Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/340/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207214355 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207214355.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ondrej Krajčo v právnej veci navrhovateľov: 1/ N.. O. W., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Č.. XXX, 2/ Ľ. W., nar. XX. X. XXXX, bytom N.Á. Č.. XXX, proti odporcovi: A. Z. Z.Ň., V.. Z.., IČO: XX XXX XXX, N. X.. Č.. XX, N., o určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. júla 2012, č. k. 12C/100/2007 - 311, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali určenia, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, vedená pod číslom XXXXXXX X XX, EČU: XXXXXXX X XX, uzavretá dňa 10. 9. 2003 medzi zmluvnými stranami: A. Z. Z., V.. Z.. , N. XX, N., zapísaná v P. Z. N. L., oddiel Z., vložka XXX/B ako veriteľ a stavebný sporiteľ - ako dlžník: O. W., nar. XX. X. XXXX, N. XXX, N. a Ľ. W., nar. XX. X. XXXX, N. XXX, N., je neplatná. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) O. s. p. a vecne tým, že navrhovatelia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko ich tvrdenie, že sa domáhajú zrušenia zmlúv uzavretých s odporcom z dôvodu, že boli nútení prijať jeho podmienky, ich naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nepreukazuje. Poukázal na skutočnosť, že účelom určovacej žaloby je odstrániť spornosť navrhovateľovho práva alebo neistoty v právnom vzťahu s tým, že právo navrhovateľov 1/ a 2/ nie je ani sporné a ani neisté, nakoľko zmluvy, ktorých určenia neplatnosti sa v konaní domáhali, boli uzavreté riadne a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu navrhovateľov odôvodnil zároveň tým, že odporca nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný, nakoľko mal v konaní preukázané, že pohľadávku zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX XXX, odporca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1. 4. 2010 postúpil na obchodnú spoločnosť H., Z.. F.. P.., IČO: XX XXX XXX, ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa, t. j. A. Z. Z., V.. Z.. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému však právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne v konaní nevznikli. Rozhodnutie o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume 99, 50 eur odôvodnil vecne položkou 1b Sadzobníka súdnych poplatkov, keďže po ustálení petitu nebol súdny poplatok zaplatený. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť. Vytkli súdu prvého stupňa, že si od odporcu nevyžiadal doklad o vzniku pohľadávky, ktorú mal odporca previesť na spoločnosť H. Z.. F.. P.., nakoľko chýba potvrdenie prevodu celej čiastky 375. 000,- Sk, na základe zmluvy a notárskej zápisnice a preto je nimi označený odporca v konaní naďalej vecne pasívne legitimovaný. Navrhovatelia po uplynutí lehoty na podanie odvolania doručili odvolaciemu súdu podanie dňa 13. 5. 2013, v ktorom poukázali na novonadobudnutý dôkaz, týkajúci sa 80 % výšky poskytnutého úveru zo strany odporcu s tým, že poskytnutie sumy 300. 000,- Sk - 80 % výšky medziúveru nebolo predmetom zmluvy ani notárskej zápisnice. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/, ako dlžníci uzavreli dňa 10. 9. 2003 s odporcom, ako veriteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 375. 000,- Sk (12. 447, 71 eur) s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca. 187. 500,- Sk (6. 223, 85 eur), pričom presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy, pri pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení (bod 1 danej zmluvy). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa zamietajúcim návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v konaní, nakoľko zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 94/2010 uzavretej medzi odporcom tohto konania, ako postupcom a obchodnou spoločnosťou H. Z.. F.. P.., so sídlom v F., Č. W. Č.. XX ako postupníkom dňa 1. 4. 2010 vyplýva, že jej predmetom je postúpenie súboru pohľadávok v počte 105 ks, špecifikované v prílohách č. 1A a 1B, keďže z prílohy 1A, nachádzajúcej sa na čísle listu 279 spisu jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorú navrhovatelia uzavreli s odporcom. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom - navrhovateľom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným - odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z uvedeného výkladu teda vyplýva, že navrhovateľmi označený odporca nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v posudzovanej veci ide, nakoľko všetky práva a povinnosti prešli Zmluvou o postúpení pohľadávky na nového veriteľa. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol vecne správne, keď určovaciu žalobu navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol aj z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O. s. p.) má spravidla preventívny charakter a má miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80 písm. c) O. s. p. Účelom návrhu o určenie je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa predovšetkým pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.)]. Zásada, že navrhovateľ sa nemôže návrhom úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O. s. p., neplatí vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa ďalším návrhom na začatie konania). Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie takéhoto návrhu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto v celom rozsahu stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.