Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201633 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201633.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PETRŽALKA PLUS, s.r.o. so sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 36 363 901, proti odporcovi: Starosta Mestskej časti Bratislava - Petržalka so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa z 30.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp.zn.: 2012/11690/13/SK zo dňa 9.7.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému na jej pre jednanie a rozhodnutie. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 10.9.2012 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) prostredníctvom odporcu doručený opravný prostriedok (odvolanie) navrhovateľa zo dňa 30.7.2012, ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie odporcu Sp.zn.: 2012/11690/13/SK zo dňa 9.7.2012. Odporca týmto rozhodnutím navrhovateľovi za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava- Petržalka č. 5/2000 o starostlivosti o verejnú zeleň na území Mestskej časti Bratislava-Petržalka, za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava-Petržalka č. 1/2001 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území Mestskej časti Bratislava-Petržalka uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 400.- eur. Predtým, ako súd pristúpil k prejednaniu podaného návrhu skúmal splnenie podmienok, za ktorých môže vo veci konať. Pri tomto posudzovaní predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie všeobecne záväzných nariadení, upravujúcich starostlivosť o verejný poriadok a zeleň na území Mestskej časti Bratislava-Petržalka, teda za porušenie povinnosti, stanovenej v rámci starostlivosti o životné prostredie. Je nespochybniteľnou skutočnosť, že odporca má v zmysle zák. č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) zákonné oprávnenie konať vo veciach svojej originálnej samosprávnej právomoci (výkon samosprávnej pôsobnosti obce), ako aj v rozsahu určeného zákonom vo veciach právomoci, prenesenej na neho štátom (prenesený výkonom pôsobnosti štátnej správy). V danom prípade aj o ochrane a tvorbe životného prostredia v mestskej časti (§ 7a ods. 2 písm. c/ zákona o hlavnom meste), pričom s poukazom na ust. § 15 ods. 2 písm. a) zákona o hlavnom meste má oprávnenie vydávať všeobecne záväzné nariadenia, a v rozsahu § 28 ods. 2 zákona o hlavnom meste ukladať pokuty, teda správne akty, ktorými sa zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. I keď ust. § 2 zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť starostlivosti o životné prostredie patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec, s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je potrebné konštatovať, že správne trestanie, ktorým v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie navrhovateľovi, je preneseným výkonom štátnej správy na obec - odporcu. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že uloženie pokuty odporcom navrhovateľovi, teda uloženie sankcie v rámci správneho trestania, je konaním v rámci preneseného výkonu štátnej správy na odporcu. V ďalšom sa súd preto zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán je oprávnený rozhodnúť o odvolaní, podanom proti tomuto rozhodnutiu odporcu - sankčnému postihu. Podľa § 28 ods. 4 veta druhá zákona o hlavnom meste pri ukladaní pokút sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Podľa § 53 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa ust. § 58 ods. 1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa ust. § 5 ods. 2 písm. a) zák. č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ako to je zjavné z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (včítane rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania. Teda na preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Pri preskúmavaní priestupkov ako aj iných správnych deliktov treba s poukazom na ustanovenie § 53 správneho poriadku vychádzať najmä z ustanovenia § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že štátnym orgánom, príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na cit. ust. § 5 ods. 2 písm. a) zák. č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov okresný úrad - v danom prípade Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho prieskumu postupom podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Pretože uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie všeobecne záväzného nariadenia je správnym trestaním, ktoré ako také je vždy preneseným výkonom štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného odvolania voči nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny orgán, rozhodol súd za použitia ust. § 104 ods. 1 O.s.p. tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu Bratislava na prejednanie podaného odvolania a na rozhodnutie v merite veci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).