Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/231/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201739 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201739.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o. (pred zmenou obchodného mena Telefónica Slovakia, s.r.o.), IČO: 35 848 863, Einsteinova 24, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0300/99/2013 zo dňa 25.07.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Dňa 03.08.2012 a 14.09.2012 vykonali inšpektori SOI kontrolu zameranú na prešetrenie podnetu spotrebiteľa č. 543/2012 v prevádzkarni Značková predajňa mobilných telefónov O2 Telefónica, Trojičné námestie 10, Trnava, pri ktorej bolo zistené, že žalobca upieral práva spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie ako aj nedodržal zákaz používať nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia a nedodržal zákaz používať obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe ako aj riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie. Prvostupňový správny orgán (Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj) rozhodnutím č. P/533/2/2012 zo dňa 21.02.2013 uložil žalobcovi pokutu 1 000 eur podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) pre porušenie: 1. zákazu upierať práva spotrebiteľa podľa § 3 ods. 1 (každý spotrebiteľ má právo na uplatnenie reklamácie) v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri predmetnej kontrole bolo zistené, že v reklamačnom poriadku v časti 2. PODMIENKY REKLAMÁCIE v bode 2.2 Záručné podmienky bolo uvedené: „Záruka sa nevzťahuje najmä na vady spôsobené neodborným alebo neoprávneným zásahom (vrátane zmeny alebo iného zásahu do softvéru), používaním v rozpore s návodom na použitie, vniknutím cudzích látok do Prístroja, nesprávnou údržbou, v prípade poškodenia vplyvom neodvratnej udalosti (živelná pohroma), mechanickým poškodením vinou Zákazníka alebo tretej osoby; ak bol Tovar pripojený na iné než predpísané napájacie napätie, prepätím alebo pokiaľ bola vada spôsobená v spojené s neštandardným Príslušenstvom. Ďalej sa záruka nevzťahuje na vady Tovaru, na ktorom boli porušené ochranné prvky (plomby) slúžiace na zistenie neodbornej montáže a manipulácie. Záruka nemôže byť uplatnená v prípade, ak je vyžadovaná modifikácia alebo adaptácia na rozšírenie funkcií Tovaru oproti zakúpenému prevedeniu, alebo možnosť jeho prevádzkovania v inom štáte, než pre ktorý bol navrhnutý, vyrobený a schválený. Pokiaľ bude v priebehu opravy zistené, že sa záruka na reklamovanú vadu nevzťahuje, hradí náklady na takú opravu Zákazník. Záruka sa taktiež nevzťahuje na vady zavinené následkom havárie vozidla, v ktorom bol Tovar nainštalovaný, opotrebovaním v dôsledku používania Tovaru (škrabance, ošúchanie klávesnice a pod.), nešetrným, nedbalým používaním, prenášaním a odkladaním výrobku (vypadnutie telefónu z držiaka, skrivená alebo zlomená anténa, anténny konektor, odlomené zarážky a vodiace drážky batérie, skrat kontaktov konektora kovovou mincou, sponkou a pod.) alebo nešetrnou a neadekvátnou manipuláciou mobilného telefónu a autopríslušenstve“ a zároveň v reklamačnom poriadku v časti v časti 2. PODMIENKY REKLAMÁCIE v bode 2.5 Posúdenie reklamácie bolo tiež uvedené: „Reklamácia bude odmietnutá, najmä ak: - ak ide o vady, za ktoré podľa tohto reklamačného poriadku Predajca nezodpovedá z dôvodov v ňom ustanovených alebo vyplývajúcich z platných právnych predpisov.“, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa; 2. zákazu používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko šetrením predmetného podnetu spotrebiteľa bolo zistené, že informácie poskytnuté v zmluve o vykonaní opravy predkladanej spotrebiteľom pri uplatnení reklamácie, boli vzhľadom na veľkosť písma pre bežného spotrebiteľa nevhodne poskytnuté, nakoľko boli nečitateľné, písané veľmi malým písmom, pričom takéto konanie žalobcu vykazovalo znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého opomenutia podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, čím boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa; 3. zákazu používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) a podľa § 7 ods. 2 písm. b) v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko predmetnou kontrolou bolo zistené, že v súvislosti s uplatnením reklamácie žalobca postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, čím mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe, čo mohlo mať za následok značné ovplyvnenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by pri nedostatku informácií inak neurobili, keď namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie žalobca vydával spotrebiteľom „Zmluvy o vykonaní opravy“, čím boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa; 4. povinnosti riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie v zmysle § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko predmetnou kontrolou bolo zároveň zistené, že v reklamačnom poriadku v časti 2. PODMIENKY REKLAMÁCIE v bode 2.3 Záručná doba bolo uvedené: „V prípade výmeny niektorej súčiastky Tovaru je záručná doba na túto súčiastku 3 mesiace a začína plynúť dátumom prevzatia Tovaru, resp. dátumom, ktorý bol v protokole o reklamácii, resp. v inom relevantnom doklade o prevzatí reklamovaného Tovaru do opravy, dohodnutý ako deň prevzatia reklamovaného Tovaru po oprave, resp. v prípade skoršieho prevzatia, dňom prevzatia reklamovaného tovaru po oprave.“, čo je v rozpore s § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SK/0300/99/2013 zo dňa 25.07.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že žalovaný v správnom konaní nepostupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V oznámení o začatí správneho konania prvostupňový správny orgán nedostatočne vymedzil protiprávnosť konania s odkazom na nedostatky zadokumentované v inšpekčnom zázname zo dňa 03.08.2012 a zo dňa 14.09.2012. Správny poriadok ako aj § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej kontrole“) a § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konštatovanie porušenia tohto zákona ukladá povinnosť správnemu orgánu vydať rozhodnutie, ktoré v danom prípade absentuje. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán nerozhodol o porušení žiadneho ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, začatie konania o uložení pokuty nespĺňa hmotnoprávnu podmienku aplikácie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a to existenciu porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Z oznámenia o začatí konania zo dňa 16.01.2013 je zrejmé, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie výlučne o uložení postihu a nie o porušení povinnosti. Pri vykonaní kontroly postupoval prvostupňový správny orgán v rozpore s § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 1 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko kontrola nebola vykonaná v súlade s procesnoprávnym predpisom upravujúcim konanie a rozhodovanie o právnych pomeroch účastníka, čím mu bola odňatá možnosť uplatnenia svojich procesných práv priznaných správnym poriadkom. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva aj v tom, že konanie žalobcu nenaplnilo znaky protiprávneho konania. Prvostupňový správny orgán rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu a nebral do úvahy vyjadrenia žalobcu v správnom konaní. Nevyhodnotil všetky jeho dôkazy a námietky jednotlivo ani v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov musí vychádzať z presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, ktorý si orgán dohľadu musí zabezpečiť, pričom každý dôkaz hodnotí samostatne a následne všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Zhodnotenie dôkazov musí byť kvalifikovane odôvodnené, pričom zákonom dovolená úvaha nesmie byť ľubovoľnou úvahou. K porušeniu § 3 ods. 1 v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že skutočnosť, že má vo svojom reklamačnom poriadku v bode 2.2 uvedené, na čo sa záruka nevzťahuje, je v súlade so všetkými právnymi predpismi Slovenskej republiky ako aj normami európskeho práva priamo aplikovateľnými na území Slovenskej republiky. Poukázal na § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Vzhľadom na túto skutočnosť predávajúci nemôže zodpovedať za poškodenie veci kupujúcim, ak kupujúci používal vec v rozpore s návodom na použitie alebo vec poškodil úmyselne či v dôsledku havárie alebo nešetrného zaobchádzania s vecou. Spotrebiteľ je v každom návode na použitie a v záručnom liste upozornený na to, ako má výrobok používať, akého konania sa má vyvarovať, akú akosť, vlastnosti daný tovar má. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú dôvody, v čom videl žalovaný protiprávnosť bodu 2.2 reklamačného poriadku a na základe čoho obsah tohto ustanovenia porušuje práva spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie. Výlučne autorizovaný servis rozhoduje o tom, či bude reklamácia záručná alebo nie a to aj v prípade zakúpenia tovaru viac ako pred 12 mesiacmi. Ustanovenia bodov 2.2 a 2.5 nijakým spôsobom neukracujú spotrebiteľa na jeho právach, iba mu oznamujú, že v prípade zistenia vád tovaru, za ktoré predajca nezodpovedá, bude reklamácia odmietnutá. Reklamačný poriadok nezakazuje spotrebiteľovi priniesť tovar na reklamáciu a nehovorí o tom, že tovar na reklamáciu neprevezme. K porušeniu § 8 ods. 4 v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že prvostupňový správny orgán neprihliadal na to, že na podpisovanie zákazníckych dokumentov so zákazníkmi používa biometrický podpis. To znamená, že zákazník podpisuje pomocou biometrického podpisu dokument na tablete. Každému zákazníkovi, ktorý má problém text dokumentu na tomto zariadení prečítať, pracovník otočí monitor, na ktorom si môže daný text zväčšiť podľa svojich potrieb. Veľkosť písma použitého v zmluve o vykonaní opravy označil za plne dostačujúcu a čitateľnú voľným okom. V žiadnom rozhodnutí nie je zmienka o všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý stanovoval veľkosť písma v prípade dokumentov, ktoré podpisujú zákazníci. Konanie žalobcu je v tomto smere plne zákonné a akékoľvek konštatovanie jeho protizákonnosti je v rozpore so základným ústavným princípom podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, že žalovaný pri svojom rozhodnutí bral do úvahy aj legislatívnu prax mimo územia Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 342/09), mal zohľadniť aj režim spotrebiteľských zmlúv upravený Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53c stanovuje, že menším písmom v spotrebiteľských zmluvách nesmie byť uvedená cena a predmet. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil ústavné princípy zakotvené v čl. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. K porušeniu § 7 ods. 2 písm. a), b) v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie je nikde uvedené, ako sa žalobca mal dopustiť porušenia tohto ustanovenia. Zmluva o vykonaní opravy je potvrdením vydaným spotrebiteľovi pri prijatí reklamácie a obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované právnymi predpismi. Je v nej označený spotrebiteľ, osoba, u ktorej si reklamáciu uplatňuje, dátum prijatia, predpokladaný čas vykonania opravy, detailné označenie reklamovaného tovaru, poznámka, či je tovar reklamovaný v záručnej lehote a podpisy oprávnených osôb. Každý právny úkon sa posudzuje podľa obsahu. Názov dokumentu je irelevantný a nie je schopný ovplyvniť správanie spotrebiteľa. V súvislosti s porušením zákazu riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie poukázal na to, že v reklamačnom poriadku bol pri výmene súčiastky uvedený preklep, že na každú súčiastku je poskytovaná 24 mesačná záručná doba a nie trojmesačná. Žiadna reklamácia vymenenej súčiastky nebola nikdy posudzovaná v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Po upozornení bol preklep v reklamačných poriadkoch žalobcu opravený. Bez ohľadu na preklepy v písaní platí zákonom stanovená lehota z dôvodu kogentnosti ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru. Podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka je záručná doba 24 mesiacov. Žalobca namietal aj neprimerane vysokú pokutu vo výške 1 000 eur s ohľadom na zákonom stanovené medze a zodpovedajúci zistený protiprávny stav a charakter porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 24 ods. 5 iba demonštratívne vymedzuje okolnosti, na ktoré pri určení výšky pokuty prihliada a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob aj následky porušenia povinností. Pri výške pokuty správny orgán nezohľadnil skutočnosť, že žiadny spotrebiteľ nebol nikdy žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, žiadnemu spotrebiteľovi nebola odmietnutá možnosť uplatnenia reklamácie. Veľkosť používaného písma je bežnou a zákonom nezakázanou veľkosťou používanou na území Slovenskej republiky v spotrebiteľských vzťahoch, pričom spotrebiteľ má možnosť zväčšenia textu ešte pred podpisom zmluvy. Žiadny spotrebiteľ nie je ukrátený na svojich právach tým, že predávajúci si určí názov dokumentu vydaného v súlade s § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa a žiadnemu spotrebiteľovi nikdy nebola poskytnutá na vymenenú súčiastku kratšia než 24 mesačná záručná doba. Nezákonným konaním správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach, najmä na práve na právnu ochranu, ktoré mu priznáva zákon o ochrane spotrebiteľa a správny poriadok. Prvostupňový správny orgán konal nehospodárne a v rozpore s § 3 ods. 3 správneho poriadku, keď žalobcovi oznámil začatie správneho konania až dňa 22.01.2013, hoci kontroly boli vykonané v dňoch 03.08.2012 a 14.09.2012 a prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené až dňa 28.02.2013, čo možno kvalifikovať ako prieťahy v konaní. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, nakoľko žalobca v žalobe uviedol obdobné argumenty ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, s ktorými sa správne orgány oboch stupňov primerane vysporiadali. Žalovaný postupoval v zmysle a v medziach zákona a v správnom konaní neboli práva žalobcu porušené. Pri vydávaní oznámenia o začatí správneho konania postupoval prvostupňový správny orgán podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého je konanie začaté dňom, kedy podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Ak konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, čo je v danom prípade oznámenie o začatí správneho konania. Z oznámenia o začatí správneho konania jednoznačne vyplýva, kto je účastníkom konania, aká právna povinnosť bola porušená, ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené a je v ňom jasne a určito špecifikované aj protiprávne konanie žalobcu, ktorým sa dopustil porušenia zákonnej povinnosti. Správne konanie začalo pre porušenie zákonných povinností, čo je zrejmé aj z oznámenia o začatí správneho konania, ku ktorému mal žalobca možnosť vyjadriť sa, pričom túto možnosť aj využil. Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o štátnej kontrole. Predmetom kontroly bolo vykonať dozor a zábezpeku nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a za týmto účelom inšpektori zisťovali skutkový stav. V inšpekčnom zázname zo dňa 03.08.2012 a 14.09.2012 iba uviedli konkrétne protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo v rozpore s právnymi predpismi a tiež citovali pri vyhodnotení skutkového stavu porušenie zákonných ustanovení, čo nevybočovalo z medzí zákona o štátnej kontrole. Námietku žalobcu o tom, že postupoval v rozpore s § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, označil za účelovú, nakoľko podľa tohto ustanovenia sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že konanie pre porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa sa vedie podľa správneho poriadku. Tvrdenie žalobcu o tom, že ustanovenie bodu 2.2 je plne v súlade so všetkými právnymi predpismi Slovenskej republiky, označil za alibistické, pričom citoval bod 2.2 a bod 2.5 reklamačného poriadku. Ďalej zdôraznil, že nález Ústavného súdu Českej republiky použil vo svojom rozhodnutí len podporne a je si vedomý, že právne vzťahy vzniknuté na území Slovenskej republiky sa riadia slovenským právnym poriadkom. Judikatúra Ústavného súdu Českej republiky a tiež Najvyššieho správneho súdu využíva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a rovnako jednotlivé všeobecné súdy. V súvislosti s veľkosťou písma poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/40/2011, v ktorom sa konštatuje, že veľkosť písma vo všeobecných obchodných podmienkach sa posudzuje ako nekalá obchodná praktika, ak všeobecné obchodné podmienky a ceny výrobkov sú vzhľadom na veľkosť písma absolútne nečitateľné. Rovnako poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 342/09, v ktorom ústavný súd zdôraznil dôležitosť veľkosti písma v spotrebiteľskej zmluve. Vykonanými kontrolami bolo preukázané, že žalobca v spotrebiteľských zmluvách používal drobné písmo, čím bežnému spotrebiteľovi sťažil čitateľnosť predložených písomných dokumentov. Ťažko čitateľné boli podmienky k zmluve, ktoré majú pre spotrebiteľa zásadný význam a drobná veľkosť písma navodzuje u bežného spotrebiteľa dojem menej relevantného obsahu. Zo zmluvy o vykonaní opravy č. 1 -7228435 I 78 je zrejmá rozdielnosť použitej veľkosti písma. Obdobný značný rozdiel je zrejmý aj pri deklarovaní údajov o otváracom čase kontrolovanej prevádzkarne a zmluvných podmienok stanovených v bodoch I. až VIII., pričom pri písaní znenia bodov I. až VIII., ktoré svojim obsahom menia vydávané údajne potvrdenia o prijatí reklamácie na zmluvu o oprave a úprave veci v zmysle § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, je žalobcom použité písma výrazne menšie, čiže ťažšie čitateľné. Predmetnou kontrolou bolo zistené, že žalobca spotrebiteľom realizujúcim svoje právo na uplatnenie reklamácie vydával zmluvy o vykonaní opravy namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie. Ustanovenia § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavujú osobitné ustanovenia upravujúce zmluvu o oprave a úprave veci. Konanie žalobcu, ktorým spotrebiteľ dostane namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie zmluvu o vykonaní opravy, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavky odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. Toto stanovisko podporuje aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/28/ESa 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2006/2004, ktorá v článku 5 hovorí, že obchodná praktika je nekalá, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Pre komplexné posúdenie skutku je potrebné zohľadniť charakter poskytovanej služby, úroveň odbornej starostlivosti požadovanej v oblasti, v ktorej pôsobí žalobca ako aj úroveň informovanosti, vedomostí a obozretnosti priemerného spotrebiteľa cieľovej skupiny, ktorej boli ponúkané služby adresované. Reklamačný poriadok musí byť v súlade s § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti neustanovené zákonom. Správny orgán je oprávnený skúmať konanie účastníka konania ako predávajúceho a to riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie. Skutočnosť, že žalobca opravil lehotu na uplatnenie zodpovednosti za vady z trojmesačnej na 24 mesačnú, ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona a nemôže byť dôvodom upustenia od postihu pre porušenie predmetnej povinnosti, keďže odstránenie zistených nedostatkov je jeho povinnosťou vyplývajúcou z § 7 ods. 3 zákona o štátnej kontrole. Výška ukladanej sankcie v správnom konaní plní nielen preventívnu, ale aj represívnu a ochrannú funkciu s cieľom zamedziť protiprávnemu konaniu. Ukladanie sankcie nesmie byť také nízke, aby avizovalo, že protiprávne konanie správny orgán toleruje a nedodržiavanie zákona sa vypláca. Výška uloženej sankcie je dostatočne odôvodnená v správnych rozhodnutiach oboch stupňov, pričom správne orgány venovali dostatočnú pozornosť všetkým aspektom, ku ktorým pri určovaní výšky sankcie prihliadali a tieto aspekty sú v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. S ohľadom na rozhodovaciu prax žalovaného a potrebu rešpektovania požiadavky vyplývajúcej z § 3 ods. 4 správneho poriadku je výška sankcie vzhľadom na charakter a rozsah zisteného porušenia povinností primeraná. Žalovaný zároveň dodržal lehotu vydania rozhodnutia podľa § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého môže byť pokuta uložená do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa porušenia povinnosti. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pri vykonávaní dokazovania nie je správny orgán viazaný výlučne len návrhmi účastníkov konania, ale je povinný si aj sám obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Z obsahu napadnutého rozhodnutia celkom jednoznačne vyplýva, že správne orgány spoľahlivo zistili skutkový stav veci, pričom prvostupňový orgán za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci sám zabezpečil dôkazy potrebné pre posúdenie veci, ktoré spolu s podnetom na výkon kontroly a podkladov doručených spotrebiteľom nesporne preukázali, že žalobca upieral práva spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie ako aj nedodržal zákaz používať nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia a nedodržal zákaz používať obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe ako aj riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Súd odmieta tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pre porušenie § 47 ods. 3 správneho poriadku a že by zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce. Naopak, obidve preskúmavané rozhodnutia spĺňajú požiadavky uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže sú presvedčivo odôvodnené, pričom žalovaný sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva dostatočnú odpoveď na všetky právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce. Je zrejmé, že žalovaný sa vecou starostlivo zaoberal a svoj názor aj logicky odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie je teda riadne odôvodnené, čo svedčí o tom, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal, zvážil všetky relevantné skutočnosti veci a dodržal aj atribúty spravodlivého procesu s ohľadom na zmysel a účel záujmu chráneného právnymi normami na ochranu spotrebiteľov. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena. Podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. Podľa § 627 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka. Podľa § 2 písm. a) zákona o štátnej kontrole, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite. Podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnej kontrole, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako aj a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky alebo služby, ktoré dodávateľ, predajca ponúka kupujúcemu k predaju, alebo poskytovateľ služby poskytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa. Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami alebo službami, ktoré môžu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov spotrebiteľa. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa služby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Z uvedených dôvodov preto zákonodarca významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa ochraňuje spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto zmlúv, práv a povinností z nich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti za vady a práv na náhradu škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v právnych normách § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise súčasne charakterizuje dobré mravy pri predaji alebo pri poskytovaní služby, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp. poskytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj len „neprijateľná podmienka"), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1, 2, písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv (ďalej len "určená osoba"). Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Žalovaný správne zohľadnil charakter poskytovanej služby, úroveň odbornej starostlivosti požadovanej v tejto oblasti, ako aj úroveň informovanosti, vedomosti a obozretnosti priemerného spotrebiteľa cieľovej skupiny, ktorej boli ponúkané služby adresované. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Podľa § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Podľa § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že pri vydávaní oznámenia o začatí správneho konania postupoval prvostupňový správny orgán podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku a konanie začalo dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, čo je v danom prípade oznámenie o začatí správneho konania. Z predmetného oznámenia o začatí správneho konania je zrejmé, kto je účastníkom konania, aká právna povinnosť bola porušená, ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené a oznámenie obsahuje aj špecifikáciu protiprávneho konania žalobcu, ktorým porušil zákonné povinnosti. Dôvodom začatia správneho konania bolo porušenie konkrétnych zákonných povinností uvedených aj v inšpekčnom zázname zo dňa 03.08.2012 a 14.09.2012. Žalovaný postupoval v súlade s § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ako vyplýva z tohto ustanovenia, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou taxatívne vymedzených ustanovení, čo však nie je tento prípad. Súd má za preukázané, že žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že v reklamačnom poriadku v bode 2.5 deklaroval, že reklamácia bude odmietnutá, ak ide o vady, za ktoré podľa tohto reklamačného poriadku nezodpovedá z dôvodov v ňom vymedzených. Uvedeným konaním žalobca uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie podľa § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, čím zhoršil jeho postavenie tým, že mu výrazne sťažil, respektíve zmaril možnosť uplatnenia reklamácie. Za zistený protiprávny stav žalobca plne zodpovedá bez ohľadu na dôvody uvedené v žalobe ako aj bez ohľadu na to, že opravil nesprávne uvedenú lehotu na uplatnenie zodpovednosti za vady z trojmesačnej na zákonnú 24 mesačnú lehotu. Tým, že žalobca v bode 2.3 reklamačného poriadku uviedol, že v prípade výmeny niektorej súčiastky tovaru je záručná doba na túto súčiastku 3 mesiace, porušil povinnosť riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie v zmysle § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie žalobcu, že žiadnemu spotrebiteľovi nikdy nebola poskytnutá na vymenenú súčiastku kratšia než 24 mesačná záručná doba, považuje súd za bezpredmetné, nakoľko niektorých spotrebiteľov mohlo od uplatnenia si reklamácie odradiť práve prečítanie reklamačného poriadku, v ktorom bola uvedená kratšia reklamačná doba. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe kúpiť tovar spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené predávajúcim v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulárových Všeobecných podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa (rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/160/2011 zo dňa 28.05.2013). Konanie žalobcu spočívajúce v tom, že spotrebiteľovi namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie vydal zmluvu o vykonaní opravy, jednoznačne napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorou môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. Súd preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutia žalovaného považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom prvého stupňa ako aj žalovaným, za nedôvodnú. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci súd taktiež považoval za preukázané, že žalobca náležite, so všetkou starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa služby spravodlivo očakávať, neposkytol spotrebiteľovi podstatné informácie obsiahnuté v reklamačnom poriadku tak, aby boli pre neho čitateľné. Predložené informácie boli vzhľadom na veľkosť písma pre bežného spotrebiteľa nevhodne poskytnuté, pričom súd sa stotožnil so správnymi orgánmi oboch stupňov, že takéto konanie žalobcu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého opomenutia podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ním uložená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a je v dolnej hranici trestnej sadzby. Súd ju vzhľadom na zistené okolnosti považuje za primerane vysokú. Žalovaný podľa názoru súdu starostlivo zvážil všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia. Súd má za to, že skutkové okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného odôvodňujú sankciu v uloženej výške a uložená pokuta je v predmetnej veci vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná tak z hľadiska represívneho ako aj preventívneho. Podľa § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia je potrebné uviesť, že predmetná lehota bola dodržaná, nakoľko porušenie bolo zistené v dňoch 03.08.2012 a 14.09.2012, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 21.02.2013 a druhostupňové rozhodnutie dňa 25.07.2013. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého môže byť pokuta uložená do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa porušenia povinnosti, bola dodržaná. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.