozhodnutia napadnutého odvolaním z hľadiska odvolacieho dôvodu, ktorý odvolateľka v odvolaní výslovne uplatnila vrátane jeho obsahového vymedzenia (namietané nesprávne právne posúdenie otázky trov konania v danej veci). Vychádzal pritom z toho, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti odvolania vzal na zreteľ, že ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok, ktorá je obmedzená iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis upravuje. Ustanovenia § 142 O.s.p. sú vyjadrením zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník konania má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Úspešnosť v konaní je treba posudzovať aj podľa stavu, ktorý v konaní bol v čase, keď jednotlivé trovy vznikli. V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. V danom prípade , v ktorom súd prvého stupňa v časti návrhu o zníženie výživného po 1.7.2011 konštatoval 1- ný úspech účastníkov, v časti konania od 29.9.2010 do 30.6.2011 plný úspech odporkyne (v celkovom pomere posúdený ako jej úspech v nepatrnej časti) a následne o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nie je možné správnosť jeho záverov pre nedostatok odôvodnenia riadne preskúmať. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že súdom prvého stupňa vyhlásený výrok o trovách konania právne odôvodnený v napadnutom rozhodnutí § 142 ods.2 O.s.p. (žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania) vedie k úvahe o tom, že súd prvého stupňa dospel k záveru o približne rovnakej miere procesného úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporkyne v konaní. V tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetom daného konania je návrh navrhovateľa doručený súdu dňa 29.9.2010 o zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 500 euro mesačne na sumu 200 euro mesačne odo dňa 29.9.2010 za stavu, kedy podľa zisteného skutkového stavu navrhovateľ od septembra 2010 prestal odporkyni platiť súdom určené výživné. V priebehu pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa na deň 30.11.2011 bola pripustená zmena návrhu tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporkyňu sa odo dňa 29.9.2010 znižuje na sumu 100 euro mesačne. V priebehu označeného pojednávania odporkyňa súhlasila s návrhom na zníženie výživného za obdobie od júna 2011 na sumu 300 euro mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.12.2011, č.k. 10C /111/2010-120 bola počnúc mesiacom júlom 2011 znížená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na sumu 300 euro mesačne a vo zvyšku bol návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý. Po odvolaní podanom navrhovateľom proti zamietajúcemu výroku rozsudku rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.2.2013, č.k. 9Co/75/2012-173 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné bez ďalšieho konštatovať správnosť úvahy súdu prvého stupňa o tom, že miera úspechu a neúspechu oboch účastníkov je rovnaká. Z veľmi stručného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezodpovedajúceho zásadám uvedeným v § 157 ods.2 v spojení s § 167 ods.2, § 169 ods.1 O.s.p. nie je možné preskúmať, z akých dôvodov súd prvého stupňa plný úspech odporkyne v časti konania o zníženie výživného za obdobie od 29.9.2010 do 30.6.2011 v celkovom pomere posúdil len ako jej úspech v nepatrnej časti, z akého dôvodu nezohľadnil, že odporkyňa v priebehu konania súhlasila so znížením vyživovacej povinnosti navrhovateľa od júna 2011 na sumu 300 euro mesačne a následne o trovách konania bez zodpovedajúceho odôvodnenia rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p.. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia potom bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa sa naviac v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a ani neposudzoval trovy odvolacieho konania vzniknuté účastníkom v súvislosti s prejednaním odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.12.2011, č.k. 10C /111/2010-120, odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. apríla 2013, č.k. 10C/111/2010-180 (v ktorých nebol odvolateľ úspešný) a odvolaní oboch účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4.4.2014, č.k. 10C/111/2010-194 . Uvedeným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv, pričom takýmto právom je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zaoberajúcim sa i vzniknutými trovami konania v priebehu konania realizovaných odvolacích konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O. s. p., § 167 ods. 2, § 169 ods.1 O. s. p.. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa opakovane posúdi vec, určí najprv pomer úspechu a neúspechu vo veci a až keď dôjde k pomernému rozdeleniu trov, vypočíta skutočne vynaložené trovy u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a bude mať teda nárok na ich náhradu. Osobitne posúdi i trovy konania účastníkov vzniknutých v súvislosti s prebehnutými odvolacími konaniami, ktoré bude posudzovať podľa príslušného odseku § 142 O.s.p.. Pri určení náhrady trov právneho zastúpenia bude postupovať podľa ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., nakoľko v prejednávanej veci ide o mesačné plnenie na čas neurčitý, preto je namieste aplikácia ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.