Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/190/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201429 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201429.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, občianske združenie so sídlom v Tulčíku 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti: 1. Tatranská, akciová spoločnosť, IČO: 31 395 783, K vodopádom 4051, Štrbské Pleso, zastúpený: JUDr. Barbora Kubošiová, advokátka, Košická 2624/32, Poprad, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia č.: 5650/2013-2.2 zo dňa 27.05.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 5650/2013-2.2 zo dňa 27.05.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a zároveň potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č.j.: 2013/475-5823 zo dňa 28.03.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny na základe žiadosti 1. Tatranskej, a.s. (ďalej aj len „žiadateľ“) v súvislosti s realizáciou investičného zámeru v lyžiarskom areáli Štrbské Pleso - „Vybudovanie a úprava lyžiarskych tratí a zasnežovania, výstavby lanovej dráhy SL CD6C Interski - Štrbské Pleso a demontáž LV Interski a LV Solisko v lyžiarskom areáli Štrbské Pleso“, pozostávajúceho z projektovej dokumentácie „Lyžiarske trate Štrbské Pleso - projekt pre využitie územia“ a z projektovej dokumentácie „Lanová dráha SL CD6C Interski - Štrbské Pleso“, ktorý bude realizovaný na parcelách KN - C č. 3626, 3627, 3622/1, 3621, 3858, 3620, 3852/25, 3852/26, 3852/27, 3853/1, 3859, 3869/1, 3870, 3871, 3623, 3629/1, 3854, 3927, 3852/1, 3855, 3861, 3856 a 3857 v k.ú. Štrba. V časti A. výroku rozhodnutia povolil výnimky · zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b/, f/ a i/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) na umiestnenie stavby, zásah do lesného porastu a poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu, rušenie pokoja a ticha v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynická dolina, · zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a v § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce v piatom a treťom stupni územnej ochrany v NPR Furkotská dolina, NPR Mlynická dolina a vo vlastnom územia TANAPu, · zo zákazu ustanoveného v § X6 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a v § 14 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. na vjazd a státie s motorovými vozidlami za hranicami zastavaného územia obce v piatom a treťom stupni územnej ochrany v NPR Furkotská dolina, NPR Mlynická dolina a vo vlastnom území TANAPu, · zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na umiestnenie tabúľ v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti pri realizácii jednotlivých stavebných objektov a činnosti a so zabezpečením bezpečnosti pri prevádzke lyžiarskych tratí v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynická dolina, · zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. g/ zákona č. 543/2002 Z.z. na oplocovanie pozemku v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti pri výstavbe jednotlivých stavebných objektov a činností v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynická dolina, · zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. a v § 14 ods. 1 písm. d/ na vykonávanie zimných športových aktivít za hranicami zastavaného územia obce v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynická dolina a vo vlastnom území TANAPu, · zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. a v § 14 ods. 1 písm. f/ na použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty mimo uzavretých stavieb v súvislosti s použitím stavebných mechanizmov pri realizácii stavieb a činností v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynická dolina a vo vlastnom území TANAPu, · zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. na výrub drevín, druh kosodrevina, limba, smrek a smrekovec, v k.ú. Štrba mimo lesného pôdneho fondu - parcela KN-C č. 3854 (druh pozemku ostatná plocha) v NPR Mlynická dolina V časti B. výroku rozhodnutia vydal súhlasy · podľa § 16 ods. 2 v znení § 13 ods. 2 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.z. na budovanie a vyznačenie lyžiarskej trate v piatom stupni územnej ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynická dolina na území TANAPu pre lyžiarske trate Modrá zjazdovka, Juniori + dospelí, Spojka rozšírenie, Úprava Esíčko, Odjazd Esíčko, Odjazd LD Interski, Detská zjazdovka, · podľa § 16 ods. 2 v znení § 13 ods. 2 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. a podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. na umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia za hranicami zastavaného územia v piatom stupni územnej ochrany v NPR Furkotská dolina a na území TANAPu, · podľa § 16 ods. 2 v znení § 14 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. a podľa § 14 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. na let vrtuľníkom s výškou letu menšou ako 300 m nad zemou pri realizácii stavebných objektov a činností v území s piatym a tretím stupňom územnej ochrany v NPR Furkotská dolina, NPR Mlynická dolina a vo vlastnom území TANAPu, · podľa § 14 ods. 2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. na umiestnenie tabúľ pre zabezpečenie bezpečnosti pri výstavbe jednotlivých stavebných objektov a činností v území s tretím stupňom ochrany vo vlastnom území TANAPu, · podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. na oplotenie pozemku za hranicami zastaveného územia obce v území s tretím stupňom ochrany vo vlastnom území TANAPu, · podľa § 16 ods. 2 v znení § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na zasahovanie do prioritného biotopu európskeho významu Kr10 Kosodrevina (kód NATURA:4070*) o výmere 2,353 ha, do biotopu európskeho významu Ls9.4 Smrekovcovo-limbové lesy (kód NATURA: 9420) o výmere 0,764 ha a do biotopu európskeho významu Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové (kód NATURA: 9410) o výmere 3,863 ha, ktorým sa uvedené biotopy môžu zničiť v piatom stupni územnej ochrany a určil podrobnejšie podmienky výkonu rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.. Žalobca žiadal zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutia považoval za nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p.. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4, § 32 ods. 1,2, § 33 ods. 2, § 47 ods. 1, 2, 3 a § 46 správneho poriadku, ktoré mali byť porušené napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal. Zdôraznil, že udelené výnimky zo zákazov a vydané súhlasy sa vzťahujú na činnosti súvisiace s realizáciou investičného zámeru a to predovšetkým pre vybudovanie lyžiarskych tratí a výstavbu novej lanovej dráhy. Územie s piatym stupňom ochrany, na ktorom boli povolené výnimky a udelené súhlasy, sa nachádza v Tatranskom národnom parku, v NPR Mlynická dolina a NPR Furkotská dolina. Územie dotknuté činnosťou sa nachádza v území európskeho významu SKUEV 0307 Tatry. Žiadateľovi bolo povolené zasiahnuť do prioritného biotopu európskeho významu Kr10 Kosodrevina, do biotopu európskeho významu Ls 9.4 Smrekovcovo - limbové lesy a Ls 9.1 Smrekové lesy čučoriedkove. Už aj z tohto výpočtu vyplýva mimoriadny záujem spoločnosti na ochrane prírodných hodnôt v dotknutom území, pričom tieto prírodné hodnoty sú zaradené vo svojej kategórii územnej ochrany alebo ochrany biotopov medzi najcennejšie. Citoval ustanovenia § 1, § 19 ods. 1, § 22 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. s/, u/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Orgány ochrany prírody majú pri rozhodovaní podľa tohto zákona predovšetkým konať v záujme ochrany prírody a krajiny, pričom žalobca poukázal na to, že neexistuje záujem na realizácii investičného zámeru žiadateľa, ktorý by prevyšoval nad záujmom na ochrane prírody v predmetnom území a nad ochranou prioritného biotopu a biotopov európskeho významu. Prvostupňový správny orgán napriek argumentom žalobcu neuviedol zrozumiteľné odôvodnenie ani správnu úvahu zdôvodňujúcu z hľadiska ochrany prírody a z hľadiska záujmu prevyšujúceho nad záujmom ochrany prírody udelenie predmetných výnimiek zo zákazov a vydanie súhlasov. Zdôraznil, že ani proces posudzovania vplyvov na životné prostredie nezbavuje správny orgán zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, obstarať si na to potrebný podklad a rozhodnúť v súlade so zákonom. Správne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. vyplýva, že v národnom parku je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Ak orgán ochrany prírody môže aj nad rámec zákazov zakotvených v zákone č. 543/2002 Z.z. obmedziť dopravu a vstup verejnosti do národného parku alebo jeho časti, neexistuje dostatočne presvedčivé vysvetlenie, pre ktoré by bolo možné akceptovať, že ochrana prírody v národnom parku má ustúpiť investičným alebo iným zámerom súkromných osôb. Úmyslom žiadateľa je pritom zriadiť nové lyžiarske trasy, vybudovať nové budovy a zriadiť nové stravovacie zariadenia. Správne orgány sa navyše nezaoberali otázkou ochrany chránených živočíchov. Pre realizáciu akejkoľvek činnosti, pri ktorej dochádza k porušeniu zákazov uvedených v § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. sa vyžaduje výnimka z týchto zákazov. Z charakteru zamýšľanej činnosti vyplýva, že ňou dôjde k rušeniu chránených živočíchov a pre takúto činnosť žiadateľ nemá povolenie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol buď konanie v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby a v prípade, ak bola žaloba podaná v zákonnej lehote, žiadal túto zamietnuť. Opísal priebeh správneho konania, poukázal na obsah prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za zákonné, pričom postup správnych orgánov bol v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a správne orgány konali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Rozhodnutia sú aj vecne správne, obsahujú všetky zákonom ustanovené náležitosti a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán nerozhodoval o stavbách uvádzaných žalobcom v žalobe. Činnosť, o uskutočňovaní ktorej sa rozhodovalo, sa nachádza čiastočne v území NPR Mlynická dolina a NPR Furkotská dolina s piatym stupňom územnej ochrany, čiastočne vo vlastnom území TANAPu s tretím stupňom územnej ochrany a len v úplne minimálnej výmere (0,381 ha) zasahuje i do územia SKUEV 0307 Tatry. Poukázal na správu o hodnotení navrhovanej činnosti vypracovanú podľa zákona č. 24/2006 Z.z. (ďalej aj len EIA“), podľa ktorej sa nepreukázalo, že navrhovaná činnosť bude mať negatívny vplyv na priaznivý stav predmetných biotopov európskeho významu. Zdôraznil, že uskutočňovanie činností bolo povolené len na tých častiach územia Národného parku a NPR, ktoré sú už dotknuté antropogénnou činnosťou a ich súčasné prírodné hodnoty sú takého charakteru, že nenaplnili podmienku zaradenia do územia európskeho významu SKUEV 0307 Tatry. Zákonnosť udelených výnimiek a vydaných súhlasov bola riadne zdôvodnená, pričom správne orgány sa prioritne zamerali na záujem ochrany prírody. Výsledkom posudzovania podľa EIA bolo zistenie, že navrhovaná činnosť v jej odporúčanom posudzovanom variante (variant 1B) nebude mať samostatne ani v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie SKUEV 0307 Tatry významný vplyv z hľadiska cieľov jeho ochrany, t.j. realizáciou navrhovanej činnosti nedôjde k zmene stavu biotopov v rámci SKUEV 0307 Tatry a nedôjde ani k negatívnemu vplyvu na priaznivý stav dotknutých druhov živočíchov, ktoré sú predmetom ochrany SKUEV 0307 Tatry a zároveň sa v dotknutej časti tohto územia nachádzajú. Ďalej bolo zistené, že zásahmi do prirodzených biotopov nachádzajúcich sa v dotknutom území avšak mimo územia SKUEV 0307 Tatry, nepríde k zmene stavu týchto biotopov na úrovni alpského bioregiónu. Žalovaný s poukazom na záverečné stanovisko vydané podľa zákona EIA uviedol, že navrhovanou činnosťou nebude narušený priaznivý stav druhov európskeho významu a navrhovaná činnosť nepredstavuje zásahy, ktoré by negatívne ovplyvnili zachovanie populácie týchto chránených druhov v rámci biogeografického regiónu. Všetky zaznamenané chránené druhy rastlín sa vyskytujú i v širšom okolí navrhovanej činnosti a teda jej realizáciou nedôjde k úplnému zániku týchto druhov v území, t.j. nedôjde k ohrozeniu zachovania populácií daného druhu. V danom prípade teda odôvodnenosť povolenia výnimky správne orgány opreli o výsledky procesu posudzovania podľa zákona EIA, ktorého závery boli premietnuté tak do žiadosti žiadateľa ako aj do podmienok, ktoré pre uskutočnenie činnosti povolenej prvostupňovým rozhodnutím stanovil správny orgán v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.. Uznesením č.k. 2S/190/2013-73 zo dňa 18.10.2013 súd pribral do konania účastníka správneho konania - 1. Tatranská, akciová spoločnosť, ktorý v správnom konaní vystupoval ako žiadateľ o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z.z.. Tento účastník navrhol žalobu zamietnuť, napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za zákonné a vecne správne a stotožnil sa so všetkými vyjadreniami správnych orgánov či už v rozhodnutiach alebo vo vyjadrení k žalobe. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z. ako aj správnym poriadkom. Zdôraznil, že pokračuje v prevádzkovaní lyžiarskeho strediska, ktoré sa na území TANAPu nachádzalo už pred jeho vyhlásením za národný park. Už v roku 1935 bolo Štrbské Pleso hostiteľom účastníkov Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní. Aktivity účastníka konania sú súčasťou komplexnej rekonštrukcie lyžiarskeho strediska, pričom investičný zámer bol posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z. ( EIA). Žalobca do tohto konania žiadnym spôsobom nevstúpil napriek tomu, že mal takúto možnosť, naopak bol pasívny. Poukázal na zásadu „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)“. To, že žalobca subjektívne nesúhlasí s prevádzkovaním lyžiarskeho strediska v národnom parku nemôže spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí pri posudzovaní a povoľovaní takejto činnosti. Hodnotiace úsudky, či subjektívne názory žalobcu týkajúce sa charakteru územia, či spôsobu jeho ochrany, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave ani v právnych predpisoch, nevychádzajúce z dôkazov vykonaných v správnom konaní, sa nemôžu týkať zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov. Záverom vyslovil názor, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov, procesné práva žalobcu neboli porušené, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola aj správne právne posúdená. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. K námietke žalovaného o oneskorene podanej žalobe treba uviesť, že táto nie je dôvodná. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Rozhodnutie č. 5650/2013-2.2 zo dňa 27.05.2013 bolo žalobcovi doručené dňa 30.05.2013, čo nebolo sporné. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.08.2013, t. j. síce po lehote stanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p., ale táto bola podaná na poštovú prepravu už dňa 30.07.2013, čo preukazuje pečiatka pošty na obálke so zasielanými písomnosťami a keďže ide o lehotu procesnoprávnu, tak postačuje, ak v lehote uvedenej v § 250b ods. 1 O.s.p. bola zásielka podaná na pošte. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.01.2013 bola na OÚŽP Prešov doručená žiadosť žiadateľa o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s realizáciou investičného zámeru „Vybudovanie a úprava lyžiarskych tratí a zasnežovania, výstavbe lanovej dráhy SL CD6C Interski - Štrbské Pleso a demontáž LV Interski a LV Solisko v lyžiarskom areáli Štrbské Pleso“. Súčasťou žiadosti bolo aj záverečné stanovisko č. 2486/2012-3.4/ak zo dňa 05.09.2012 z procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti „Zámena horských dopravných zariadení a technické doplnenie športového areálu Štrbské Pleso“, projektová dokumentácia stavby pre územné konanie „Lanová dráha SL CD6C Interski - Štrbské Pleso“, ktorú vypracoval Ing. Tomáš Moravčík a kol., 10/2012, dokumentáciu „Projekt pre využitie územia Lyžiarske stredisko Štrbské Pleso“, ktorý vypracovala Mikra SK, s.r.o., Ing. Miroslav Králik, jún 2012 a projektová dokumentácia „Prieskum chránených druhov“, ktorú vypracovala spoločnosť HES-COMGEO spol. s r.o. Žiadateľ v priebehu konania doplnil žiadosť aj o súhlas vlastníka (Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba) a správcu pozemku (Štátne lesy Tatranského národného parku), na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať. K žiadosti žiadateľa si OÚŽP Prešov vyžiadal stanovisko od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Tatranského národného parku (ďalej len „ŠOP SR, Správa TANAP“). Dňa 12.02.2013 bolo na OÚŽP Prešov doručené stanovisko ŠOP SR, Správa TANAP č. TANAP/105/2013 zo dňa 30.01.2013, v ktorom ŠOP SR, Správa TANAP uviedla: „Na základe skutočností, že zámer dobudovania areálu Štrbské Pleso prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie a vybraté bolo najoptimálnejšie riešenie, S TANAPu súhlasí s udelením súhlasov a výnimiek, o ktoré si požiadal žiadateľ za účelom realizácie zámeru“. OÚŽP Prešov oboznámil účastníkov konania, ktorými boli žiadateľ a žalobca, so zhromaždenými podkladmi pre rozhodnutie k povoleniu výnimiek a vydaniu súhlasov v súvislosti s realizáciou stavby v zmysle žiadosti žiadateľa a s ňou súvisiacich činností, a zároveň stanovil 5 dňovú lehotu, v ktorej sa mohli účastníci konania, teda aj žalobca, vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Žalobca pripomienky zaslal listom zo dňa 25.02.2013. OÚŽP Prešov vydal prvostupňové rozhodnutie č. 2013/475-5823 zo dňa 28.03.2013, v ktorom povolil výnimky zo zákazov ustanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny a vydal súhlasy na požadované činnosti v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. Vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Súd má za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci obsahujú predpísané zákonné náležitosti, súčasťou ich odôvodnení je správne právne posúdenie veci, t.j. konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Tieto rozhodnutia sú dostatočne podložené i presvedčivé na to, aby ich bolo možné preskúmať v konaní pred správnym súdom. Súd nepovažuje námietky žalobcu o porušení v žalobe citovaných ustanovení správneho poriadku za dôvodné. Predmetom prvostupňového správneho konania bolo rozhodovanie o navrhovaných činnostiach obsiahnutých v 2 projektových dokumentáciách („Lyžiarske trate Štrbské Pleso - projekt pre využitie územia“ a „Lanová dráha SL CD6C Interski - Štrbské Pleso“), ktoré však neobsahovali stavby uvedené žalobcom - objekty BABY-SITING, reštaurácie, vrcholovej stanice 8SLD Interski a Aprés-ski bar. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca poukazuje na stavby, o ktorých správny orgán nerozhodoval. Ďalej treba uviesť, že činnosť, o uskutočňovaní ktorej rozhodoval OÚŽP Prešov, sa nachádza čiastočne v území NPR Mlynická dolina a NPR Furkotská dolina s piatym stupňom územnej ochrany, čiastočne vo vlastnom území TANAPu s tretím stupňom územnej ochrany a zároveň len v úplne minimálnej výmere (0, 381ha) zasahuje i do územia SKUEV 0307 Tatry v časti, kde platí piaty stupeň územnej ochrany. Je pravdou, že žiadateľovi bol vydaný súhlas na zásah do biotopov európskeho významu. Tieto dotknuté plochy biotopov európskeho významu sa však len z menšej časti (0,377 ha) nachádzajú v území SKUEV 0307 Tatry, a zvyšnou časťou (o výmere 6,603 ha), sa nachádzajú v dotknutom území mimo územia SKUEV 0307 Tatry. Z § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. vyplýva, že ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas okresného úradu. Orgán ochrany prírody a krajiny taký súhlas vydá, ak sa v konaní preukáže, že činnosťou nedôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu ktoré je v rozpore s požiadavkou ochrany týchto biotopov podľa odseku 1 písm. a). Súd poukazuje na správu o hodnotení navrhovanej činnosti vypracovanej podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), odborné stanovisko ŠOP SR, Správy TANAP, ktorými sa nepreukázalo, že navrhovaná činnosť bude mať negatívny vplyv na priaznivý stav predmetných biotopov európskeho významu v území európskeho významu SKUEV 0307 Tatry, resp. na priaznivý stav biotopov európskeho významu dotknutých navrhovanou činnosťou mimo územia SKUEV 0307 Tatry v rámci alpského bioregiónu. Tieto podklady žalobca nespochybnil. Posledným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje k územiu NPR Mlynická dolina, NPR Furkotská dolina ako i k dotknutému územiu TANAPu je Výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 (Oznámenie č. 450/2004 Z.z., ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu). Týmto výnosom bolo vyhlásené i územie európskeho významu - SKUEV 0307 Tatry. Územie SKUEV 0307 Tatry, ktoré je súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000, bolo navrhnuté ŠOP SR, Správou TANAP a následne schválené výnosom tak, aby z územia TANAPu a jeho maloplošných chránených území vrátane vyššie uvedených NPR, zahŕňalo najcennejšie plochy biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov európskeho významu. Územie SKUEV 0307 Tatry je vymedzené v NPR Mlynická dolina a NPR Furkotská dolina v takom rozsahu, ktorý nezahŕňa tie plochy, ktoré sú už výraznejšie dotknuté antropogénnou činnosťou, najmä lyžiarske zjazdové trate, vplyvom prevádzky týchto tratí, prípadne inými aktivitami. Činnosť, ktorej uskutočňovanie bolo povolené je okrem plochy o výmere 381 m2 situovaná práve do tých plôch, ktoré pre svoje nižšie prírodoochranné hodnoty neboli zahrnuté do územia SKUEV 0307 Tatry. Nezahrnutím týchto plôch do územia SKUEV 0307 Tatry bolo deklarované, že tieto plochy, t.j. plochy lyžiarskych zjazdových tratí, plochy súvisiacej infraštruktúry a ich blízke okolie, nie sú plochou v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 č. 543/2002 Z.z., ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda Slovenskej republiky nariadením vyhlásiť za národný park. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, môže okresný úrad v sídle kraja vyhlásiť vyhláškou za prírodnú rezerváciu. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. územím európskeho významu podľa tohto zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami, a) na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, b) ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a prerokovaným s ministerstvom pôdohospodárstva (ďalej len "národný zoznam"). Súd súhlasí so záverom žalovaného, že uskutočňovanie činností bolo povolené na území TANAPu, dvoch NPR, avšak na tých častiach uvedeného územia národného parku a NPR, ktoré sú už dotknuté antropogénnou činnosťou a ich súčasné prírodné hodnoty sú takého charakteru, že nenaplnili podmienku zaradenia do územia európskeho významu SKUEV 0307 Tatry. Je nesporné, že TANAP bol vyhlásený zákonom č. 11/1949 Sb. n. SNR o Tatranskom národnom parku. Už v tom období boli ako súčasť národného parku intravilány tatranských osád. K dnešnému dňu je územie TANAPu vymedzené nariadením vlády SR č. 58/2003 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park a územia NPR Mlynická dolina a NPR Furkotská dolina sú vymedzené vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Zb. o štátnych prírodných rezerváciách a chránených náleziskách v Tatranskom národnom parku. Do územia národného parku sú stále zahrnuté napr. celé intravilány tatranských osád a do vyššie uvedených NPR sú zahrnuté i existujúce lyžiarske zjazdové a bežecké trate a s nimi súvisiace viaceré stavby a technické objekty. Je teda zrejmé, že územie národného parku a dotknutých NPR je z hľadiska jeho prírodoochranných hodnôt značne diferencované. Žalovaný správne uviedol, že zákon č. 287/1994 Zb. o ochrane prírody a krajiny (zrušený a nahradený zákonom č. 543/2002 Z.z.) zaviedol všeobecné uplatňovanie zákazov výkonu viacerých činností podľa stupňov ochrany, ktoré následne priradil k jednotlivým kategóriám chráneného územia bez vzťahu k prírodným danostiam toho ktorého územia. Týmto „paušálnym priradením“ stupňov k jednotlivým druhom chránených území a uvedeným vymedzením národného parku sa v praxi vyskytujú situácie, kedy je zakázaná nejaká činnosť aj na časti územia, kde sa uvedená činnosť vyskytovala už pred jeho vyhlásením a permanentne sa v území uskutočňuje. Táto situácia mala byť riešená vyhlásením zón národného parku, ktoré mali byť ustanovené tak, aby členenie územia národného parku na zóny zodpovedalo stavu jeho biotopov. Je pritom známe, že ešte stále nie je schválené nariadenie vlády, ktorým sa vyhlasujú zóny TANAPu. Územie dotknuté navrhovanou činnosťou, je na jednej strane časťou územia národného parku a jeho NPR, avšak táto časť územia z dôvodu existencie už vybudovaných lyžiarskych zjazdových tratí a nadväzujúcej infraštruktúry je územím, ktoré je dotknuté antropogénnou činnosťou výraznejšie než iné časti tohto chráneného územia, a preto je táto časť národného parku vrátane dotknutej časti NPR Mlynická dolina a NPR Furkotská dolina a jej bezprostredné okolie navrhovaná na zaradenie do rozvojovej zóny TANAPu, v ktorej je možné realizovať niektoré činnosti súvisiace s rozvojom územia. K posudzovaniu vplyvov činnosti povolenej prvostupňovým rozhodnutím na životné prostredie upravené zákonom EIA treba uviesť, že proces posudzovania upravený zákonom EIA umožňuje orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. V procese posudzovania podľa zákona EIA vystupujú orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny ako dotknuté orgány (§ 3 písm. m/ zákona EIA), ktoré sa vyjadrujú k zámeru, k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti ako aj k správe o hodnotení navrhovanej činnosti. Podľa § 38 ods. 1 zákona EIA pri rozhodovaní o povolení navrhovanej činnosti sa musí prihliadať na obsah záverečného stanoviska. Podľa § 38 ods. 2 zákona EIA povoľujúci orgán nemôže bez priloženia záverečného stanoviska k činnosti vydať rozhodnutie podľa osobitných predpisov o povolení navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom posudzovania. Pre činnosť povolenú prvostupňovým rozhodnutím bolo pod názvom „Zámena horských dopravných zariadení a technické doplnenie lyžiarskeho areálu Štrbské Pleso“ vykonané v roku 2012 posúdenie jej vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA vrátane posúdenia jej vplyvov na územie európskeho významu SKUEV 0307 Tatry a na dotknuté biotopy európskeho významu. Výsledkom posúdenia bolo zistenie, že navrhovaná činnosť v jej odporúčanom posudzovanom variante (variant 1B) nebude mať samostatne ani v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie SKUEV 0307 Tatry významný vplyv z hľadiska cieľov jeho ochrany, t.j. realizáciou navrhovanej činnosti nedôjde k zmene stavu biotopov v rámci SKUEV 0307 Tatry a nedôjde ani k negatívnemu vplyvu na priaznivý stav dotknutých druhov živočíchov, ktoré sú predmetom ochrany SKUEV 0307 Tatry a zároveň sa v dotknutej časti SKUEV 0307 Tatry nachádzajú. V rámci posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti bolo zistené, že zásahmi do prirodzených biotopov nachádzajúcich sa v dotknutom území, avšak mimo územia SKUEV 0307 Tatry, nepríde k zmene stavu týchto biotopov na úrovni alpského bioregiónu. Výsledkom procesu posudzovania bolo záverečné stanovisko č. 2486/2012-3.4/ak zo dňa 5.9.2012. Na základe uvedených podkladov ako aj odborného stanoviska ŠOP SR, Správy TANAP č. 105/2013 zo dňa 30.01.2013, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. V zmysle § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania. Podľa § 40 ods. 1 druhej vety tohto zákona zákaz činnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 1 písm. d) (zákaz poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo odpočinku) a ods. 2 písm. d) (zákaz úmyselne ničiť alebo odstraňovať hniezda chránených druhov vtákov) neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá a) bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní preukázalo, že činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a zároveň b) na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 ani na priaznivý stav predmetu jeho ochrany. V súvislosti s možným rušením chránených živočíchov súd poukazuje na podmienky prvostupňového rozhodnutia, ktoré obmedzuje uskutočňovanie činnosti na obdobie od 01.06. do 15.11. kalendárneho roka, t.j. mimo obdobia kritického pre vývin uvedených chránených druhov. Vplyvy na chránené rastlinné druhy, ktoré sú predmetom ochrany územia SKUEV 0307 Tatry neboli vyhodnocované, pretože žiadne takéto chránené rastlinné druhy neboli v dotknutom území zistené. Vplyvy navrhovanej činnosti na ostatné chránené rastlinné a živočíšne druhy boli vyhodnotené v dokumentácii „Prieskum chránených druhov“ ako súčasť posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Podľa vyhodnotenia vplyvov na ostatné chránené druhy vyskytujúce sa v dotknutom území, areál výskytu chránených druhov živočíchov, nie je viazaný len na územie realizácie navrhovanej činnosti, a preto navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na populácie dotknutých živočíšnych druhov. Všetky zaznamenané chránené druhy rastlín sa vyskytujú i v širšom okolí navrhovanej činnosti, a teda jej realizáciou nedôjde k úplnému zániku týchto druhov v území t.j. nedôjde k ohrozeniu zachovania populácií daného druhu. V súvislosti s výsledkami posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona EIA nebolo potrebné rozhodovať o povolení výnimiek zo zákazov z druhovej ochrany resp. nebolo potrebné poučiť žiadateľa o potrebe výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zákazy podľa § 34 ods. 1 písm. a) vo vzťahu ku chráneným rastlinám a zákazy podľa § 35 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z vo vzťahu ku chráneným živočíchom nie sú dotknuté. Nemôže byť sporné, že ochrana prírody je na území národného parku nadradená nad ostatné činnosti, pritom však nie je možné opomenúť fakt, že územie oboch dotknutých NPR je čo do povahy ich prírodných hodnôt značne diferencované a že navrhovanou činnosťou dotknuté územie nie je vo svojej absolútnej väčšine súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0307 Tatry, ktoré bolo vyčlenené na základe výskytu a stavu biotopov v tomto území. V súvislosti s prípravou návrhu zonácie TANAPu, je dotknuté územie ŠOP SR, Správy TANAP navrhované do tzv. „ rozvojovej zóny“. Dotknuté územie a jeho okolie je už dnes výrazne ovplyvnené návštevníkmi využívajúcimi existujúce lyžiarske terény. Predmetom žiadosti žiadateľa nebolo budovanie nového lyžiarskeho strediska v území nezmenenom ľudskou činnosťou, ale skvalitnenie a modernizácia existujúceho strediska. Zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje v odôvodnených prípadoch povoliť výnimky zo zákazov v ňom ustanovených. Odôvodnenosť zákon ponecháva na správnej úvahe príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny. V danom prípade odôvodnenosť povolenia výnimky správny orgán oprel o výsledky procesu posudzovania podľa zákona EIA, ktorého závery boli premietnuté tak do žiadosti žiadateľa, ako aj do podmienok, ktoré pre uskutočnenie činnosti povolenej prvostupňovým rozhodnutím stanovil v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny. Vychádzajúc z administratívneho spisu súd dospel k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správne právne závery. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal náhradu trov konania pribratému účastníkovi preto, že konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie sú konania sporové v takom zmysle ako podľa tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť postupu (rozhodnutí) správnych orgánov a výsledok konania závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Na tejto veci nemôže zmeniť nič argumentácia pribratého účastníka konania a ustanovenie § 250 ods. 1 a 3 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, že si zvolil na svoje zastupovanie v konaní pred súdom v tomto postavení právne zastupovanie, trovy takéhoto zastúpenia si znáša sám. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.