Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/199/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201092 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľa: Q.. S. W., S. XXXX/X, O., zastúpený: JUDr. Štefan Dostál, advokát, Námestie oslobodenia 13, Senica, proti odporcovi: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, Sasinkova 23, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. ORPZ-BAI-OPPI-126-005/2012 zo dňa 11.05.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I č. ORPZ- BAI-OPPI-126-005/2012 zo dňa 11.05.2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.06.2012 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ORPZ-BAI-OPPI-126-005/2012 zo dňa 11.05.2012. Rozhodnutím odporcu č. ORPZ-BAI-OPPI-126-005/2012 zo dňa 11.05.2012 bol navrhovateľovi odňatý cestovný doklad č. 4728364 na dobu do 11.05.2013. Navrhovateľ v návrhu vyjadril nesúhlas s rozhodnutím odporcu a tiež s postupom súdneho exekútora, ktorý dňa 01.02.2012 písomne požiadal súd o spracovanie žiadosti na odňatie cestovného pasu navrhovateľa a tento postup označil za účelový. Podľa neho žiadosť súdneho exekútora zo dňa 01.02.2012 neobsahovala žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by sa dal vyjadriť záver o tom, že sa navrhovateľ vyhýba exekučnému konaniu a bezprostredne hrozí, že trvalo opustí Slovenskú republiku. Ďalej uviedol, že na adrese Rovinka 393, Borinka pri Bratislave, kde mu bolo doručované upovedomenie o začatí exekúcie, nemá trvalé bydlisko, o čom mal súdny exekútor vedomosť. K argumentácii súdneho exekútora o častom cestovaní navrhovateľa do Ruskej federácie dodal, že tam bol len raz po dobu päť dní. Navrhovateľ vyjadril názor, že odporca rozhodol o odňatí jeho cestovného dokladu bez dostatočných podkladov pre rozhodnutie, čím konal v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku a tento postup smeroval k obmedzovaniu jeho základných práv. Uviedol, že bez povšimnutia zo strany správneho orgánu zostalo aj jeho tvrdenie o tom, že sa žiadnemu doručovaniu nevyhýba, pokiaľ budú písomnosti doručované na adresu jeho trvalého bydliska, čo potvrdzuje aj to, že sa na predvolanie správneho orgánu riadne dostavil. Mal za to, že súdny exekútor a aj okresný súd ničím nepodloženým tvrdením o vyhýbaní sa exekúcii častým cestovaním do Ruskej federácie uviedli správny orgán do omylu, no napriek tomu ten mal rozhodovať podľa vlastnej úvahy. Zároveň poukázal na rozpor rozhodnutia odporcu s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku aj s ustálenou súdnou praxou, najmä rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7S 34/99. Odporca v písomnom vyjadrení k obsahu návrhu uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o cestovných dokladoch“), poukázal na § 33 zákona o cestovných dokladoch a § 18 ods. 1, 3 správneho poriadku a na to, že spolu s upovedomením o začatí konania dal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Odporca ďalej citoval § 32 správneho poriadku a uviedol, že jeho konanie bolo v súlade s § 3 správneho poriadku s poukazom na to, že § 23 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných dokladoch stanovuje podmienku, kedy sa vydanie dokladu odoprie alebo kedy sa vydaný cestovný doklad odníme na žiadosť súdu alebo daňového úradu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu (§ 250m ods. 1 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Vec bola prejednaná a rozhodnutá v senáte, aj keď predmetom konania bolo preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia na základe opravného prostriedku (3.hlava V. časti O.s.p.), pretože prevod veci z registra „S“ (senátna agenda), do ktorého bola pri nápade na krajský súd zapísaná, do registra „Sp“ (samosudcovská agenda), nebol možný pre uplynutie 30- dňovej lehoty od nápadu stanovenej platným rozvrhom Krajského súdu v Bratislave (Všeobecné zásady, časť VII., bod 1). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.04.2012 bola odporcovi doručená žiadosť Okresného súdu Bratislava I o vydanie rozhodnutia o odňatí cestovného dokladu navrhovateľovi ako povinnému v exekučnom konaní. Odporca vydal dňa 11.04.2012 upovedomenie o začatí konania, pričom dal podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku navrhovateľovi možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie do 7 dní odo dňa doručenia upovedomenia. Predmetné upovedomenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 26.04.2012. Odporca vydal dňa 26.04.2012 potvrdenie o zadržaní cestovného dokladu č. 4728364, ktorým v zmysle § 24 ods. 3 zákona o cestovných dokladoch potvrdil zadržanie cestovného dokladu vydaného navrhovateľovi dňa 02.04.2004 s dobou platnosti do 02.04.2014. Z úradného záznamu zo dňa 27.04.2012 súd zistil, že dňa 26.04.2012 sa navrhovateľ dostavil na OD OPP v Bratislave II za účelom podania žiadosti o vydanie nového cestovného pasu a vzhľadom na blokáciu CD v IS mu bol cestovný pas zadržaný. Dňa 27.04.2012 v čase okolo 10.00 hod. sa menovaný telefonicky ohlásil a bol s ním dohodnutý termín na spísanie zápisnice pred vydaním rozhodnutia, aby sa mohol k predmetnej veci vyjadriť. V zápisnici o vyjadrení sa k správnemu konaniu zo dňa 30.04.2012 navrhovateľ uviedol, že upovedomenie o začatí exekučného konania nebolo doručené jemu, ale spoločnosti, v ktorej je konateľom. Na adrese trvalého pobytu sa podľa jeho slov bežne zdržuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že si na tejto adrese prevzal upovedomenie o začatí konania. Do zápisnice uviedol aj to, že rozhodnutie súdu porušilo jeho práva garantované ústavou a krok zo strany exekútora označil za šikanovanie, nakoľko mal iné možnosti vedenia exekučného konania. Rozhodnutím odporcu č. ORPZ-BAI-OPPI-126-005/2012 zo dňa 11.05.2012 bol navrhovateľovi v zmysle § 46 správneho poriadku a § 24 ods. 1 zákona o cestovných dokladoch odňatý jeho cestovný doklad č. 4728364 na dobu do 11.05.2013, vydaný dňa 02.04.2004. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 23 ods. 1 zákona o cestovných dokladoch vydanie cestovného dokladu sa odoprie alebo vydaný cestovný doklad sa odníme občanovi na žiadosť a) súdu alebo daňového úradu, ak je proti nemu nariadený výkon rozhodnutia pre neplnenie vyživovacej povinnosti alebo finančných záväzkov a výkonu rozhodnutia sa vyhýba alebo ho marí, alebo je dôvodné podozrenie, že tak bude konať, b) orgánu, ktorý vykonáva rozhodnutie súdu o výkone trestu odňatia slobody, ak nevykoval trest odňatia slobody, ak mu trest nebol odpustený alebo výkon trestu nebol premlčaný, alebo nebol podmienečne prepustený z výkonu trestu. Podľa § 23 ods. 3 zákona o cestovných dokladoch sa vydaný cestovný doklad odníme na nevyhnutný čas; podľa ods. 2 najdlhšie na jeden rok. Podľa § 25 zákona o cestovných dokladoch proti rozhodnutiu o odopretí vydania cestovného dokladu a proti rozhodnutiu o odňatí cestovného dokladu možno podať opravný prostriedok na súde. Podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odňatí cestovného dokladu nemá odkladný účinok. Jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia. Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je aj v rámci konania vo veci vydania rozhodnutia o odňatí cestovného dokladu ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa zhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Krajský súd na základe skutkových zistení správneho orgánu i na základe vlastných zistení dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu vydané v konaní o žiadosti Okresného súdu Bratislava I o odňatie cestovného dokladu je v súlade so zákonom o cestovných dokladoch. Súd v súlade § 250i ods. 2 O.s.p. vykonal i ďalšie dokazovanie spočívajúce v preskúmaní súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Er/1609/2011 a exekútorského spisu sp. zn. Ex 1895/2011. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplynulo, že v čase vydania rozhodnutia o odňatí cestovného dokladu navrhovateľovi existovalo dôvodné podozrenie, že sa bude vyhýbať výkonu rozhodnutia alebo ho mariť. Zásielky adresované na adresu trvalého pobytu navrhovateľa a na adresu Rovinka 393, Borinka pri Bratislave boli súdnemu exekútorovi vrátené s poznámkou od doručovateľa: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z úradného záznamu č. EX 1895/2011-264 zo dňa 03.02.2012 z uskutočnenej služobnej cesty za účelom doručenia písomnosti navrhovateľovi ako povinnému a z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách, Obvodného oddelenia Policajného zboru Stupava zo dňa 03.01.2012, kedy pokusy o doručenie zásielky obsahujúce upovedomenie o začatí exekúcie boli neúspešné, rovnako možno vyvodiť záver o možnosti vyhýbaniu sa alebo marenia výkonu rozhodnutia navrhovateľom. Z úradného záznamu zo dňa 03.02.2012 je zrejmé, že súdny exekútor sa pokúsil doručiť písomnosti na štyroch adresách, pričom na adrese trvalého pobytu, ktorú navrhovateľ označil za miesto, kde si preberá písomnosti, sa na zvonenie nikto neozval a iba zamestnankyňa spoločnosti Omnipublic Consulting, a.s. uviedla, že meno navrhovateľa jej nič nehovorí a odmietla otvoriť pracovníkovi súdneho exekútora vstupné dvere na zanechanie písomností. Podľa odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách na adrese Rovinka 393, Borinka pri Bratislave nikto neotváral. Z uvedeného vyplýva, že existuje dôvodná obava, že sa navrhovateľ bude exekúcii vyhýbať či ju mariť, nakoľko súdnemu exekútorovi nie je známa adresa, na ktorú by mohol doručovať písomnosti, pričom využil dostupné možnosti pre doručenie písomností. Súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie bolo vydané v medziach zákonom povolenej voľnej úvahy. Z citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o cestovných dokladoch vyplýva povinnosť a nie možnosť správneho orgánu odoprieť vydanie cestovného dokladu občanovi alebo mu cestovný doklad odňať na žiadosť súdu. Správny orgán v takomto prípade skúma, a v preskúmavanej veci to mal i preukázané, že žiadosť podal oprávnený orgán a že je proti účastníkovi nariadený výkon rozhodnutia pre neplnenie vyživovacej povinnosti alebo finančných záväzkov podliehajúcich výkonu rozhodnutia. Pokiaľ by sa správny orgán snažil preskúmavať správnosť postupu súdneho exekútora alebo súdu pri posúdení otázky, či sa účastník vyhýba exekúcii alebo ho marí, prekročil by právomoc, ktorá mu neprislúcha a atrahoval by právomoc (exekučného) súdu, ktorý okrem toho, že je oprávnený posúdiť predmetný podnet exekútora, je tiež zodpovedný za správne posúdenie dôvodnosti takéhoto podnetu a podanie žiadosti na správny orgán. Súd poukazuje na to, že na vydanie predmetného rozhodnutia v zmysle § 23 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných dokladoch postačuje aj dôvodné podozrenie, že sa povinný bude vyhýbať výkonu rozhodnutia alebo ho mariť. Účelom napadnutého rozhodnutia bolo zabezpečenie ochrany práva oprávneného na uspokojenie pohľadávky voči povinnému. K vyššie uvedenému súd dodáva, že upovedomením o začatí exekúcie exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky a zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke (§ 47 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené (§ 49 ods. 1 citovaného zákona). Z uvedeného vyplýva, že na to, aby mohla byť zahájená exekúcia ako legitímny prostriedok núteného uspokojenia pohľadávky oprávnenej osoby voči jej dlžníkovi, je nevyhnutné, aby sa povinný dozvedel o začatí exekúcie. Účinky upovedomenia o začatí exekúcie môžu nastať až jeho doručením. Je však nevyhnutné, aby bolo upovedomenie doručené povinnému do vlastných rúk, pričom fikcia doručenia je vylúčená. Z tohto hľadiska súd za dôležitú považuje snahu doručiť povinnému (navrhovateľovi) upovedomenie o začatí exekúcie. Zároveň skutočnosť, že nebolo možné zastihnúť navrhovateľa v mieste trvalého bydliska ani na ďalších kontaktných adresách, podmieňuje dôvodnú obavu z marenia alebo vyhýbania sa výkonu rozhodnutia. Správny orgán v danom prípade dôsledne postupoval v zmysle zákona o cestovných dokladoch a správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania, nedopustil sa žiadnych procesných pochybení predstavujúcich takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a námietky navrhovateľa považuje súd uvedené za nedôvodné. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa o porušení práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Ústavou garantovaná sloboda pohybu a pobytu (možnosť slobodného cestovania, opustenia Slovenskej republiky a opätovného vrátenia sa) bola napadnutým rozhodnutím obmedzená počas prebiehajúceho exekučného konania podľa zákona a v jeho medziach. Súd toto obmedzenie, ktoré má za cieľ zabezpečiť efektivitu v konaní, účelom ktorého je splnenie záväzku dotknutej osoby (dlžníka) a zabrániť porušovaniu práv osoby oprávnenej (veriteľa) spočívajúcom v marení a vyhýbaniu sa povinnosti dlh uhradiť, považuje za legitímny prostriedok vymáhania a uplatňovania práva, ktoré je osoba dotknutá rozhodnutím povinná strpieť len na nevyhnutný čas. V prípade, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol cestovný doklad odňatý, orgán, ktorý ho odňal, ho občanovi na jeho žiadosť bezodkladne vráti (§ 23 ods. 4. zákona o cestovných dokladoch). Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a keďže námietky navrhovateľa neodôvodňujú jeho zrušenie, rozhodnutie odporcu bolo potrebné podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. potvrdiť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.