Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/245/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201856 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201856.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BUILDING ERES s.r.o., Prešovská 40, 821 02 Bratislava, IČO: 47 249 862, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Buroci, Chrapčiakova 7, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o uloženie povinnosti žalovanému vo veci konať a rozhodnúť, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2013 žalobca žiadal súd, aby nariadil žalovanému povinnosť konať vo veci registrácie navrhovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty ako právneho nástupcu platiteľa, pričom žalovaný je povinný navrhovateľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmych dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Uviedol, že listom zo dňa 16. 8. 2013 žalobca oznámil správcovi dane, že ako právny nástupca platiteľa dane, spoločnosti ERES CORP s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 165 391, IČ DPH: SK XXXXXXXXXX, ktorá zanikla bez likvidácie dňa 14. 8. 2013 sa žalobca stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti a tým aj platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žalovaný listom č. 9101302/5/4019760/13/Mol zo dňa 3. 9. 2013 po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 4 ods. 6 zákona číslo 222/2004 Z.z., doručil žalobcovi oznámenie o nevydaní osvedčenia. Žalobca poukázal na predmetné ustanovenie zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) a uviedol, že odporca preukázal svojim konaním vysokú mieru arbitrárnosti a nerešpektovania zákonných povinností. Uviedol, že odporca konal v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pričom svoje rozhodnutie, ktoré nemá formálne náležitosti rozhodnutia, odôvodnil posudzovaním skutkového stavu z vlastnej perspektívy. Odporca neumožnil navrhovateľovi uplatniť svoje právo predkladať dôkazy alebo vyjadrenia, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok). Nedefinoval žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by odôvodňovalo uvedený postup. Jeho závery sú neobhájiteľné a neudržateľné. Konal v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zákonom o DPH, daňovým poriadkom a so Smernicou rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006. Podľa názoru navrhovateľa, daňový subjekt nemá zákonnú povinnosť preukazovať, že ako právny nástupca platiteľa dane je aj zdaniteľnou osobou. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-527/11, C-110/98, C-147/98, C-385/09, z ktorých vyplýva, že zápis zdaniteľnej osoby do registra platiteľov DPH je formálnou požiadavkou, takže zdaniteľnej osobe nemožno brániť vo výkone jej práva na odpočet z dôvodu, že nebola zaregistrovaná ako platiteľ DPH pred použitím nadobudnutého tovaru v rámci jej zdaniteľnej činnosti. Odmietnutie identifikovať zdaniteľnú osobu musí spočívať na vážnych nepriamych dôkazoch, že existuje pravdepodobnosť v prípade pridelenia identifikačného čísla pre DPH dopúšťať sa podvodu. Slovenská republika neprijala žiadnu právnu úpravu, na základe ktorej by bolo správcom dane umožnené odmietnuť registráciu právneho nástupcu za platiteľa dane z dôvodu, že právny nástupca v čase vzniku právneho nástupníctva nemá postavenie zdaniteľnej osoby. Postup odporcu bráni navrhovateľovi uplatňovať svoje zákonné právo na odpočet DPH z dôvodu, že ho odporca nezaregistroval. Vo svojej žalobe vyložil ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH a uviedol, že podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, možno priznať práva len rozhodnutím. Podľa názoru navrhovateľa predmetné ustanovenie treba vykladať tak, že rozhodnutie sa vyžaduje nielen v prípade priznania práv ale aj nevyhovenia žiadosti. Vzhľadom na okolnosť, že správca dane nekonal v zákonom určenej lehote, obrátil sa podaním zo dňa 21. 9. 2013 na druhostupňový orgán, aby vo veci konal a rozhodol podľa § 66 daňového poriadku. O žiadosti navrhovateľa nerozhodol doposiaľ ani druhostupňový orgán. Nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie v danej veci a navrhovateľ už nemá žiadne účinné prostriedky nápravy na odvrátenie nečinnosti a nezákonného postupu odporcu. Podanie sťažnosti podľa názoru navrhovateľa by nebolo v danom prípade efektívne a bolo by len formálnou požiadavkou, ktorá nemá vplyv na materiálne posúdenie veci, pretože druhostupňový orgán je o nečinnosti informovaný a napriek tomu nekoná. Na základe uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ vyhovieť návrhu tak, že súd uloží odporcovi povinnosť konať vo veci registrácie navrhovateľa za platiteľa DPH ako právneho nástupcu platiteľa, pričom odporca je povinný navrhovateľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmych dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 23. 12. 2013 uviedol, že daňový subjekt zaslal správcovi dane oznámenie zo dňa 16. 8. 2013, v ktorom oznámil, že dňa 14. 8. 2013 sa stal právnym nástupcom mesačného platiteľa DPH - spoločnosti ERES CORP, s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 165 391, IČ DPH: SK XXXXXXXXXX, ktorá zanikla bez likvidácie rozdelením na 12 samostatných spoločností a že nastali okolnosti predpokladané zákonom v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o DPH a z tohto dôvodu sa stáva platiteľom DPH a žiada o vydanie osvedčenia o registrácii a pridelenie identifikačného čísla pre DPH. Podľa jeho názoru sa jednalo o oznámenie, ktoré nemalo za následok začatie daňového konania a vydanie rozhodnutia v daňovom konaní. Uviedol, že zákon o DPH ani daňový poriadok neukladá správcovi dane vydať v takomto prípade rozhodnutie, nebol teda povinný, ale ani oprávnený rozhodovať o oznámení navrhovateľa zo dňa 14. 8. 2013. Z uvedeného dôvodu správca dane nevydal žiadne rozhodnutie, len oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH. Keďže sa jednalo o oznámenie, nemuselo toto mať náležitosti rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ svojím návrhom nesplnil podmienky stanovené v ustanoveniach § 244 O.s.p., pretože nesmeruje voči rozhodnutiu. Podľa odporcu, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH sa na navrhovateľa nevzťahuje a nemal teda voči správcovi dane oznamovaciu povinnosť. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na zdaniteľné osoby, ktoré sú právnym nástupcom platiteľa. Na daný prípad sa nevzťahuje ani ustanovenie § 63 daňového poriadku. Citoval znenie § 4 ods. 6 zákona o DPH a zdôraznil, že správca dane formou listu žiadateľovi oznámi, že sa nestáva platiteľom dane zo zákona, preto osvedčenie o registrácii pre daň nevydáva a v oznámení len uvedie z akých dôvodov sa nestáva zo zákona platiteľom dane. Postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty môže získať len zdaniteľná osoba a preto je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Takouto osobou sa rozumie každý, kto vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledok činnosti. Definíciu ekonomickej činnosti upravuje § 3 ods. 2 zákona o DPH. Uviedol tiež, že podľa európskej judikatúry, môže postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH ešte nevykonáva ekonomickú účinnosť ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov. Okolnosť, že novozaložená spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemusí ešte znamenať, že táto spoločnosť nie je zdaniteľnou osobou na účely dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane však z judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní zámeru vykonávať ekonomickú činnosť má finančná správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer vykonávania ekonomickej činnosti bol potvrdený objektívnymi dôkazmi. To znamená, že daňový úrad žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH nevyhovie, ak má dôkazy o tom, že žiadateľ o registráciu nevie svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody jednoznačne preukázať, prípadne ak predložené dôkazy nedostatočne preukazujú tento zámer, alebo ak daňový úrad dospel na základe preverovania žiadosti o registráciu pre DPH k záveru, že žiadateľ dostatočným spôsobom nepreukázal, že je zdaniteľnou osobou. Pri posudzovaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH v prípade, ak žiadateľ nedosahuje zákonom stanovený obrat na účely registrácie pre DPH, je potrebné vždy požadovať dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti alebo dôkazy preukazujúce zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť. Daňový úrad je povinný vydať osvedčenie iba v prípade, ak sú naplnené zákonom stanovené predpoklady. Právna norma jednoznačne stanovuje, že nie každý právny nástupca platiteľa DPH sa stáva automaticky platiteľom DPH, ale iba taký právny nástupca, ktorý je zdaniteľnou osobou sa stáva automaticky platiteľom DPH. Zdaniteľnú osobu definuje § 3 zákona o DPH. Keďže navrhovateľ nespĺňa atribúty zdaniteľnej osoby nemohol sa stať platiteľom DPH zo zákona aj keď je právnym nástupcom platiteľa DPH. Oznámením o nevydaní osvedčenia žalovaný nezasiahol do právneho postavenia navrhovateľa, nakoľko samotné oznámenie len deklaruje, že navrhovateľ ku dňu svojho vzniku nezískal právne postavenie platiteľa DPH. Skutočnosť, že navrhovateľ ku dňu svojho vzniku nevykazoval základné atribúty zdaniteľnej osoby správca dane odvodil od skutočnosti, že ani právny predchodca navrhovateľa nevykazoval atribúty zdaniteľnej osoby, pretože v skutočnosti nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, čo vyplýva z podaných daňových priznaní k DPH. Počas svojej existencie právny predchodca žalobcu podal 2 daňové priznanie k dani z DPH a to za máj 2013 a za jún 2013 s nulovými hodnotami. Uvedené neprezentuje vykonávanie ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze. Spoločnosť deklarovala, že jej v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nevlastní žiaden hmotný majetok, ktorý by previedla na novovzniknuté spoločnosti a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Napriek tomu, že uvedený daňový subjekt bol registrovaným platiteľom DPH počas krátkej právnej existencie, nevykonával ekonomickú činnosť, nenapĺňal znaky zdaniteľnej osoby. Z tohto dôvodu ani jeho právny nástupca nemohol byť zdaniteľnou osobou. Z uvedeného dôvodu sa na žalobcu nemôže vzťahovať ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH a oznámenie zo dňa 16. 8. 2013 sa javí ako právne irelevantné. Odporca poukázal na personálne prepojenie právneho predchodcu navrhovateľa, jeho spoločníka ako i samotného navrhovateľa, v ktorých jediným konateľom predmetných spoločností je tá istá osoba, D.. F. Č.. Z uvedeného vyplýva, že aj navrhovateľ je spoločnosť založená iba za účelom ďalšieho predaja a nie za účelom vykonávania ekonomickej činnosti. Je zrejmé, že úmyslom spoločníka bolo zabezpečiť pre 12 novozaložených spoločností registráciu DPH zo zákona, aby sa vyhol procesu dobrovoľnej registrácie podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH a povinnosti zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c zákona o DPH. V prípade, ak navrhovateľ následne začal vykonávať ekonomickú činnosť, zákon mu umožňuje požiadať o registráciu k DPH na základe ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane nezamedzil žalobcovi svojím postupom stať sa platiteľom DPH, pretože mu umožňuje riadne požiadať o registráciu pre daň v zmysle zákona. Odporca poukázal na vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého je daňový úrad povinný ak sú splnené podmienky predpokladané zákonom, vykonať registráciu daňového subjektu pre DPH a vydať daňovému subjektu osvedčenie o registrácii pre DPH. Týmto výrokom sa riadil aj odporca, keďže v dotknutom prípade zistil, že neboli splnené podmienky predpokladané zákonom, registráciu nevykonal, osvedčenie o registrácii pre daň nevydal a navrhovateľa o týchto skutočnostiach informoval. Podľa jeho názoru, navrhovateľ v danom prípade nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a preto neboli splnené ani podmienky na podanie žaloby keďže nevyužil opravné prostriedky v zmysle daňového poriadku. Na základe uvedeného žiadal súd, aby návrh zamietol. Uznesením zo dňa 23.10.2013 súd vyzval žalobcu na podanie vysvetlenia, či trvá na návrhu označenom ako návrh na vyslovenie nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať, resp. žiada o konanie podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p., zároveň ho poučil o tom, akým spôsobom má prípadnú zmenu vykonať. Podaním zo dňa 27.11.2013 navrhovateľ žiadal rozhodnúť v zmysle pôvodného návrhu. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal postupu podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p., upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa ust. § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa ust. § 250t ods. 1 a 3 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 22. 8. 2013 navrhovateľ doručil odporcovi podanie označené ako „Oznámenie skutočnosti“, v ktorom správcovi dane oznámil, že sa dňa 14. 8. 2013 stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti ERES CORP, s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 165 391, IČ DPH: SK XXXXXXXXXX a tým aj platiteľom DPH. Citoval ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH a v závere podania uviedol že si plnil uvedenú povinnosť a oznamuje daňovému úradu skutočnosť, na základe, ktorej sa stal platiteľom. Daňový úrad následne dňa 28. 8. 2013 požiadal Okresný súd Bratislava 1 o zaslanie dokumentov zo spisu obchodného registra, týkajúcich sa k zápisu zo dňa 21. 5. 2013, ktorým bola zrušená bez likvidácie popísaná spoločnosť a rozdelená na 12 samostatných spoločností. Požadoval projekt rozdelenia spísaného vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26. 6. 2013. V spise sa nachádzajú daňové priznania pre daň z pridanej hodnoty právneho predchodcu žalobcu za zdaňovacie obdobie máj a jún 2013, z ktorých vyplýva, že predmetná spoločnosť nevykázala žiaden zdaniteľný príjem, žiaden majetok. Nachádza sa v ňom odpis notárskej zápisnice o projekte rozdelenia spoločnosti ERES CORP, s.r.o. a rozdelení na 12 samostatných spoločností s ručením obmedzeným, v ktorých jediným konateľom je D.. F. Č.. Zo spisu vyplýva, že spoločnosť ERES CORP, s.r.o., Prešovská 40, Bratislava sa stala platiteľom dane z pridanej hodnoty dňom 22. mája 2013, o čom svedčí úradný záznam zo dňa 14. 6. 2013. Prvé osvedčenie o registrácii bolo vydané dňa 14. 6. 2013. Dňa 3. 9. 2013 Daňový úrad Bratislava vydal oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH. Uviedol v ňom dôvody obsiahnuté aj vo vyššie popísanom vyjadrení k žalobe. Poukázal na okolnosť, že zaniknutá spoločnosť, ako to vyplýva aj zo znenia notárskej zápisnice zo dňa 26. 6. 2013, nemala žiaden hmotný ani nehmotný majetok, nevykazovala žiadne konkrétne záväzky a pohľadávky, nezamestnávala žiadnych zamestnancov a z tohto dôvodu dospel k záveru, že zrušenie spoločnosti bez likvidácie bolo iba formálne a malo za cieľ získať u nástupníckych spoločností výhodu postavenia platiteľa DPH. Stanovisko odporcu k oznámeniu navrhovateľa zo dňa 16. augusta 2013 bolo navrhovateľovi doručené dňa 17. 9. 2013. Dňa 1. 10. 2013 Krajská prokuratúra Bratislava požiadala Daňový úrad Bratislava o zapožičanie spisu. V spise sa nenachádza podanie navrhovateľa zo dňa 21. 9. 2013 označené ako „Opatrenie proti nečinnosti“, ktoré mal doručiť Finančnému riaditeľstvo Slovenskej republiky. Žalobca vo svojom návrhu doručenie predmetného podania odporcovi ani druhostupňovému orgánu nepreukázal. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona o DPH, platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Zo znenia predmetného ustanovenia vyplýva že platiteľom DPH sa môže stať právnická osoba ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa ako aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie. Pojem zdaniteľnej osoby a ekonomickej činnosti definuje ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, podľa ktorého, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Je zrejmé a vyplýva to z notárskej zápisnice zo dňa 26. 6. 2013, že navrhovateľ nenadobudol od svojho právneho predchodcu podnik alebo časť podniku a ani nebol zdaniteľnou osobou ku dňu svojho vzniku a okamihu, keď sa stal právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti t.j. ku dňu 14.8.2013. Z uvedeného dôvodu neboli podľa názoru súdu v zhode s názorom odporcu, naplnené zákonné predpoklady aby sa stal navrhovateľ platcom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH). Podľa ust. § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 66 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Z obsahu podania navrhovateľa zo dňa 16.8.2013 vyplýva, že podľa názoru odporcu sa nejedná o žiadosť v zmysle úpravy § 67 daňového poriadku, a preto odporcovi nevznikla povinnosť vydať formálne rozhodnutie, tak ako sa toho dožadoval navrhovateľ. Odporca postupoval analogicky v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého daňový úrad platiteľovi oznamuje skutočnosť, že sa stal platiteľom podľa tohto ustanovenia, formou oznámenia. Je zrejmé, že odporca vo veci „Oznámenie skutočnosti“ navrhovateľa zo dňa 16. 8. 2013 konal, o čom svedčí jeho podanie zo dňa 3. 9. 2013 označené ako „Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH“. I keď sa jedná o úkon odporcu formou vydania neformálneho rozhodnutia - oznámenia, je podľa názoru súdu takýto úkon odporcu preskúmateľný v rámci skúmania zákonnosti postupu žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami piatej časti, druhej hlavy O.s.p., pretože zasahuje do práv, záujmov a povinností navrhovateľa. Navrhovateľ sa však tohto postupu súdu nedomáhal. Predpokladom na postup súdu podľa štvrtej hlavy, piatej časti O.s.p., je splnenie podmienky, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Osobitným predpisom v danom prípade je daňový poriadok (príp. zákon o sťažnostiach) v zmysle ktorého sa navrhovateľ mohol domáhať nápravy a prešetrenia postupu prvostupňového orgánu podľa § 66 daňového poriadku. Navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie svojho podania zo dňa 21.9.2013, ktorým sa domáhal vydania osvedčenia o registrácii na DPH druhostupňovému orgánu, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že odporca vo veci podania navrhovateľa zo dňa 16. 8. 2013 konal, preveroval si skutočností potrebné pre rozhodnutie vo veci, podaním zo dňa 3. 9. 2013 doručenom navrhovateľovi dňa 17. 9. 2013 zaujal svoje stanovisko, objasnil okolnosti, pre ktoré žalobcovi nevydal osvedčenie o registrácii platcu DPH a toto jeho podanie možno považovať za konečné rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Súd v danom prípade nezistil, že by odporca porušil svoju povinnosť a nekonal vo veci predmetného oznámenia navrhovateľa. Zo spisu je zrejmé, že odporca konal, obstaral si niektoré doklady a na základe nich zaujal stanovisko prezentované oznámením zo dňa 3.9.2013. Z obsahu administratívneho spisu ani z návrhu navrhovateľa nevyplýva, že by boli vo veci zo strany navrhovateľa relevantne využité prípustné prostriedky na nápravu. V predmetnom konaní, podľa štvrtej hlavy, piatej často O.s.p., nemohol súd skúmať oprávnenosť námietok navrhovateľa, ktorými vyčítal odporcovi nedostatočne zistený skutkový stav, neumožnenie podávať návrhy a navrhovať dôkazy, nesúčinnosť daňového úradu s daňovým subjektom, nezákonnosť vydaného oznámenia, pretože nezákonnosť postupu odporcu v tomto rozsahu mohla byť predmetom súdneho prieskumu len v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p., pričom navrhovateľ tento postup súdu vylúčil svojim stanoviskom doručeným súdu dňa 3.12.2013. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný nebol vo vyššie označenej veci nečinný, vo veci žiadosti žalobcu konal, rozhodol vydaním oznámenia o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 250t ods. 1, posledná veta O.s.p. a žaloba je preto nedôvodná. Návrh na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, súd preto zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250t ods. 5 O.s.p. a žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože nebol v konaní úspešný. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9) zákon č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.