Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/453/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239571 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110239571.2 Uznesenie Krajský súd v N. v právnej veci navrhovateľa: L.. U. N., bytom N. 2, N., zast. V. kanceláriou M.. V. B., spol. s r.o., so sídlom D. 3, N., proti odporkyni: R. N., bytom N. 2, N., zast. advokátkou M.. I. Y., J. 4, N., o zmenu výšky výživného pre plnoleté dieťa, o náhrade trov konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu P. súdu N. I zo dňa XX. apríla XXXX, č. k. XXC XXX/XXXX - XXX, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania v sume 2 679,10 eur k rukám právnej zástupkyne odporkyne v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom č. k. XXC XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatným dňa XX. 3. XXXX rozhodol tak, že zmenil rozsudok P. súdu N. I č. k. XXC XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatným dňa 2. 2. XXXX, a zaviazal navrhovateľa platiť výživné v sume XXX,- eur k rukám odporkyne od júla 2011 vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám odporkyne. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Súd prvého stupňa mal za to, že odporkyňa bola v konaní úspešná, keďže navrhovateľ sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 500,- eur na sumu 100,- eur a odporkyňa žiadala upraviť výšku výživného na sumu 300,- eur mesačne. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Trovy právneho zastúpenia odporkyne priznal podľa § 10 ods. 2, 3, § 14 ods. 1 písm. c/, d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v tomto prípade nie je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, preto sa tarifná hodnota nemala určovať súčtom hodnôt týchto plnení. Poukázal na to, že nežiadal plnenie, ale žiadal určenie, ktoré samo vyvolá určité právne následky. Žalobou sa nedomáhal plnenia, teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom bolo, aby súd prvého stupňa vyriekol, že právny vzťah medzi ním a odporkyňou sa mení. Mal za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania mal vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a ) vyhl. č. 655/2004 Z. XCo XXX/XXXX z., pretože nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, nakoľko predmetom sporu nie je zaplatenie sumy výživného, ale určenie novej výšky výživného, resp. zníženie pre odporkyňu. Uviedol, že žiadal znížiť výživné z 500,- eur na 200,- eur, a súd prvého stupňa jeho návrhu v časti vyhovel, nakoľko vyživovaciu povinnosť znížil na 300,- eur. Z uvedeného mal za to, že bol vo veci čiastočne úspešný a mal by mať nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Bol toho názoru, že právna zástupkyňa odporkyne si mala za jeden úkon právnej služby uplatniť 1/13 z výpočtového základu, za rok 2010 sumu 55,46 eura za jeden úkon, za rok 2011 sumu 57,- eur za jeden úkon, za rok 2012 sumu 58,69 eura za jeden úkon. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ požadoval novú úpravu výšky mesačného výživného voči odporkyni jeho znížením zo sumy 500,- eur na sumu 200,- eur, ktorú následne znížil na 100,- eur mesačne. Predmetom súdneho konania ku dňu prevzatia právneho zastúpenia odporkyne bolo zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni o sumu 300,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že sa jednalo o mesačné plnenie na neurčitý čas a preto výpočet tarifnej hodnoty veci v zmysle ust. § 10 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ako hodnoty päťnásobku ročného plnenia, t.j. hodnoty 18.000,- eur považuje za správny. Poukázala na to, že navrhovateľ svojim návrhom požadoval zníženie výšky výživného zo sumy 500,- eur na sumu 100,- eur mesačne od podania návrhu na začatie konania. Odporkyňa so znížením výživného za obdobie od podania návrhu do 30. 6. 2011 nesúhlasila a navrhovala pre toto obdobie zachovať jej výšku v sume 500,-eur mesačne. Súčasne navrhla, aby súd prvého stupňa na obdobie od júla 2011 určil výživné vo výške 300 eur mesačne. Navrhovateľ tento jej návrh neakceptoval a po celú dobu zotrval na svojom návrhu na určenie výživného vo výške 100,- eur mesačne. Ďalej poukázala na to, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd rozhodli vo veci samej v plnom súlade s návrhom odporkyne, t.j. výživné za obdobie od podania návrhu na začatie konania do 30. 6. 2011 ponechali v nezmenenej výške 500,- eur mesačne a od 1. 7. 2011 určili výživné vo výške 300,- eur mesačne. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť. Predovšetkým odôvodnenie napadnutého uznesenia nemá náležitosti podľa § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O. s. p., takže uznesenie je nepreskúmateľné, keď sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho uznesenia odôvodnením výroku o trovách konania v potrebnom rozsahu vôbec nevyporiadal. Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 169 ods. 1 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V porovnaní s obsahom písomného vyhotovenia rozsudku ( § 157) zákon pripúšťa, aby bolo v písomnom vyhotovení uznesenia upustené od niektorých formálnych náležitostí, ktoré sú inak typické pre rozhodnutie formou rozsudku. Okolnosť, že zákon neobsahuje podrobnejšie ustanovenia o obsahu odôvodnenia uznesenia ešte neznamená, že nie je XCo XXX/XXXX v niektorých prípadoch nutné a prospešné analogické použitie ustanovenia o náležitostiach odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie meritórne či procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov konania je súd povinný vo svojom rozhodnutí vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i v tejto časti presvedčivo odôvodniť a to nielen citovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol, ale najmä aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia je súd povinný i vecne zdôvodniť. V danom prípade sa súd prvého stupňa požiadavkami na stručné, jasné a výstižné vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia vôbec neriadil, nakoľko sa v odôvodnení napadnutého uznesenia obmedzil iba na uvedenie ustanovenia, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodol, bez uvedenia akejkoľvek úvahy, ktorá súd k použitiu príslušného zákonného ustanovenia viedla a konštatovaním, že odporkyňa bola v konaní úspešná, čo bráni odvolaciemu súdu posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia nemôže spočívať v opise trov právneho zastúpenia , ktorý súdu predloží právna zástupkyňa účastníka konania. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 o. s. p. a § 167 ods. 2 O. s. p.. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa posúdi vec i podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 500,- eur na sumu 200,- eur, resp. 100,- eur, pričom súd prvého stupňa zmenil rozsudok P. súdu N. I č. k. XXC XXX/XXXX tak, že navrhovateľ je povinný platiť výživné v sume 300,- eur od júla 2011 a vo zvyšku návrh zamietol. Súd prvého stupňa teda určí najprv pomer úspechu a neúspechu vo veci a až keď dôjde k pomernému rozdeleniu trov, vypočíta skutočne vynaložené trovy u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a bude mať teda nárok na ich náhradu. Pri určení náhrady trov právneho zastúpenia bude postupovať podľa ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. XCo XXX/XXXX z., nakoľko v prejednávanej veci ide o mesačné plnenie na čas neurčitý, preto je namieste aplikácia ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.