Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/257/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212232358 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212232358.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ISTROENERGO GROUP, a.s. skrátene: IEG, a.s., Rozmarínová 4, 934 01 Levice, IČO: 36 518 531, zast.: GRMAN & PARTNERS, s. r. o., Landererova 1, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: TEPLÁREŇ, a.s., Považská Bystrica, Robotnícka, 017 34 Považská Bystrica, IČO: 36 300 683, o určenie, že vady diela oznámené odporcom navrhovateľovi nie sú vadami diela, za ktoré zodpovedá navrhovateľ, o nariadení predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/242/2012-224 zo dňa 31.07.2013 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/242/2012-224 zo dňa 31.07.2013 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu 26.11.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že vady diela oznámené odporcom navrhovateľovi reklamáciou č. 42/2012 zo dňa 28.05.2012, reklamáciou č. 49/2012 zo dňa 02.08.2012 a reklamáciou č. 51/2012 zo dňa 18.09.2012 nie sú vadami diela, za ktoré zodpovedá navrhovateľ podľa zmluvy o dielo č. IEG/1102/2008 uzatvorenej dňa 03.12.2008 medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v znení dodatku č. 1 zo dňa 08.01.2010. Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.06.2012 odstránil poruchu oznámenú odporcom listom zo dňa 28.05.2012 (reklamácia č. 42/2012), čo odporca potvrdil podpisom na protokole zo dňa 12.06.2012 a súčasne potvrdil prevádzkyschopnosť diela. Pokiaľ ide o reklamácie č. 49/2012 a č. 51/2012, navrhovateľ dospel k odbornému záveru, že vzniknuté poruchy sú dôsledkom nesprávnej prevádzky plynovej turbíny (resp. diela) zo strany odporcu. Nesprávna prevádzka spočívala v nedodržiavaní prevádzkových predpisov zo strany obsluhujúceho personálu odporcu. Tieto prevádzkové predpisy boli odporcovi riadne odovzdané.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručenom súdu dňa 17.7.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výzvy na zaplatenie akýchkoľvek nárokov z bankovej záruky č. 009020096834 zo dňa 03.02.2012, poskytnutej spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v prospech odporcu, vyplývajúcich z písomnej reklamácie č. 42/2012 zo dňa 28.05.2012, z písomnej reklamácie č. 49/2012 zo dňa 02.08.2012 a z písomnej reklamácie č. 51/2012 zo dňa 18.09.2012, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej žiadal, aby súd určil spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, povinnosť zdržať sa uspokojenia akýchkoľvek nárokov odporcu z bankovej záruky č. 009020096834 zo dňa 03.02.2012, poskytnutej spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v prospech odporcu, vyplývajúcich z písomnej reklamácie č. 42/2012 zo dňa 28.05.2012, z písomnej reklamácie č. 49/2012 zo dňa 02.08.2012 a z písomnej reklamácie č. 51/2012 zo dňa 18.09.2012, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Návrh odôvodnil tým, že odporca opätovne dňa 12.07.2013 vyzval Všeobecnú úverovú banku, a.s., na plnenie z bankovej záruky č. 009020096834 v súvislosti s reklamáciou č. 42/2012 zo dňa 28.05.2012, reklamáciou č. 49/2012 zo dňa 02.08.2012 a reklamáciou č. 51/2012 zo dňa 18.09.2012. Odporca vyzval banku na plnenie vo výške 490.000,- eur, t. j. v rozsahu celej sumy uvedenej v záručnej listine. Navrhovateľ argumentuje, že výzva na plnenie z bankovej záruky jednoznačne a bezpochyby preukazuje reálne ohrozenie právneho postavenia navrhovateľa a nebezpečenstvo ujmy bezprostredne mu hroziacej. V podaní doručenom súdu dňa 30.07.2013 navrhovateľ doplnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia o skutočnosť, že odporca dňa 26.07.2013 vyzval Všeobecnú úverovú banku, a.s., na plnenie z bankovej záruky č. 009020096834 vo výške 490.000,- eur, na základe čoho banka listom zo dňa 29.07.2013 navrhovateľovi oznámila, že bude plniť z uvedenej bankovej záruky v prospech odporcu a dňa 31.07.2013 odošle na účet odporcu sumu 490.000,- eur. Všeobecná úverová banka, a.s. zároveň vyzvala navrhovateľa, aby na niektorom zo svojich bežných účtov vedených vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. zabezpečil dostatok peňažných prostriedkov na uspokojenie nároku Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči navrhovateľovi, ktorý vznikne plnením banky z bankovej záruky. Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi bezprostredne hrozí ujma veľkého rozsahu, ktorú možno odvrátiť len bezodkladným nariadením predbežného opatrenia.
Súd poukázal na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f) a § 102 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd konštatoval, že navrhovateľ odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na základe opätovných výziev odporcu doručených banke za účelom poskytnutia plnenia z bankovej záruky č. 009020096834 a najmä na základe oznámenia banky listom zo dňa 29.07.2013, že bude plniť z uvedenej bankovej záruky v prospech odporcu a dňa 31.07.2013 odošle na účet odporcu sumu 490.000,- eur. Nakoľko odporca svoje právo na vyplatenie peňažných prostriedkov z bankovej záruky č. 009020096834 dňa 26.07.2013 uplatnil (na základe čoho banka oznámila, že dňa 31.07.2013 odošle na účet odporcu sumu 490.000,- eur), nie je podľa súdu možné platne odporcovi uložiť, aby nevykonal svoje právo, ak v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení už tento účastník konania svoje právo uplatnil. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd za to, že niet dôvodu voči odporcovi nariaďovať navrhované predbežné opatrenie. Súd poukázal tiež na to, že v zmysle ustanovenia § 313 Obchodného zákonníka banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Banková záruka sa teda aktivizuje za splnenia podmienok uvedených v záručnej listine. Splnenie týchto podmienok je však podľa súdu oprávnená skúmať výlučne banka, ktorá bankovú záruku na seba prevzala. Základným právnym rámcom bankovej záruky je nepochybne zmluva medzi dlžníkom a bankou a náležitosti a obsah záručnej listiny sa odvíjajú od tejto zmluvy. V prípade porušenia zmluvy bankou by nepochybne banka za škodu takto spôsobenú dlžníkovi zodpovedala. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu, ktorým by mala byť tretej osobe (banke) uložená povinnosť zdržať sa poskytnutia akéhokoľvek peňažného plnenia odporcovi na základe bankovej záruky č. 009020096834, preto súd ani voči tejto tretej osobe navrhované predbežné opatrenie nenariadil.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, podľa ktorého je napadnuté uznesenie nesprávne, pretože je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesprávnosť záveru prvostupňového súdu, že nie je možné platne odporcovi uložiť, aby nevykonal svoje právo na vyplatenie peňažných prostriedkov z predmetnej bankovej záruky, ak v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení už tento účastník konania svoje právo uplatnil. Uviedol, že pokým Všeobecná úverová banka, a.s. neposkytne odporcovi plnenie z bankovej záruky č. 009020096834 zo dňa 3.2.2012, vždy má a bude mať opodstatnenie nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení voči odporcovi. Poukázal na to, že prvostupňový súd v čase vydania napadnutého uznesenia t.j. 31.7.2013 nedisponoval a ani nedisponuje žiadnym dôkazom o tom, že by Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla odporcovi plnenie z bankovej záruky, t.j. že by odoslala na účet odporcu peňažné prostriedky v sume 490.000,- eur. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia z hľadiska jeho preventívnosti odôvodňujú podľa navrhovateľa výzvy odporcu na plnenie z bankovej záruky doručené Všeobecnej úverovej banke, a.s. dňa 2.5.2013, 12.7.2013 a 26.7.2013. Navrhovateľ poukázal aj na to, že výzvy odporcu na plnenie z bankovej záruky nepovažoval prvostupňový súd za dostatočne preukazujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto neposkytol navrhovateľovi predbežnú ochranu. Na druhej strane však napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že odporca už vyzval Všeobecnú
úverovú banku, a.s. na plnenie z bankovej záruky. Navrhovateľ napadol aj záver prvostupňového súdu, že nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu, ktorým by sa uložila povinnosť tretej osobe (banke). V súvislosti s tým poukázal na § 76 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že jedinou zákonnou podmienkou pre nariadenie povinnosti predbežným opatrení niekomu inému než účastníkovi konania je to, že to možno od neho spravodlivo žiadať. Táto podmienka je splnená tým, že Všeobecná úverová banka, a.s. je účastníkom právnych vzťahov z vystavenej bankovej záruky. Uloženie tejto povinnosti nezasahuje neprimerane do právneho postavenia Všeobecnej úverovej banky, a.s. v právnych vzťahoch vyplývajúcich z vystavenej bankovej záruky. V týchto právnych vzťahoch totiž Všeobecná úverová banka, a.s. predovšetkým plní pokyny navrhovateľa, konkrétne pokyn na vystavenie bankovej záruky alebo plní v prospech odporcu na základe jeho úkonu a po splnení podmienok stanovených v bankovej záruke. Podstatné z hľadiska potreby nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu k Všeobecnej úverovej banke, a.s. ako subjektu odlišnému od účastníka, je to, že Všeobecná úverová banka, a.s. je oprávnená skúmať, či sú splnené podmienky stanovené v záručnej listine na plnenie banky z bankovej záruky. Konkrétne je oprávnená skúmať, či odporca splnil podmienky stanovené bankovou zárukou, predložil dokumenty požadované záručnou listinou a či forma a obsah týchto dokumentov zodpovedá náležitostiam stanoveným v záručnej listine. Nariadením navrhovaného predbežného opatrenia Všeobecnej úverovej banke, a.s. sa zabezpečí aj potrebná istota v právnych vzťahoch vyplývajúcich z bankovej záruky, ktorá by inak bola narušená neoprávneným „čerpaním“ plnenia z bankovej záruky odporcom. Navrhovateľ vytkol, že prvostupňový súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal a nevysporiadal s podmienkami nariadenia predbežného opatrenia voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. ustanovenými v § 76 ods. 2 O.s.p. Nemal teda žiaden zákonný dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. Navrhovateľ k tomu uviedol aj to, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 2 O.s.p. sa nevyžaduje aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie takéhoto návrhu. Aktívnu legitimáciu navrhovateľa niet ani z čoho vyvodzovať a skúmať, keďže predmetom konania vo veci samej nie sú hmotnoprávne vzťahy medzi navrhovateľom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Otázka aktívnej legitimácie navrhovateľa ako taká sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia ani neskúma a neposudzuje, pretože je to otázka, o ktorej sa rozhoduje rozhodnutím vo veci samej. Navrhovateľ poukázal aj na to, že Okresný súd Bratislava II vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa nariadenia predbežného opatrenia v tejto veci nevytkol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie takéhoto návrhu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. Napadnuté uznesenie tak podľa navrhovateľa nie je konzistentné s predchádzajúcimi rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II. Pritom skutkové a právne okolnosti rozhodujúce pre nariadenie predbežného opatrenia voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. v zmysle § 76 ods. 2 O.s.p. boli v prípade všetkých doterajších rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II rovnaké a nezmenené.
Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil navrhnuté predbežné opatrenie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 74 ods. 1, pred začatím konania môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa odseku 2 veta prvá uvedeného zákonného ustanovenia, príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmú, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného stavu vzťahov medzi účastníkmi alebo ohrozenia nároku, ako aj osvedčenie nároku žalobcu aspoň v základných skutočnostiach potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku ako aj záveru, či je predbežné opatrenie potrebné. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené, toto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí preukázať.
Odvolací súd po oboznámení sa s novým (v poradí tretím) návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 17.07.2013 a doplnením návrhu zo dňa 30.07.2013, ako aj s prílohami k nemu pripojenými dospel k rovnakému záveru, ako súd prvého stupňa, a to , že odporcovi nie je možné uložiť povinnosť zdržať sa výzvy na zaplatenie akýchkoľvek nárokov z bankovej záruky č. 009020096834 zo dňa 03.02.2012, poskytnutej spoločnosťou VÚB, a.s. v prospech odporcu, vyplývajúcich z písomnej reklamácie č. 42/2012 zo dňa 28.05.2012, z písomnej reklamácie č. 49/2012 zo dňa 02.08.2012 a z písomnej reklamácie č. 51/2012 zo dňa 18.09.2012. Z pripojených listinných dokladov vyplýva, že odporca svoje právo už uplatnil, a to výzvami zo dňa 02.05.2013, 12.07.2013 a 26.07.2013, preto v tejto časti navrhované predbežné opatrenie nie je opodstatnené a nie je možné mu za danej situácie vyhovieť.
Navrhovateľ sa zároveň domáhal, aby súd uložil spoločnosti VÚB, a.s. povinnosť zdržať sa uspokojenia akýchkoľvek nárokov odporcu z predmetnej bankovej záruky.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením, možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo požadovať.
V danej veci je nepochybné, že VÚB, a.s. je účastníkom právnych vzťahov, vyplývajúcich z vystavenej bankovej záruky, preto sa odvolací súd nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu, ktorým by mala byť tretej osobe (banke) uložená povinnosť zdržať sa plnenia z bankovej záruky.
Odvolací súd však dospel k záveru, že predbežným opatrením nemožno zakázať banke plniť z bankovej záruky, pokiaľ na to boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 313 a násl. Obch. zák.
Podľa § 313 Obch. zák., banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
Podľa § 319 Obch. zák., banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.
Podľa § 321 ods. 4 Obch. zák., veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.
Z citovaných ustanovení vyplýva oprávnenie banky, aby plnila z bankovej záruky (za splnenia podmienok uvedených v zákone) veriteľovi (odporcovi), čo v danom prípade, podľa oznámenia banky zo dňa 29.07.2013, malo nastať dňa 31.07.2013 odoslaním sumy 490.000,--Eur na účet odporcu.
Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 21.10.2013 potvrdila VÚB, a.s. listom zo dňa 04.11.2013, že z bankovej záruky č. 009020096834 plnila na účet spoločnosti TEPLÁREŇ, a.s. Považská Bystrica sumu 490.000,-- Eur, a to dňa 31.07.2013.
Vzhľadom k tomu, že až v konaní vo veci samej sa bude rozhodovať o tom, kto zodpovedá za vady, a banka má zo zákona, za splnenia podmienok určených v záručnej listine oprávnenie plniť z bankovej záruky, nie je možné navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť dočasnú ochranu nároku navrhovateľa v predmetnom konaní. Nariadením predbežného opatrenia voči VÚB, a.s. sa nezabezpečí ani potrebná právna istota v právnych vzťahoch vyplývajúcich z bankovej záruky, na čo poukazuje v
odvolaní navrhovateľ, pretože v prípade neoprávneného čerpania plnenia z bankovej záruky odporcom, vzniká dlžníkovi (navrhovateľovi) nárok na vrátenie plnenia.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal taký stav právnych vzťahov účastníkov, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu potrebu úpravy pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej.
Odvolací súd preto uznesenie prvostupňového súdu, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.