Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/178/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200935 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 3909/201-2.2 zo dňa 16. marca 2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 3909/201-2.2 zo dňa 16.03.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 323,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 3909/201-2.2 zo dňa 16. marca 2012, a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia Trnava sp. zn. KÚŽP-2/2011/00476/BK zo dňa 02.12.2011, vydaných vo veci povolenia výnimky zo zakázaných činností ustanovených v - § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) na zasiahnutie do lesného porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu, - § 16 ods. 1 písm. f/ ZOPK na rušenie pokoja a ticha, - § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. b/ ZOPK na ťažbu drevnej hmoty holorubným hospodárskym spôsobom, - § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. a/ a v znení § 14 ods. 1 písm. c/ ZOPK na pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, - § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. a/ a v znení § 14 ods. 1 písm. a/ a v znení § 13 ods. 1 písm. a/ na vjazd a státie s motorovým vozidlom na lesné cesty a pozemky za hranicami zastavaného územia obce a vydania súhlasu podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 2 písm. a/ zákona na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce. Ide o rozhodnutie vydané vo veci žiadateľa Lesy SR, š.p. Odštepný závod Palárikovo, a jednalo sa o povolenie v spojitosti s realizáciou Platného programu starostlivosti o les (ďalej len „PSoL“) na lesnom celku Gabčíkovo v prírodnej rezervácii Foráš, kde platí 5 stupeň ochrany a na lesných porastoch tak ako boli špecifikované pod bodom B/ výrokovej časti rozhodnutia. Výnimky a súhlas boli povolené na dobu 31.12.2014 za podmienok stanovených podľa § 82 ods. 12 ZOPK a vypočítaných pod bodom 1 až 6 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný, ktorý zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a potvrdil prvostupňové rozhodnutie tak rozhodol preto, že prvostupňové rozhodnutie považuje za zákonné, vychádzajúce z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci a nezistil v konaní prvostupňového správneho orgánu žiadne nedostatky, ktoré by viedli k zmene alebo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. Žalobca považujúc napadnuté rozhodnutia za nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p. navrhol obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca prvostupňovému rozhodnutiu vytýka absenciu identifikáciu územia, na ktorom platí udelená výnimka a vydaný súhlas a potom má za to, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V spojitosti s týmto poukazuje na iné rozhodnutie žalovaného sp. zn. 6525/2011-1.10 zo dňa 02.04.2012, v ktorom žalovaný toto vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu ako nedostatok rozhodnutia, kedy sa na vykonanie povoľovaných činností určila poloha len podľa JPRL a nie podľa parcelných čísiel. V rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca poukazuje, že v danom prípade sa výnimka vzťahuje na PR Foráš s piatym stupňom územnej ochrany, čo sa jedná o najprísnejší stupeň ochrany charakterizovaný najväčším počtom zákazov činnosti, ktoré sa na jeho území nesmú vykonávať. Je preto zrejmé, že pri rozhodovaní pri udelení výnimky zo zákazov uvedených v § 16 ods. 1 a udelení súhlasov podľa § 16 ods. 2 ZOPK je orgán ochrany prírody povinný skúmať a zistiť dostatočne spoľahlivo, či záujem na činnosti, na ktorú je potrebné udeliť výnimky a súhlasy, prevyšuje nad záujmom, pre ktorú bolo určité územie zaradené do piateho najprísnejšieho stupňa ochrany, teda či záujem spoločnosti na vylúčení zásahov na takomto území prevyšuje iný záujem. V danom prípade žalobca konajúcim správnym orgánom vytýka, čo mu je zrejmé z obsahu spisu, že jediným preukázaným záujmom, ktorý žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti je, že porasty, ktorých vyťaženia holorubným spôsobom sa domáha, presiahli rubnú dobu 25 rokov. Žiaden iný dôvod ako uvedenú skutočnosť a fakt, že holorubný hospodársky spôsob je uvedený v programe starostlivosti o lesy, žiadateľ netvrdil. Žalobca preto vytýka žalovanému, že sa dostatočne neriadil ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď nezisťoval a predmetom jeho dokazovania ani nebolo, ale tak malo byť, či holorubným spôsobom ťažby nedôjde k ohrozeniu a narušeniu biotopu konkrétnych druhov žijúcich na danom území, a ktoré sú predmetom ochrany na tomto chránenom území. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa vplyvom holorubnej ťažby na chránené živočíchy tu žijúce nezaoberali a v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmto sa ani nevysporiadali. Pokiaľ prvostupňový správny orgán aj žalovaný poukazuje na to, že ťažbou topoľa šľachteného sa sleduje odstránenie nepôvodných rastlín, s týmto žalobca nesúhlasí s odkazom na spoločenský záujem, ktorý má byť chránený vyhlásením predmetného územia za územie s piatym stupňom ochrany. Nahrádzanie nepôvodného druhu nemôže byť v súlade s cieľmi ochrany v predmetnom území realizované tak, že dôjde k úplnému zničeniu časti biotopu chráneného územia. V spojitosti s týmto potom žalobca vytýka i nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, že absentuje presná konkretizácia stromov a drevín a ich počtov. Zároveň že s postupným nahradením nepôvodnej dreviny pôvodnými druhmi, sa správne orgány s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadali. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 07.09.2012 neuznal žalobu dôvodnou tvrdiac, že vo veci konajúce správne orgány pri skúmaní dôvodnosti povolenia danej výnimky postupovali podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, spoľahlivo čo do presnosti a úplnosti zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Výnimka zo zákazov vzťahujúcich sa na piaty stupeň ochrany bola povolená v súlade s § 64 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 67 písm. f/, i/ a § 83 os. 1 ZOPK a výnimka zo zakázaných činností bola povolená tak ako sú ustanovené v § 16 ods. 1 písm. a/, b/ a f/ ZOPK, keď za účelom presného a skutočného zistenia stavu veci bolo vyžiadané stanovisko od Štátnej ochrany prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave, Správa chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy, ktorá listom zo dňa 25.10.2011 č. CHODL/1031/2011 odporúčala požadovanú výnimku povoliť s tým, že ťažba bude uskutočnená mimo vegetačného obdobia október - január a za stanovených podmienok. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., že v predmetnom rozhodnutí je dotknuté územie označené len jednotkami priestorového lesa a nie jednotkami územného rozdelenia žalovaný uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (strana 2) sa odkazuje na vyhlášku KÚŽP Trnava č. 4/2008 z 29.05.2008, v ktorej sú uvedené všetky dotknuté parcely PR Foráš. V tejto súvislosti poukazuje, že na určenie konkrétneho územia na povolenú lesohospodársku činnosť a na účely hospodárskej správy lesov je presnejšie a praktickejšie vymedzenie územia jednotkami priestorového rozdelenia lesa, ktorými sú lesné užívateľské celky (LUC) a v rámci nich dielce. Prvostupňový správny orgán najviac vychádzal zo skutočnosti, že používanie jednotiek priestorového rozdelenia pri výkone hospodárskych činností a ich evidencie vyplýva z ust. § 2 ods. 1 vyhl. č. 31/1999 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii: „Evidencia sa vedie priebežne o jednotkách priestorového rozdelenia lesa a o kategóriách lesa ....“. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ust. § 2 ods. 2 písm. zb/ ZOPK, podľa ktorého: „Na účely tohto zákona sa považuje za lokalitu geograficky určené územie, ktorého hranice sú jasne vymedzené“. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny teda nie je potrebné určiť lokality parcelnými číslami, postačuje iba vymedzenie územia jasnou hranicou, toto je splnené aj v prípade vymedzenia územia prostredníctvom jednotiek priestorového rozdelenia lesa tak, ako to učinil vo veci konajúci správny orgán. Pokiaľ žalobca odkázal v žalobe na rozhodnutie žalovaného č. 6525/2011-1.10. (12/2011-rozkl.) zo dňa 02.04.2012, jedná sa o vec s odlišným skutkovým stavom než je tento daný prípad (pochybenia v podkladoch rozhodnutia MŽP SR č. 3950/2011-2.2 zo dňa 29.04.2011, ktoré si v danej veci vyžiadali identifikáciu územia, na ktorom mala byť vykonávaná pozemná aplikácia chemických látok aj prostredníctvom parcelných čísiel). Žalovaný rovnako nesúhlasí ani s námietkou žalobcu čo do nedostatočne zisteného skutkovému stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdí, že už prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním dostatočne a spoľahlivo mal za preukázanú potrebu udelenia výnimky a súhlasu. Konajúci správny orgán za účelom zistenia presného a úplného skutkového stavu nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s ohliadkou, pričom však žalobca sa týchto nezúčastnil a nevyužil tak svoje procesné práva i keď svoju neúčasť ospravedlnil, nijakým spôsobom však neúčasť nezdôvodnil, čo môže vyvolávať pochybnosti o úprimnom záujme žalobcu na ochrane dotknutého územia. Potom vychádzajúc z riadne zisteného skutkového stavu žalovaný má za to, že v rozsahu potrebnom a postačujúcom čo do dostatku dôvodov boli napadnuté rozhodnutia odôvodnené, a to i v rozsahu zhodnotenia vplyvu ťažby na lesné druhy v danom území žijúce (strana 4 rozhodnutia). Z týchto dôvodov potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ LESY Slovenskej republiky, š.p. Odštepný závod Palárikovo dňa 05.10.2011 doručil Krajskému úradu životného prostredia v Trnave žiadosť o povolenie výnimky podľa § 29 ods. c/ ZOPK zo zakázaných činností podľa § 16 ods. 1 písm. a/, b/, f/ vo vzťahu k lesným porastom 177B00, 179A00 a 179D00 nachádzajúcich sa v PR Foráš, ktorá bola vyhlásená KÚŽP. Trnava dňa 01.07.2008. Žiadosť žiadateľ zdôvodnil skutočnosťou, že porasty sú prevažne tvorené drevinou topoľ I 214, ktorej rudná doba je 25 rokov, a ktorú porasty presiahli s tým, že obnovu lesných porastov zabezpečia pôvodnými drevinami. Následne bola žiadosť dňa 10.10.2011 doplnená o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 13 písm. a/: Vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami na pozemky mimo zastaveného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, podľa § 14 ods. 1 písm. c/ pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, podľa § 15 ods. 1 písm. b/ ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskych spôsobom, § 16 ods. 1 písm. b/ zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a § 16 ods. 1 písm. f/ rušiť pokoj a ticho. Výnimku žiada vo vzťahu k lesným porastom 163a00, 167b00, 169b00, 177B00, 179A00, 179D00 nachádzajúcim sa v PR Foráš (CKN 1567/1 k.ú. Bodíky). Správny orgán prvého stupňa začatie konania dotknutým subjektom, vrátane žalobcu, oznámil prípisom dňa 07.10.2011, kedy ich vyzval zároveň o oznámenie prípadnej účasti v konaní v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. Žalobca tak učinil podaním doručeným KÚŽP Trnava dňa 21.10.2011. Vychádzajúc z tohto bola dňa 25.10.2011 nariadená vo veci miestna ohliadka spojená s ústnym pojednávaním určená na deň 02.11.2011 o 10:00 hod., ktorej sa však žalobca nezúčastnil, ospravedlňujúc sa podaním doručeným dňa 04.11.2011 bez bližšieho dôvodu, len že sa nemôže zúčastniť. Na výzvu správneho orgánu o stanovisko k žiadosti o výnimku v PR Foráš Štátna ochrana prírody SR podala vo veci dňa 25.10.2011 (CHKODL/1031/2011) vychádzajúc z podkladov: terénna pochôdzka ŠOP SR, dokumentácia ochrany prírody - projekt ochrany PR Foráš (autori BROZ 2007), vyhláška KÚŽP Trnava č. 4/2008 z 29.05.2008 o vyhlásenie prírodnej rezervácie Foráš a Lesy hospodársky plán porastové a ťažbové mapy a vyslovila súhlas s navrhnutým spôsobom odstránenia monokultúr topoľa šľachteného. Zároveň s odporúčaním vydať požadovanú výnimku zo zakázaných činností žiadala stanoviť podmienky, že vyťažené budú iba nepôvodné dreviny - topoľ šľachtený a zároveň, že musia byť odstránené nepôvodné a invázne sa správajúce druhy drevín, predovšetkým javorovec jaseňolistý, jaseň americký a jaseň červený, pričom domáce druhy drevín ostanú bez zásahu. Ťažbu navrhla uskutočniť mimo vegetačného obdobia október až január a plochy zalesniť bezprostredne po vyťažení autochtónnymi a stanovištne vhodnými drevinami vŕba biela, topoľ biely, topoľ sivý a topoľ čierny. Autochtónnymi drevinami požadovala tiež doplnenie voľných plôch v rámci ostatných porastov v PR Foráš. Len za dodržania týchto podmienok ŠOP SR považuje navrhované povolenie výnimiek za súladné so záujmami ochrany prírody a krajiny. Zhodné s týmto stanoviskom bolo jeho vyjadrenie i na miestnej ohliadke spojenej s ústnym pojednávaním dňa 02.11.2011, kedy zástupca žiadateľa, ako to vyplýva zo zápisnice spísanej dňa 02.11.2011, požadoval povolenie ťažby v mesiacoch september až február v kalendárnom roku, tu bez uvedenia ktorého. Následne potom KÚ ŽP vydalo dňa 02.12.2011 rozhodnutie č. KÚŽP - 2/2011/00476/Vk a týmto v bode A/výrokovej časti povolilo výnimku zo zakázaných činností ustanovených v: - § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) na zasiahnutie do lesného porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu, - § 16 ods. 1 písm. f/ ZOPK na rušenie pokoja a ticha, - § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. b/ ZOPK na ťažbu drevnej hmoty holorubným hospodárskym spôsobom, - § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. a/, v znení § 14 ods. 1 písm. c/ ZOPK na pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, - § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. a/, v znení § 14 ods. 1 písm. a/, v znení § 13 ods. 1 písm. a/ na vjazd a státie s motorovým vozidlom na lesné cesty a pozemky za hranicami zastavaného územia obce. V časti B/výroku bol vydaný súhlas podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 2 písm. a/ ZOPK na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce s tým, že povolené výnimky a súhlas platia do 31.12.2014 v prírodnej rezervácii Foráš s piatym stupňom ochrany, a to: - v lesných porastoch 163a00, 167b00,169b00,177B00, 179A00 a 179D00 sa v zmysle PSoL povoľuje ťažba holorubným hospodárskym spôsobom, - v lesných porastoch 163b00, 164a00, 164c00, 168c00, 170c00 a 170d00 sa v zmysle PSoL povoľuje výchovná ťažba, - v lesných porastoch 170E00, 171.00, 177a00 a 179c00 sa v zmysle PSoL povoľuje ochrana kultúr. Na vykonanie tejto činnosti správny orgán podľa § 82 ods. 12 zákona stanovil tieto podmienky: 1. Vyťažené budú iba nepôvodné dreviny - topoľ šľachtený (Populus x euroamericana). Zároveň musia byť odstránené nepôvodné a invázne sa správajúce druhy drevín, predovšetkým javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), jaseň americký (Fraxinus americana) a jaseň červený (Fraxinus pensylvanica). 2. Domáce druhy drevín ostanú bez zásahu. 3. Ťažba bude uskutočnená mimo vegetačného obdobia v mesiacoch september až február v kalendárnom roku. 4. Stromy popadané po ťažbe do vody žiadateľ vytiahne. 5. Plochy budú zalesnené v čo najkratšom možnom čase po vyťažení autochtónnymi a stanovištne vhodnými drevinami - vŕba (Salix), topoľ biely (Populus alba), topoľ sivý (Populus x canescens), topoľ čierny (Populus nigra), jelša (Alnus). 6. Autochtónnymi drevinami sa požaduje tiež doplniť voľné plochy v rámci ostatných lesných porastov v PR Foráš. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil výsledkami dokazovania a odkazom na odborné stanovisko ŠOP SR č. CHKODL/1031/2011 a výsledky z miestnej obhliadky spojené s ústnym pojednávaním zo dňa 02.11.2011. V rámci zákonnej lehoty rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu, ktorý s udelením výnimiek zásadne nesúhlasí, vytýkajúc správnemu orgánu, že v rozhodnutí nezohľadnil a nezhodnotil negatíva dopadu holorubnej ťažby na všetky typicky lesné druhy rastlín a živočíchov v PR Foráš žijúcich pripomínajúc, že o vylepšenie stavu rezervácie by sa mali postarať predovšetkým prírodné procesy, ktoré vyberú stanovištne najvodnejšie dreviny pre súčasné podmienky PR Foráš. Tiež zdôraznil, že urýchľovanie prírodných procesov nie je akceptovateľný dôvod pre udelenie výnimky na holorubnú ťažbu v rezervácii. Žalovaný o odvolaní Lesoochranárskeho zoskupenia VLK rozhodol dňa 16.03.2012 rozhodnutím č. 3909/2012-2.2 tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietol a potvrdil ako vecne správne rozhodnutie KÚ ŽP Trnava č. KÚ ŽP-2/2011/00476/BK zo dňa 02.12.2011. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru. Podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 543/3002 Z.z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady, a energetických porastov na poľnohospodárskej pôde, Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a/; § 13 ods. 3 platí rovnako, Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce. Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 14 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom. Podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Podľa § 16 ods. 1 písm. f/ zák. č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané rušiť pokoj a ticho. Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/, i/, j/ a l/ a o/, § 14 ods. 2 písm. d/ a f/ a § 15 ods. 2 písm. b/. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len „smernica o biotopoch“), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť. Táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len „smernica o vtákoch“), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie. Táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva. Všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom „NATURA 2000“ a smernicu Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len „smernica o zoo“), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURA 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. V čase rozhodnom pre správne konanie vo veci podľa § 67 písm. i/ ZOPK niekdajšiemu krajskému úradu životného prostredia patrilo oprávnenie rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona neobsahovalo obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Súd má za to, že zákonodarca takýmto spôsobom, keď dôvody udelenia výnimky nijako bližšie nevymedzil, poveril správny orgán spôsob aplikácie tohto zákonného ustanovenia určiť podľa svojho uváženia. Teda zákon tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúma v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Na strane druhej však ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (pozri napr. uznesenie NS SR 5 Sžo27/2011 z 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu, alebo v tom, že správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody (uvedenými napr. v § 2 ods. 1). V danom prípade súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale i prvostupňového správneho orgánu pre neurčitosť a nepresnosť výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s dopadom i na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, a to prečo sa v dobe, na ktorú výnimku zo zakázaných činností povolil od odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 25.10.2011 č. CHKODL/1031/2011, ktorá vyslovila súhlas k povoleniu výnimky v čase vegetačného pokoja október až február odklonil, pričom z tohto odborného stanoviska ako rozhodujúceho podkladu rozhodnutia správny orgán vychádzal. Tento ale však výnimku zo zakázaných činností povolil už počínajúc mesiacom september v kalendárnom roku. Prečo sa správny orgán od odborného stanoviska odchýlil ničím v odôvodnení rozhodnutia bližšie neozrejmil, pritom ŠOP SR i v rámci odvolacieho konania vyvolaného včas podaným odvolaním žalobcu opätovne hovorí o výnimke v mimo vegetačnom období v mesiacoch október až február. Čo bolo zároveň potrebné správnemu orgánu vytknúť, je neurčenie lehoty dokedy má dôjsť a akými konkrétnymi drevinami k zalesneniu danej lokality po zrealizovaní výnimky, čo namietal pre nedostatok konkrétnosti i žalobca. Určenie zalesnenia „čo v najkratšom čase.....“, je celkom nevykonateľné a súd má za to, že nie príkladmo, ale konkrétnym označením drevín a stromov mali byť v bode 5 napadnutého prvostupňového rozhodnutia tieto uvedené tak ako patria v danej lokalite k pôvodnému porastu a ktorých výsadbu v presne určenej a konkrétnej lehote, najneskôr dokedy mal správny orgán určiť. V kontexte s týmto, ak plán ochrany stráca platnosť 31.12.2014 a z neho mala vychádzať i žiadosť o povolenie výnimky žiadateľa Lesy SR, š.p., Odštepný závod Palárikovo, potom sa javí súdu aj neprimerané a nevhodné povoliť výnimku zo zakázaných činností až do 31.12.2014 bez ponechania doby určenej k zalesneniu danej lokality. Súd má potom za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu trpí vadami určitosti výrokovej časti tak ako je vyššie uvedené a jeho odôvodnenie nie je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z týchto dôvodov potom súd považoval za potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie. Súd sa ale nemohol stotožniť s námietkou žalobcu o absencii presnej identifikácie územia, na ktoré sa výnimka zo zakázaných činností a súhlas udelil. Pokiaľ správne orgány vo svojom rozhodnutí aplikovali jednotky priestorového rozdelenia lesa, toto súd považuje za dostatočne presné, určité a súladné s ust. § 2 ods. 2 písm. b/ ZOPK a teda celkom pre identifikáciu územia postačujúce. Súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho záveru. Má za to, že skutkový stav vo veci bol riadne čo do presnosti a úplnosti zistený a že správny orgán z tohto vyvodil aj vecne správny záver. V tomto smere nariadenie ústneho pojednávania spojeného s obhliadkou na mieste a zadovážením odborného stanoviska ŠOP SR i súd považuje za postačujúce osvedčenie povolenia výnimiek zo zakázaných činností podľa ZOPK tak ako to vo svojom rozhodnutí určil prvostupňový správny orgán. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správny orgán viazaný, opätovne o odvolaní žalobcu rozhodnúť a svoje rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu riadne a dostatočne súladne s požiadavkami preskúmateľnosti ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 O.s.p. odôvodní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 eur, pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie písomnej žaloby a 127,16 eur), 2x režijný paušál a 7,63 eur a 20 % DPH (26,96 eur), na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.