Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/69/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201962 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána W. M. F., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (ďalej len „Afganistan"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom N., W. Č. Z. S., Č. M. J., aktuálne s miestom pobytu K.Y. X, Z., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.11.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27.9.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27.9.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-342-15/PO-Ž-2013 zo dňa 27.9.2013 odporca podľa § 13a, § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že pre predĺženie doplnkovej ochrany neboli splnené podmienky, resp. že tieto podmienky prestal spĺňať. Opísal v konaní zistený stav veci a konštatoval, že i keď v niektorých častiach Afganistanu prebieha vnútroštátny konflikt medzi bezpečnostnými zložkami Afganistanu a ozbrojenými opozičnými silami na čele s Talibanom, mesto Kunduz a celkovo sever krajiny je považovaný za najbezpečnejšie oblasti krajiny s minimálnou úrovňou útokov. Toto konštatovanie sa osobitne vzťahuje na Kunduz v ktorom podľa najaktuálnejších správ došlo k výraznému zlepšeniu bezpečnostnej situácie. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol pred odchodom z krajiny svojho pôvodu objektom žiadneho prenasledovania alebo vážneho bezprávia. Tiež skonštatoval, že navrhovateľ že nie je obvinený zo žiadneho trestného činu, že nebol a nie je trestne stíhaný v dôsledku čoho mu nehrozí uloženie alebo výkon trestu smrti. Odporca tiež konštatoval, že neboli zistené bezpečnostné riziká návratov afganských repatriantov. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.11.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenia stavu veci (keď odporca mal rozhodovať iba na základe všeobecných a nedostatočných informácií, týkajúcich sa Kunduzu, pričom nevenoval pozornosť pôsobeniu iných ozbrojených zložiek s väzbami na Taliban, že odporca nedostatočne zistil stav veci vo väzbe na individuálne problémy navrhovateľa, tiež že sa dostatočne nevenoval postaveniu navrátilcov po ich návrate do Afganistanu). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol, že navrhovateľ pôsobil v hnutí Taliban, avšak sa tak stalo pred 12 rokmi a pod nátlakom. Tiež dôvodil, že rodina navrhovateľa stále žije v Kunduze a teda navrhovateľ sa má kam vrátiť, pričom má naviac možnosť (prípadne) sa vnútorne presídliť. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa odporca na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-342/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi ČAS: MU-6947/PO-Ž/2004, MU-487/PO-Ž/2005, MU-101/PO- Ž-2008, MU-134/PO-Ž-2010, MU-136/PO-Ž-21011 a MU-155/PO-Ž-2012. Zo spisu ČAS: MU-6947/PO-Ž/2004 súd zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl 11.8.2004 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie v Afganistane. Uviedol, že na prelome rokov 2000 a 2001 bol Talibanom naložený proti jeho vôli do auta, následne odvezený aj s jeho rovesníkmi do provincie Tachar, kde sa zúčastnil jednej bojovej akcie proti mudžahedínom. V roku 2002 sa vrátil domov, kde žil až do odchodu z krajiny. Následne, keď sa zástupcom veliteľa v Kunduze stal Golan - synovec mŕtveho veliteľa Abdalam začal tento synovec pátrať po osobách, ktoré mali byť pri smrti veliteľa Abdalama v ktorej súvislosti navštívil aj rodinu navrhovateľa. Toto konanie bolo 10.12.2004 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Zo spisu ČAS: MU-487/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ bol 4.3.2005 vrátený na Slovensko z Nórska. Zopakoval dôvody svojej žiadosti o azyl, uvedené v predchádzajúcom konaní. Odporca právoplatným rozhodnutím z 13.5.2005 navrhovateľovi azyl neudelil a vyslovil, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Afganistanu. Zo spisu ČAS: MU-101/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ opätovne požiadal o azyl 5.3.2008. V konaní zopakoval predtým uvedené dôvody svojej žiadosti. Odporca rozhodnutím z 3.6.2008 navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Afganistanu. Po podaní odvolania voči tomuto rozhodnutiu tunajší súd rozsudkom č. k.: 10Saz/28/2008-46 z 13.3.2009 výrok o neudelení azylu potvrdil, v ostatných výrokoch ho zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odporca následným rozhodnutím zo 17.6.2009 navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle. Rozhodnutím ČAS: MU-134-10/PO-Ž-2010 zo 16.6.2010 odporca navrhovateľovi predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Podobne bola doplnková ochrana predĺžená rozhodnutiami ČAS: MU-136-8/PO- Ž-2011 z 24.6.2011 a ČAS: MU-155-16/PO-Ž-2012 z 10.9.2012. Zo spisu ČAS: MU-342/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ 10.7.2013 opätovne požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany. V priebehu pohovoru uviedol, že dôvody pre ktoré mu bola poskytnutá a následne predlžovaná trvajú. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine a regiónu pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, na ev. bezpečnostné riziká návratov afganských navrátilcov, vrátane neúspešných žiadateľov o azyl. Po vyhodnotení zisteného stavu veci vydal odporca rozhodnutie, napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľa. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca pri jeho vydaní vychádzal jednak z obsahu informácií, získaných priamo od odporcu v priebehu vykonaných pohovorov a jednak z obsahu aktuálnych informácií, týkajúcich sa bezpečnostnej situácie v Afganistane ako celku, regiónu pôvodu navrhovateľa (Kunduz), ako aj informácií o návratoch afganských navrátilcov. Išlo teda o informácie, potrebné pre posúdenie ev. vážneho bezprávia pre prípad návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Podľa názoru súdu tieto informácie, resp. zistenie stavu veci, potrebné k posúdeniu prípadnej existencie vážneho bezprávia sú dostatočnými k tomu, aby mohol odporca vo veci kvalifikovane rozhodnúť. K časti námietky, týkajúcej sa „ ... iných ozbrojených zložiek s väzbami na Taliban ...“ súd poznamenáva, že navrhovateľom uvedené odkazy na správy iba poukazujú na ev. možnosť eskalácie konfrontácií, ktorú naviac vyslovil kazašský prezident, avšak bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie. Okrem toho v spise založené správy, týkajúce sa bezpečnostnej situácie sa o „Islamskom hnutí Uzbekistanu“, na ktoré navrhovateľ v konkrétnosti poukázal v podanom návrhu, vôbec nezmieňujú. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca sa napadnutým rozhodnutím vôbec nezaoberal individuálnymi problémami navrhovateľa je potrebné poukázať na skutočnosť, že tomu tak nie je. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval (vychádzajúc z obsahu vykonaných pohovorov, resp. zo skôr vydaných rozhodnutí), že navrhovateľ v minulosti nečelil a nečelí trestnému stíhaniu, že mu nebol uložený trest smrti a teda že mu ani nehrozí jeho výkon (v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 1. zákona o azyle). Tiež odôvodnil fakt, že mu nehrozí ani vážne bezprávie v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na svoje pôsobenie v hnutí Taliban. K tejto argumentácii navrhovateľa súd, okrem odôvodnenia napadnutého rozhodnutia naviac dodáva, že možné dôsledky z pôsobenia navrhovateľa v uvedenom hnutí boli dôvodom podania jeho žiadosti o azyl a ako také boli posúdené odporcom v rozhodnutí, ktorým navrhovateľovi azyl udelený nebol. Preto totožné dôvody nemôžu byť dôvodom pre ich vyhodnotenie ako možného vážneho bezprávia. Odporca sa v konaní a aj v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj ev. bezpečnostnými rizikami návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. S poukazom na informácie, týkajúce sa tejto otázky, dospel k správnemu záveru, že afganskí repatrianti sa pri svojich návratoch nestretávajú so zlým zaobchádzaním. Pretože odporca v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia zákonným, dostatočným a objektívnym spôsobom zistil stav veci, pričom naviac z takéhoto zistenia stavu veci vyvodil aj správny právny záver, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).