Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201270 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201270.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: O. B. Y., trvale bytom B.W. X, K., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 3.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 4N 1083/12, Ev. č. 2974/12 zo dňa 19.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 4N 1083/12, Ev. č. 2974/12 zo dňa 19.6.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 4N 1083/12, Ev. č. 2974/12 zo dňa 19.6.2012 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/76/2011 (ďalej len „konanie sp. zn. 7S/76/2011), a to z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze. Uviedol, že po preskúmaní priložených listinných dokladov preukazujúcich príjmovú situáciu navrhovateľa má za preukázané, že jeho započítateľný príjem v rozhodnom období síce nepresahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu tak ako vyžaduje ustanovenie § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak využívanie právnych služieb si navrhovateľ môže zabezpečiť aj sám, a to eventuálnym predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve nachádzajúcich sa v k.ú. P. zapísaných na L. Č.. XXXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2) a 2221 (zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2 na ktorých je postavený rodinný dom, záhrady o výmere 256 m2). Hodnotu zastavaných plôch a nádvorí o výmere 195 m2 zapísaných na L. Č.. XXXX odporca vyčíslil s poukazom na prílohu č. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavené odpady (ďalej len „zákon o daniach“) na sumu 516,75 eur, zároveň pritom uviedol, že aj rodinný dom zapísaný na L. Č.. XXXX možno predať a získať zaň finančný obnos. Odporca pri posudzovaní príjmovej situácie navrhovateľa vo vzťahu k možnosti zabezpečiť si poskytovanie právnych služieb vlastným majetkom nezohľadnil výlučné vlastnícke právo navrhovateľa k bytu č. 1 nachádzajúcom sa v Bratislave, k.ú. G. zapísanom na L. Č.. XXXX, nakoľko tento navrhovateľ využíva na trvalé bývanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 3.7.2012, doplnený v zmysle uznesenia súdu č.k. 4Sp/83/2012-14 dňa 14.2.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietal, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a taktiež nesprávne aplikoval ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) v spojení s § 6 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti. Navrhovateľ dôvodil, že tieto podmienky spĺňa nielen v zmysle citovaných ustanovení, ale aj s poukazom na rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov v konaní sp. zn. 7S/76/2011, v ktorom žiadal priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci. Navrhovateľ má okrem toho za to, že vec vedená pod sp. zn. 7S/76/2011 je vecou hodnou osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti a má sa na ňu vzťahovať právny režim § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.3.2013 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov navrhovateľa v konaní sp. zn. 7S/76/2011 nemá žiaden vplyv na jeho rozhodovanie, nakoľko tento je viazaný zákonom o poskytovaní právnej pomoci, ktorý voľnú úvahu, na rozdiel od zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého sa priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov, nepripúšťa. Na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 navrhovateľ za účelom preukázania svojho nároku na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti súdu predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok vyplatených v roku 2012 spolu s komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, podľa ktorého sa navrhovateľ s mierou funkčnej poruchy 70 % považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa názoru navrhovateľa je on sám osobou v hmotnej núdzi a má vedomosť, že odporca pri svojom rozhodovaní zvykne prihliadať aj na túto skutočnosť. K napadnutému rozhodnutiu v časti posudzovania jeho nehnuteľného majetku uviedol, že odporca nie je oprávnený vyčíslovať jeho hodnotu bez znaleckého posudku. Odporca sa na predmetnom pojednávaní naďalej pridržiaval svojich vyjadrení pričom zároveň s poukazom na tvrdenia navrhovateľa nevylúčil, že jedným z podkladov pre kladné vybavenie žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci môže byť aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) za prítomnosti účastníkov konania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Navrhovateľ žiadal v prejednávanej veci doplniť dokazovanie vyžiadaním spisu sp. zn. 7S/76/2011 z dôvodu výskytu procesných vád v tomto konaní, súd však dokazovanie nedoplnil, nakoľko merito veci spočíva v posúdení otázky majetkových pomerov navrhovateľa a nie s postupom konajúceho súdu v tejto veci. V administratívnom spise odporcu sa nachádza podrobné vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie navrhovateľa vo vzťahu k splneniu podmienky vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého navrhovateľ tento predpoklad, pokiaľ ide o príjmovú časť, spĺňa. Majetkové pomery navrhovateľa odporca zdokladoval internetovými výpismi z katastra nehnuteľností (L. Č.. XXXX, XXXX Q. XXXX) a čestným prehlásením navrhovateľa zo dňa 30.5.2012, podľa ktorého rodinný dom zapísaný na L. Č.. XXXX plánuje užívať v starobe aj na trvalé bývanie. Postup pri rozhodovaní o priznaní či nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci upravuje výlučne zákon o poskytovaní právnej pomoci, pričom v ust. § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 podmieňuje poskytovanie právnej pomoci splnením podmienky stavu materiálnej núdze, v ktorej sa musí navrhovateľ nachádzať. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Citované ustanovenie určuje hraničnú sumu príjmu, pri ktorej možno u žiadateľa o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci konštatovať stav materiálnej núdze, avšak len za podmienky, že ani jeho majetok mu žiadnym spôsobom neumožňuje zabezpečiť si poskytovanie právnej pomoci bez súčinnosti odporcu. Zákon teda odporcovi ukladá pri posudzovaní stavu materiálnej núdze povinnosť brať do úvahy i majetkové pomery žiadateľa v tom zmysle, či si tento nemôže prostriedky na úhradu právnych služieb zabezpečiť speňažením svojho majetku, ktorý nie je nevyhnutne potrebný pre zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Záver odporcu, podľa ktorého príjem navrhovateľa (ktorý je samostatne posudzovanou osobou) nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima, má súd za nepochybný, navrhovateľ ho ani žiadnym spôsobom nenamietal a je zrejmé, že pre posúdenie splnenia kritérií pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci sa na navrhovateľa bude vzťahovať právny režim § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z uvedeného dôvodu (t.j. že o príjmovej situácií navrhovateľa nie sú pochybnosti) teda vo vzťahu k prejednávanej veci nemá žiadnu relevanciu (dôkaznú hodnotu) potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok, ktoré navrhovateľ predložil súdu na pojednávaní dňa 9.4.2014, takisto ako tvrdenia o jeho hmotnej núdzi. Spornou ostáva otázka, či odporca v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil majetkové pomery navrhovateľa, t.j. či si svojim majetkom navrhovateľ skutočne môže zabezpečiť poskytovanie právnych služieb bez toho, aby tým bolo ohrozené uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Odporca dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že navrhovateľ by predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. P. zapísaných na L. Č.. XXXX Q. XXXX mohol získať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si právnych služieb. Podľa internetového výpisu z katastra nehnuteľností k.ú. P., LV č. XXXX je navrhovateľ skutočne vlastníkom pozemkov o celkovej výmere 1.009 m2 (zastavané plochy a nádvoria, záhrady), pričom na týchto pozemkoch je postavený aj dom so súpisným číslom 146 označený samotným navrhovateľom ako „schátralý“ (žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 15.2.2012), ktorý navrhovateľ, podľa písomného čestného prehlásenia zo dňa 30.5.2012, plánuje využívať v starobe na trvalé bývanie. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa zapísanej na L. Č.. XXXX, ide o zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, ktorých približnú hodnotu možno skutočne (tak ako urobil odporca) vyčísliť pomocou § 7 ods. 2 v spojení s prílohou č. 2 zákona o daniach, podľa ktorého tieto pozemky v P. ako v obci s počtom obyvateľov od 10 001 do 25 000 (podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky mala táto obec k 31.12.2012 počet obyvateľov 19 662, ku dňu 31.12.2013 19 505) majú hodnotu 516,75 eur (2,65 eura za 1 m2). Už len táto suma, ktorú by navrhovateľ mohol získať za predaj týchto pozemkov, podľa názoru súdu postačuje na adekvátne financovanie právnych služieb. Uvedená suma je pritom len orientačná, trhová hodnota pozemkov môže byť oveľa vyššia. Ešte vyšší finančný obnos by však navrhovateľ mohol získať predajom svojich nehnuteľností zapísaných na L. Č.. XXXX, ktoré majú nielenže oveľa väčšiu rozlohu (1.009 m2), ale je na nich postavený aj dom, ktorý môže mať (a pravdepodobne aj má) oveľa vyššiu hodnotu ako samotné pozemky. Čestné prehlásenie navrhovateľa, podľa ktorého tento dom plánuje využívať v starobe a nechce ho predať, v tomto prípade žiadnym spôsobom nezaváži, nakoľko v súčasnosti na trvalé bývanie využíva byt nachádzajúci sa v k.ú. G. zapísaný na LV Č.. XXXX a teda zachovanie tejto nehnuteľnosti nie je v súčasnosti nevyhnutným predpokladom uspokojenia jeho základnej životnej potreby - bývania. V zmysle § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci musí navrhovateľ podmienku materiálnej núdze spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci, z čoho vyplýva, že odporca je povinný vždy skúmať len aktuálne majetkové pomery navrhovateľa a to výlučne v takej rovine, či mu tieto umožňujú zabezpečiť si poskytovanie právnej pomoci z vlastných finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či by tieto finančné prostriedky (resp. majetok) mohol využiť aj na iný účel. Ak by zákon umožňoval pri skúmaní majetku prihliadať aj na iné využitie ako je plnenie základných životných potrieb žiadateľa, samé znenie zákona by sa minulo svojmu účelu a nebolo by možné dosiahnuť objektívne vyhodnocovanie stanovených kritérií. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej odporca nie je oprávnený oceňovať hodnotu jeho majetku bez znaleckého posudku nie je dôvodná, zákon o poskytovaní právnej pomoci totiž žiadnu povinnosť znaleckého dokazovania neustanovuje (a ani neumožňuje), pri vyhodnocovaní splnenia podmienky materiálnej núdze v časti majetkových pomerov evidentne pripúšťa správnu úvahu odporcu. Okrem toho, znalecké oceňovanie majetku (odhliadnuc od jeho finančnej náročnosti) zo strany odporcu by sa priečilo účelu samotného zákona, ktorým je poskytovanie právnej pomoci osobám so zákonom určeným príjmom, ktoré si žiadnym spôsobom nemôžu zabezpečiť poskytovanie právnych služieb z vlastného majetku, nakoľko žiadny takýto majetok nevlastnia. Vlastníctvo viacerých nehnuteľností, ktoré žiadateľ o poskytovanie právnej pomoci nevyužíva na zabezpečovanie svojich základných životných potrieb (ako je najmä bývanie) je pritom hlavným indikátorom jeho ekonomických pomerov a už len ich samotná existencia je často dostatočným podkladom pre záver, že táto osoba materiálnou núdzou netrpí. Ak odporca len orientačne, na základe zákona o daniach, určil finančný obnos, ktorý by mohol navrhovateľ získať za nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, pričom si vybral nehnuteľnosť s evidentne najnižšou hodnotu, jeho postup nemožno posúdiť inak ako efektívny a správny, v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci. Ďalšie skúmanie majetkových pomerov by bolo nadbytočné, nakoľko už len vlastníctvo tejto nehnuteľnosti vylučuje navrhovateľa z okruhu osôb, ktoré majú podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci nárok na jej priznanie. Z uvedeného dôvodu nemá žiadne opodstatnenie ani námietka navrhovateľa o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Navrhovateľ zjavne nesplnil podmienku vymedzenú v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, nakoľko si poskytovanie právnych služieb môže zabezpečiť sám (a to nielen predajom, ale aj napríklad prenájmom nehnuteľností) a teda sa, ako správne určil odporca, nenachádza v stave materiálnej núdze. Námietku navrhovateľa týkajúcu sa jeho oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní sp. zn. 7S/76/2011 nepovažuje súd za dôvodnú, nakoľko konanie v zmysle § 138 O.s.p. nemá žiaden vplyv na rozhodovanie odporcu podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. O žiadosti podanej podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci rozhoduje výlučne odporca, pričom navrhovateľ má na priznanie bezplatnej právnej pomoci nárok v prípade splnenia zákonom vymedzených kritérií pre posúdenie príjmových pomerov, oproti tomu dikcia § 138 O.s.p. nezakotvuje nárok účastníka konania na oslobodenie od súdnych poplatkov a ponecháva všeobecnému súdu voľnú úvahu pri hodnotení pomerov účastníka konania a nikdy neskúma, či sa žiadateľ nachádza alebo nenachádza v stave materiálnej núdze, nakoľko tento pojem O.s.p. jednoducho nepozná. O.s.p. v § 138 ods. 4 spája pozitívne rozhodnutie odporcu s oslobodením od platenia súdnych poplatkov, zákon o poskytovaní právnej pomoci však takéto (alebo podobné) prepojenie s O.s.p. neupravuje a preto ani oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nemôže žiadnym spôsobom ovplyvňovať konečné rozhodnutie vo veci priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Námietka navrhovateľa spočívajúca v tom, že konanie, v ktorom žiadal poskytnúť právnu pomoc, je vecou osobitnej ochrany a má sa na ňu vzťahovať osobitný režim podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci je vo vzťahu k prejednávanej veci nedôvodná, nakoľko citované ustanovenie upravuje osobité oprávnenie riaditeľa Centra právnej pomoci (t.j. odporcu) rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytovanie právnej pomoci. Toto osobitné oprávnenie sa však žiadnym spôsobom nedotýka rozhodovacej právomoci odporcu, ako aj jeho povinnosti objektívne skúmať splnenie zákonom stanovených kritérií pre poskytnutie právnej pomoci. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného návrhu dospel k názoru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. Navrhovateľ nesplnil jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak nárok na jej poskytovanie navrhovateľovi nepriznal. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze, rovnako ako nesplnenie čo i len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok automaticky vylučuje nárok žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci. Odporca je povinný každú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci posudzovať výlučne v rámci zákonom určených kritérií, a to bez výnimky. Pretože odporca pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci postupoval v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje, súd vydané negatívne rozhodnutie odporcu zo dňa 19.6.2012 potvrdil ako vecne správne. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľ bol v konaní pred súdom neúspešný a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.