Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/230/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201738 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201738.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. W., bytom N. XX, G., 2/ N. L., rod. W., bytom L. 8, R., obaja právne zastúpení advokátom: JUDr. Pavel Mičunek, Holubyho 37, Pezinok proti odporcovi: Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, Radničné nám. 7, Pezinok o návrhu na preskúmanie nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a . Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.9.2013 sa navrhovatelia domáhali, aby odporca vykonal zápis do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny - notárskej zápisnice Nz XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, spísanej notárom C.. G. L., so sídlom v R., v ktorej bolo prijaté Osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/93 Zb. o nadobudnutí vlastníckeho práva okrem iného k nehnuteľnosti v k.ú. M., parcela č. XXX - A. o výmere 2180 m2, v tom čase vedenej v PKN vložke č. XXX v prospech navrhovateľov 1, 2 po jednej polovine, v stave podľa geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vyhotoveného B.. H. L., úradne oprávneným zememeračom, overeného Správou katastra Pezinok pod G X XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ako parcela č. XXX/XX, záhrada o výmere 2180 m2, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti. Navrhovatelia majú za to, že v ust. § 36a katastrálneho zákona je taxatívne určené, že nevykonať záznam a vrátiť listinu, je možné len v prípade, že listina nevychádza z údajov katastra. V danom prípade listina - notárska zápisnica obsahuje v § 7 katastrálneho zákona údaje a keďže pôvodná parcela č. XXX - A. o výmere 2180 m2 bola medzičasom geometrickými plánmi reparcelovaná a jej diely boli na základe zmlúv včlenené do parciel č. XXX/XX, záhrady o výmere 1309 m2 (LV č. XXXX), č. XXX/XX, záhrady o výmere 1322 m2 (LV č. XXX), č. XXX/XX, záhrady o výmere 1107 m2 (LV č. XXXX, č. XXX/XX, záhrady o výmere 777 m2 (LV č. XXXX) dali žalobcovia vyhotoviť geometrický plán č. X/XXXX (GP) zo dňa XX.X.XXXX, vyhotovený B.. H. L., úradne oprávneným zememeračom, ktorého správnosť žalovaný úradne overil pod č. G X XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z.z., teda potvrdil, že verejná listina v zmysle geometrického plánu vychádza z údajov katastra. Údajom katastra je podľa § 7 písm. a) katastrálneho zákona aj geometrické a polohové určenie nehnuteľnosti. Podľa § 3 ods. 3 katastrálneho zákona, geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v geometrickom pláne tvorí parcelu, podľa odseku 4 vymedzuje tvar a rozmery nehnuteľnosti a podľa odseku 7 z neho vyplýva veľkosť výmery. Poukázali na ust. § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, § 36a katastrálneho zákona, ďalej § 46 ods. 1 katastrálneho zákona a § 67 ods. 1 katastrálneho zákona. Postup odporcu napádajú v tom, že odporca vrátil oznámením č. Z XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX verejnú listinu nezapísanú do operátu KN s odôvodnením podľa § 36a katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že listina nevychádza z údajov katastra. Navrhovatelia považujú tento postup za nesprávny a tvrdia, že listina vychádza z údajov katastra a odporca nesprávne interpretoval ust. § 36a katastrálneho zákona a nevykonaním záznamu porušil ust. § 36 ods. 2 katastrálneho zákona. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu oznámil súdu, že postup podľa ust. § 36a katastrálneho zákona považuje za správny a zákonný, nakoľko údaje katastra uvedené v zápisnici o vydržaní, ktorá bola vyhotovená v roku 1995, sú v rozpore s platnými údajmi katastra nehnuteľností v čase jej zápisu do KN v roku XXXX. Dôkazom tvrdenia správneho orgánu v tejto veci sú kópie listov vlastníctva, kde údaje o dotknutých nehnuteľnostiach vôbec nekorešpondujú s údajmi uvedenými v notárskej zápisnici. Podľa § 250t ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy, vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa odseku 3 súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Neprípustný návrh zamietne. Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti OSP upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť, samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. Z citovaných ustanovení OSP vyplýva, že na ich základe možno nečinnému orgánu verejnej správy len uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka), alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Tvrdenie v žalobe sa musí vzťahovať na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej prekážky pre úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie je nečinnosťou. Súd z návrhu aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu mal za preukázané, že Správa katastra Pezinok, vrátila navrhovateľom Oznámením č. Z XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX verejnú listinu nezapísanú do operátu KN s odôvodnením podľa § 36a katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že listina nevychádzala z údajov katastra. To, že žalobca považuje tento postup za nesprávny a tvrdí, že listina vychádzala z údajov katastra, nepreukazuje, že správny orgán bol nečinný. Na Správu katastra Pezinok bola doručená verejná listina pod č. Z XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Správny orgán Oznámením zo dňa XX.XX.XXXX vybavil podanie navrhovateľov. Súd preto konštatuje, že odporca nebol v preskúmavanej veci nečinný. Súd ďalej poukazuje, že navrhovatelia v zmysle § 250t posledná veta OSP nevyčerpali prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, čo je ďalší dôvod, aby súd návrh navrhovateľov zamietol. Právnymi prostriedkami nie sú len opravné prostriedky, ale aj podania, na ktoré je účastník administratívneho konania oprávnený a ktorých použitie má za následok vznik povinností na strane správneho orgánu urobiť potrebné úkony na odstránenie nečinnosti. Ak by bolo v prípade, keby išlo o nečinnosť správneho orgánu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250t ods. 4 OSP a s ohľadom na to, že návrhu nebolo vyhovené, nepriznal navrhovateľom právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.