Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/417/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508202030 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508202030.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ X. C., bytom S. Š.L. XX, C., 2/ B. C., L. X, C.B., 3/ Z. C., bytom L. X, C., 4/ A. C., bytom L. X, všetci zast. Studio Legale, s.r.o., Červeňova 20, Bratislava, proti odporcom: 1/ A. C., bytom T. X, C., zast. JUDr. Jánom Falisom, advokátom, Lermontovova 14, Bratislava, 2/ C. M. S., C. X, C., o určenie prechodu členstva v družstve a neplatnosť právnych úkonov, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. júna 2011, č.k. 14C 28/2008-193, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia, že nájomná zmluva uzatvorená dňa 19.02.1998 medzi odporcom 1/ ako nájomcom a odporcom 2/, C. M. S., predmetom ktorej je byt č. XX na X. poschodí na T. V.. Č.. X N. C. je neplatná, a v časti určenia, že zmluva č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva, uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, C. M. S., registrovaná pod č. N.-XXX/X dňa 19.1.2004, je neplatná, p o t v r d z u j e. Vo zvyšných výrokoch ako i vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nájomná zmluva uzatvorená dňa 19.02.1998 medzi odporcom 1/ ako nájomcom a odporcom 2/, C. M. S., predmetom ktorej je byt č. XX na X. poschodí na T. V.. Č.. X N. C. je neplatná. Ďalším výrokom určil, že zmluva č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, C. M. S., registrovaná pod č. N.-XXX/X dňa 19.01.2004 je neplatná. Za člena C. M. S. určil navrhovateľku 2/ B. C., ktorá sa stáva nájomcom bytu č. XX na X. poschodí na T. V.. Č.. X N. C.. Navrhovateľke 2/ uložil povinnosť zaplatiť finančné vyrovnanie navrhovateľom 1/, 3/ a 4/ vo výške 7.237,50 eur pre každého a odporcovi 1/ vo výške 28.950,- eur, všetko do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 1/ uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 8.785,41 eur ich právnemu zástupcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovatelia 1/ až 4/ a odporca 1/ sú zákonnými dedičmi po poručiteľke Z. C., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX. K dohode dedičov o vyporiadaní dedičstva, teda komu pripadne členský podiel v družstve a kto sa stane nájomcom predmetného bytu nedošlo, čo zistil z ich výpovedí, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. D 409/97, Dnot 104/97-14 zo dňa 12.12.1997, ktorým prvostupňový súd v dedičskom konaní určil všeobecnú i čistú hodnotu dedičstva sumou 20.616,- Sk, pasíva žiadne, a autoritatívne potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov tak, že celé dedičstvo, a to družstevný byt č. XX na T. V.. Č.. X N. C. V. C. M. S., v hodnote členského podielu 12.456,- Sk a dlhopis U. K., v hodnote 8.160,- Sk prevzal odporca 1/, ktorému súd uložil ihneď po právoplatnosti dedičského rozhodnutia vyplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ dedičské podiely v hotovosti po 4.123,- Sk. Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 23Co 34/98-26 zo dňa 30.04.1998 zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľky sumou 22.456,- Sk, touto sumou aj čistú hodnotu dedičstva, a potvrdil nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho zo zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve S. v sume 12.456,- Sk a dlhopisu U. K. v menovitej hodnote 10.000,- Sk dedičom zo zákona v I. skupine, a to odporcovi 1/ v 1/2, a navrhovateľom 1/ až 4/ každému v 1/8 k celku. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Bratislave uviedol, že medzi dedičmi nedošlo k uzavretiu dedičskej dohody, pričom ak sa dedičia ani po skončení dedičského konania nedohodnú o tom, kto z nich získa členský podiel v bytovom družstve a kto sa stane nájomcom družstevného bytu, je možné sa žalobou domáhať, aby súd rozhodol o spore medzi dedičmi, ktorí v konaní o dedičstve získali zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, nakoľko v nesporovom konaní o dedičstve, spornú otázku prechodu členského práva a najmä družstevného bytu nie je možné riešiť. Súd prvého stupňa mal tiež preukázané, že odporca 1/ napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. D 409/97, Dnot 104/97-14 zo dňa 12.12.1997, ktoré bolo následne uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 23Co 34/98-26 zo dňa 30.04.1998 zmenené, preukázal sa na C. M.K. S. len uznesením súdu prvého stupňa, čo i on sám uviedol na pojednávaní dňa 12.12.1997, a nepredložil C. M. S. aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 23Co 34/98-26 zo dňa 30.04.1998, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu zmenené. C. M. S. uzavrelo s odporcom 1/ nájomnú zmluvu k bytu, keďže nemalo vedomosť o rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave. Právoplatnosť bola vyznačená Okresným súdom Bratislava V dňa 08.08.1998 na oboch rozhodnutiach samostatne. Následne uzavrelo C. M. S. zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 18.11.2003 na nadobúdateľa, odporcu 1/, a vklad jeho vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 25.02.2004. Odporca 1/ zaslal ostatným spoludedičom - navrhovateľom 1/ až 4/ finančné vyrovnanie pre každého v hodnote 2.807,- Sk, ktoré títo neprevzali a vrátili mu späť z dôvodu, že nedošlo k dohode, kto sa stane nájomcom a členom družstva. Všeobecnú cenu bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX B. XXXX, nachádzajúceho sa v C. na T. V.. Č.. X, ktorá po zaokrúhlení predstavuje 57.900,- eur mal preukázanú zo znaleckého posudku znalca ,-. Zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 703, § 706 ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, a vyhodnotil, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na žalovanom určení, lebo bez autoritatívneho určenia súdu o tom, ktorý z dedičov je nájomcom a členom družstva, je právne postavenie navrhovateľov ohrozené a najmä neisté. Navrhovateľka 2/ by bez takéhoto určenia nemohla uzavrieť nájomnú zmluvu s bytovým družstvom, a bolo by ohrozené aj jej právo ako nájomníčky a členky družstva sporný byt odkúpiť do osobného vlastníctva. Mal za preukázané, že hoci ani po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu nedošlo k žiadnej dohode spoludedičov, komu pripadne členstvo v družstve a kto sa stane nájomcom predmetného bytu, odporca 1/ sa preukázal na C. M. S. iba uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. D 409/97, Dnot 104/97-14 zo dňa 12.12.1997, keď zneužil nepozornosť Okresného súdu Bratislava V, ktorý nevyznačil na tomto uznesení, že je právoplatné v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. 23Co 34/98-26 zo dňa 30.04.1998, a nepredložil Bytovému družstvu Petržalka i uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 23Co 34/98-26 zo dňa 30.04.1998, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu zmenené. C. M. S. (odporca 2/) na základe konania odporcu 1/ s ním ako nečlenom uzavrelo v zmysle Stanov C. S. dňa 19.02.1998 nájomnú zmluvu, a následne dňa 18.11.2003 aj zmluvu č. XXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol pod č. N.-XXX/XX povolený, a odporca 1/ sa stal výlučným vlastníkom sporného bytu. Dospel k záveru, že nakoľko C. M. S. (odporca 2/) uzavrelo nájomnú zmluvu s nečlenom (podielovým spoluvlastníkom zostatkovej hodnoty členského podielu), je nájomná zmluva zo dňa 19.02.1998 absolútne neplatným právnym úkonom od počiatku v zmysle § 39 Obč. zák.. Mal za to, že odporca 1/ obišiel zákon, keď nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, a hoci vedel, že je len podielovým spoluvlastníkom zostatkovej hodnoty členského podielu v 1/2, ktorá má len evidenčný charakter, preukázal sa na C. M. S. iba rozhodnutím prvostupňového súdu s vyznačenou právoplatnosťou a rozhodnutie Krajského súdu Bratislava nepredložil, čím uviedol C. M. S. do omylu, že nadobudol práva k spornému bytu, a že naňho prešlo členstvo a nájom k spornému bytu. Odporca 1/ teda podnikol kroky k uzavretiu nájomnej zmluvy nedovoleným spôsobom, a jeho konanie sa v danom prípade prieči i dobrým mravom. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná, pričom nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Za absolútne neplatný podľa § 39 Obč. zák. vyhodnotil aj zmluvný prevod sporného bytu do vlastníctva odporcu 1/, keďže v zmysle ust. § 16 ods. l zák.č. 182/1993 Z.z. v plat. znení mohol odporca 2/ uzavrieť takúto zmluvu iba s nájomcom, ktorým odporca 1/ nikdy nebol. Keďže v konaní bolo preukázané, že odporca 1/ nemal finančné prostriedky na vyplatenie ostatných dedičov, po prihliadnutí na dohodu navrhovateľov určil za nájomcu a členku družstva navrhovateľku 2/, a uložil jej povinnosť vyplatiť ostatných dedičov podľa dedičských podielov zo všeobecnej (trhovej) ceny bytu a nielen zo zostatkovej hodnoty členského podielu k tomuto bytu, teda z hodnoty, ktorá bude prevodom získaná, vyjadrenej peňažným ekvivalentom, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená sumou 57.900,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď skonštatoval úspech navrhovateľov 1/ až 4/ v konaní, a priznal im náhradu trov konania v celkovej výške 8.785,40 eur, pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov za návrh v sume spolu 3.139 eur, sumy 39,62 eur, ktorá bola vyplatená znalcovi za znalecký posudok uznesením zo dňa 18.02.2011, a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 5.606,78 eur. Na náhradu trov konania zaviazal iba odporcu 1/ dôvodiac, že odporca 1/ svojím nezodpovedným prístupom a nemožnosťou riešiť spor zmiernou cestou spôsobil, že navrhovatelia sa museli domáhať svojich práv súdnou cestou. Uviedol, že hoci i odporca 2/ bol v konaní neúspešný, na náhradu trov konania ho nezaviazal, nakoľko odporcu 2/ uviedol do omylu odporca 1/ svojim konaním, v snahe stať sa vlastníkom sporného bytu. Odporca 2/ konal v neprospech navrhovateľov nie vlastnou vinou, ale iba na základe dôkazov predložených odporcom 1/. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 1/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. ho zmeniť a návrh zamietnuť. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nakoľko na daných určeniach samostatne bez ďalšieho nemôže byť naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol o rôznych určeniach bez toho, aby riešil otázku určenia vlastníckeho práva odporcu 2/ k predmetnému bytu. Vyjadril názor, že predmetné určenia sú bez ďalšieho určenia vlastníctva nevykonateľné, nakoľko na základe takéhoto rozsudku nemôže dôjsť k zápisu spätného vlastníctva odporcu 2/ k bytu. Mal tiež za to, že právo podať návrh na súd sa premlčalo vo všeobecnej premlčacej lehote 3 roky od právoplatnosti dedičského rozhodnutia, pričom v danom prípade bol návrh podaný neskôr. V ďalšom sa vyjadril k rozhodnutiu prvostupňového súdu o trovách konania, ktoré považoval za nesprávne, keď s poukazom na judikatúru NS SR vyjadril názor, že súd prvého stupňa nesprávne určil výšku odmeny za úkony právnej služby. Keďže predmetom sporu bola určovacia žaloba, mal prvostupňový súd pri určovaní náhrady trov konania vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ resp. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Navrhovatelia 1/ až 4/ odvolanie nepodali, a vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odporcom tvrdenej nevykonateľnosti napadnutého rozsudku uviedli, že výrok o určení neplatnosti kúpnej zmluvy medzi odporcami 1/ a 2/ postačuje na to, aby Kataster nehnuteľností v zmysle ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona vyznačil stav pred týmto právnym úkonom, teda stav pôvodný. Preto bude opätovne zapísaný ako vlastník odporca 2/, ktorý bol vlastníkom bytu pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu na odporcu 1/. Vo vzťahu k premlčaniu poukázali na ust. § 100 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, z čoho vyplýva, že nemajetkové práva, akým je aj právo byť členom družstva, sa nepremlčujú. Čo sa týka trov konania, mali za to, že hodnota predmetu sporu je vyjadriteľná v peniazoch, o čom svedčí aj výrok na peňažné plnenie, ktorý je súčasťou rozsudku, rozhodnutie však ponechali na úvahu odvolacieho súdu. Odporca 2/ odvolanie nepodal, a k odvolaniu odporcu 1/ sa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania odporcu 1/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že, napadnutý rozsudok je v časti vecne správny, preto ho potvrdil, a v časti ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 39 Obč. zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 706 ods. 3 Obč. zák., ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Podľa § 703 Obč. zák., v plat. znení spoločný nájom bytu môže vzniknúť len medzi manželmi. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v časti určenia, že nájomná zmluva uzatvorená dňa 19.02.1998 medzi odporcom 1/ ako nájomcom a odporcom 2/, predmetom ktorej je byt č. XX na X. poschodí na T. V.. Č.. X N. C. (ďalej len „byt“) je neplatná, a v časti určenia, že zmluva č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu, člena bytového družstva, uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, registrovaná pod č. N.-XXX/X dňa 19.01.2004, je neplatná, vecne správny, a preto ho v tejto časti potvrdil. Po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti je možné konštatovať, že zistený skutkový stav nebol ani nie je sporný, a žiadne nedostatky ohľadom súdom prvého stupňa ustáleného skutkového stavu ani odporca 1/ v podanom odvolaní nenamietal. Vychádzajúc zo skutkových zistení prvostupňového súdu, ktoré si odvolací súd osvojil, dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 39, § 703 a § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie ohľadom absolútnej neplatnosti vyššie uvedených zmlúv, a to nájomnej zmluvy, a zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré uzavreli odporca 1/ s odporcom 2/, tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie o neplatnosti týchto právnych úkonov s poukazom na ust. § 39 Obč. zák., ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. K záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti nájomnej zmluvy a zmluvy o prevode vlastníctva bytu odvolací súd uvádza nasledovné. Z ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.). Zmluva je (v tomto prípade) dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy i jeho prijatie sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Obč. zák.) a jeho dovolenosť (§ 39 Obč. zák.). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že nájomná zmluva k bytu, uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, a preto právnym úkonom nedovoleným, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca 1/ obišiel zákon, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, a hoci vedel, že je len podielovým spoluvlastníkom zostatkovej hodnoty členského podielu v X/X, ktorá má len evidenčný charakter, preukázal sa na C. M. S. iba rozhodnutím prvostupňového súdu s vyznačenou právoplatnosťou a rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené, zatajil, čím uviedol C. M. S.B. do omylu, že nadobudol práva k spornému bytu, a že naňho prešlo členstvo a nájom k bytu. Odporca 1/ uzavrel nájomnú zmluvu nedovoleným spôsobom, keď v rozpore s právoplatným súdnym rozhodnutím avšak motivovaný snahou stať sa nájomcom bytu pred odporcom 2/ predstieral, že je dedičom, na ktorého pripadol členský podiel, čo dokladoval pôvodným rozhodnutím súdu, hoci vedel, že už bolo v tom čase zmenené. Možno potom uzavrieť, že nakoľko odporcovi 1/ nepripadol v dedičskom konaní po poručiteľke členský podiel v družstve, nájom naňho neprešiel, a uzavretá nájomná zmluva je v zmysle § 39 Obč. zák. neplatná pre obchádzanie zákona. Za absolútne neplatný podľa § 39 Obč. zák. vyhodnotil odvolací súd aj zmluvný prevod sporného bytu do vlastníctva odporcu 1/, nakoľko v zmysle ust. § 16 ods. l zák.č. 182/1993 Z.z. mohol odporca 2/ uzavrieť takúto zmluvu iba s nájomcom, ktorým odporca 1/ vzhľadom na určenie absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, nikdy nebol. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy totiž súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Obč. zák.). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd právny záver súdu prvého stupňa o neplatnosti vyššie uvedených zmlúv o nájme k bytu a o prevode vlastníctva k bytu z dôvodu nedovolenosti právneho úkonu (v prípade nájomnej zmluvy), a následne nespôsobilosti odporcu 1/ zmluvu uzavrieť (v prípade zmluvy o prevode vlastníctva k bytu), za správny. K odvolacím námietkam odporcu 1/ považuje za potrebné uviesť, že odporca 1/ vôbec nerozporoval skutkové závery súdu prvého stupňa a nevyjadril sa ani k určeniu neplatnosti predmetných právnych úkonov. Namietal však nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, ako i neriešenie otázky určenia vlastníckeho práva odporcu 2/ k bytu, argumentujúc, že napadnuté určenia sú bez určenia vlastníctva nevykonateľné, nakoľko na ich základe nemôže dôjsť k zápisu spätného vlastníctva odporcu 2/ k bytu. Odvolací súd dospel ohľadom naliehavého právneho záujmu zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovatelia naliehavý právny záujem na určeniach neplatnosti nájomnej zmluvy a ako aj zmluvy o prevode vlastníctva bytu na odporcu 1/ majú. Bez určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu je neplatná, by odporca 1/ zostal v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník bytu, a navrhovatelia by sa nemohli domáhať určenia nájomcu tohto bytu v zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v dedičskom konaní, keďže by nešlo o družstevný byt. Rovnako tak majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o nájme bytu, nakoľko bez takéhoto určenia považuje odporca 2/ za nájomníka bytu odporcu 1/ ako dediča po poručiteľke, na ktorého pripadol členský podiel v družstve a zároveň naňho prešiel nájom. Naopak, určením neplatnosti nájomnej zmluvy sa môže ktorýkoľvek z navrhovateľov, ako aj odporca 1/ domáhať určenia, že je nájomcom bytu. Určením neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu kataster nehnuteľností v zmysle ust. § 34 ods. 2 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, čo znamená, že ako vlastníka bytu zapíše vlastníka pôvodného, teda odporcu 2/, a to bez toho, aby bolo nutné určovať jeho vlastníctvo k bytu, ako sa nesprávne domnieval odporca 1/, a správne uviedli navrhovatelia. Čo sa týka premlčania, odvolací súd poukazuje na to, že právo byť členom družstva nie je právom majetkovým, a preto sa v zmysle ust. § 100 ods. 2 Obč. zák. vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote nepremlčalo. Lehotu na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu Občiansky zákonník nestanovil, a preto sa nepremlčuje. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok v tejto časti za vecne správny, potvrdil ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. . Vo zvyšnej časti, ktorou bola navrhovateľka 2/ určená za člena bytového družstva odporcu 2/ a za nájomníčku bytu, v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť finančné vyrovnanie navrhovateľom 1/, 3/ a 4/ vo výške 7.237,50 eur pre každého a odporcovi 1/ vo výške 28.950,- eur, ako i v časti rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, a to pre jeho nepreskúmateľnosť. Tu je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam, keďže súd prvého stupňa sa v súvislosti s týmto určením vôbec nezaoberal naliehavým právnym záujmom navrhovateľov 1/ až 4/ na určení navrhovateľky 2/ za člena bytového družstva odporcu 2/ a za nájomníčku bytu. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s okruhom účastníkov konania, a svojím rozhodnutím vyporiadal okrem iného vzťahy vyplývajúce z dedičského konania medzi navrhovateľkou 2/ a navrhovateľmi 1/, 3/ a 4/, čo spôsobuje zmätočnosť jeho rozhodnutia, nakoľko v zmysle ust. § 90 O.s.p. sú účastníkmi konania navrhovateľ a odporca. Čoho sa navrhovatelia 1/, 3/ a 4/ v tejto časti voči odporcom resp. odporcovi 1/ domáhali, nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, a keďže ani jeho odôvodnenie neposkytuje odvolaciemu súdu dostatočný podklad na preskúmanie rozhodnutia v tejto časti, vyhodnotil odvolací súd tieto ďalšie výroky napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné, a z tohto dôvodu ich zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Nepreskúmateľnosťou je postihnutý aj výrok o trovách konania, keď súd prvého stupňa konštatoval úspech navrhovateľov 1/ až 4/, a rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bez toho, aby vyhodnocoval pomer úspechu a neúspechu účastníkov pri každom požadovanom výroku. Naviac, svoje rozhodnutie o neuložení povinnosti odporcovi 2/ zaplatiť trovy konania neposúdil po právnej stránke, preto nebolo ani možné preskúmať, aké ustanovenie na svoje rozhodnutie aplikoval. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola navrhovateľka 2/ určená za člena bytového družstva odporcu 2/ a za nájomníčku bytu, v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť finančné vyrovnanie navrhovateľom 1/, 3/ a 4/ vo výške 7.237,50 eur pre každého a odporcovi 1/ vo výške 28.950,- eur, ako i v časti rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s okruhom účastníkov konania, skúmať naliehavý právny záujem navrhovateľov 1/ až 4/ na určení, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní o trovách konania vyhodnotí pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania vo vzťahu ku všetkým požadovaným výrokom, a podľa výsledku potom o trovách rozhodne, a svoje rozhodnutie o trovách konania taktiež riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.