Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200370 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa U. O., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Líbye, zast JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom, Jilemnického 2, Trenčín, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Športová 10, Trnava, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu Č. p.: PPZ- HCP-BA9-15-022/2014-AV zo dňa 14.2. 2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-15-022/2014-AV zo 14.2.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 11.3.2014 bolo na Krajský súd v Bratislave doručené podanie odporcu obsahujúce odvolanie podané navrhovateľom proti jeho rozhodnutiu č. p. PPZ-HCP-BA9-15-022/2014-AV zo dňa 14.2.2014 o zaistení navrhovateľa spolu s vyjadrením odporcu k podanému odvolaniu navrhovateľa, ako aj kompletným administratívnym spisom správneho orgánu (odporcu) týkajúceho sa predmetnej veci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je rozhodnutie odporcu Č. p. PPZ-HCP-BA9-15-022/2014-AV zo dňa 14.2.2014, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia a zároveň rozhodol o umiestnení navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie do 13.8.2014 (podľa § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov). V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že príslušníci Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava dňa 13.2.2014 vykonávajúci kontrolu oprávnenosti pobytu cudzincov v priestoroch hotela Pro Patria v Piešťanoch požiadali navrhovateľa, aby preukázal svoju totožnosť, na čo tento predložil cestovný pas Líbye číslo XXXXXX vydaný dňa 31.8.2005 na meno Q. Z..E.. O., nar. XX.X.XXXX v Tripolise, platný do 15.6.2009. Bližším skúmaním tohto pasu bolo zistené, že fotografia tváre v ňom nezobrazuje aktuálnu podobu tváre účastníka konania (navrhovateľa), čím vzniklo podozrenie o jeho neoprávnenom pobyte. Dňa 13.2.2014 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia so štátnym príslušníkom Líbye menom Q. Z..E.. O., nar. XX.X.XXXX, v ktorej tento uviedol, že účastník konania (navrhovateľ) je jeho brat menom U. O., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Líbye. Takúto totožnosť účastníka konania následne overil aj odporca na základe údajov, ktoré navrhovateľ uviedol vo svojej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, ktorú podal dňa 17.5.2013 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, kde sa nachádzala aj fotokópia jeho cestovného dokladu - pasu Líbye číslo XXXXX. Odporca zároveň uviedol, že zistil že navrhovateľ nemá udelené žiadne povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Na územie zmluvných štátov Schengenskej dohody cestoval na cestovný doklad opatrený krátkodobým vízom typ C s dĺžkou pobytu 90 dní od 23.7.2013 do 17.1.2014. Dňa 14.2.2014 bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v ktorej tento uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval 26.12.2013 na platný cestovný pas opatrený vízom platným do 17.1.2014 a zdržiaval sa iba na území štátov schengenského priestoru. Na území Slovenska pricestoval spolu s rodičmi a bratom, ktorí sú na liečebnom pobyte v meste Piešťany. Odporca v rozhodnutí ďalej uvádza, že podľa článku 5 body 1 písm. a) , b) Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES ) číslo 296/2008 na plánovaný pobyt na území členských štátov ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180 dňového obdobia musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať podmienky - mať platný cestovný doklad a mať platné vízum. Navrhovateľ ako štátny príslušník Líbye nie je oslobodený od vízovej povinnosti a keďže sa v súčasnosti zdržiava na území Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu a platného víza alebo povolenia na pobyt, porušil článok 5 bod 1 písmeno a), b) Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) číslo 296/2008. Navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, čím spáchal priestupok v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a zároveň svojím konaním naplnil aj dôvod administratívneho vyhostenia zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a preto dňa 14.2.2014 vydal odporca rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa s určením mu zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov. Toto rozhodnutie sa dňom prevzatia (14.2.2014) stalo vykonateľným. Následne odporca začal správne konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov dôvodiac jeho potrebnosťou na výkon administratívneho vyhostenia navrhovateľa. Navrhovateľ bol odporcom vyzvaný na vyjadrenie sa k zápisnici o podaní vyjadrenia, bol mu predložený kompletný spisový materiál a zároveň bol náležite poučený v zmysle § 33 správneho poriadku. Odporca ďalej konštatuje, že mal za splnenú podmienku pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa v zmysle § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov a to existenciu vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Odporca zároveň odôvodňuje účelnosť a efektívnosť zaistenia navrhovateľa na výkon jeho administratívneho vyhostenia tým, že je u neho predpoklad, že mu počas doby zaistenia bude vydaný zastupiteľským úradom Líbye náhradný cestovný doklad, potrebný na jeho legálne vycestovanie, ako aj tým, že sám disponuje fotokópiou cestovného pasu navrhovateľa. Odporca taktiež odôvodnil dĺžku zaistenia navrhovateľa, ktorú stanovil vo svojom rozhodnutí o jeho zaistení a ktorú považuje za nevyhnutnú a oprávnenú na vykonanie jeho administratívneho vyhostenia a ktorá je závislá od viacerých faktorov - zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitosti potrebných k reálnemu fyzickému administratívnemu vyhosteniu navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ nepožiadal o udelenie azylu a tiež, že sa sám vyjadril, že sa chce vrátiť do svojej domovskej krajiny. Taktiež zobral do úvahy informáciu o predpokladanej dobe zaistenia štátnych príslušníkov Líbye, ktorú mu zaslal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a z ktorej vyplýva, že predpokladaná doba zaistenia štátnych príslušníkov Líbye je 6 mesiacov od dátumu podania žiadosti o náhradný cestovný doklad. Odporca taktiež uviedol, že sa zaoberal aj možnosťou namiesto zaistenia navrhovateľa postupovať podľa § 89 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov a musel skonštatovať, že navrhovateľ nespĺňa stanovené zákonné podmienky, nakoľko nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu v zákonom požadovanej výške a taktiež existuje u neho reálne riziko, že sa bude skrývať a miesto jeho pobytu nebude správnemu orgánu ( odporcovi ) známe, keďže navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt ani príbuzných s povoleným pobytom a zdržiava sa bez cestovného pasu, na ktorý by mohol legálne vycestovať z územia Slovenskej republiky. Poukázal tiež, že navrhovateľ sa počas svojho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky nepokúsil vybaviť si náhradný cestovný doklad prostredníctvom zastupiteľského úradu Líbye, ale preukazoval sa dokladom inej osoby. Odporca sa taktiež zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života navrhovateľa v zmysle článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pričom uviedol, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadnych príbuzných s povoleným pobytom, jeho manželka a deti žijú v Líbyi a aj jeho rodičia a brat nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky na základe platného víza plánujú vycestovať zo Slovenskej republiky do 16. 2. 2014. Preto má za to, že zaistenie navrhovateľa je v súlade s článkom 5 ods. 1 písmeno f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhuje, aby súd rozhodnutie zrušil, dôvodiac tým, že správny orgán neúplne zistil skutkový stav, rozhodol nesprávne po právnej stránke, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a arbitrárnosť, nespĺňa požiadavku nevyhnutnosti a poučenie o odvolaní neobsahuje údaj, kde možno podať odvolanie a ani údaj , či je možné rozhodnutie preskúmať súdom. V odôvodnení odvolania navrhovateľ poukazuje na stresujúci charakter celého priebehu administratívneho konania ako aj jeho dĺžku - 1 deň s tým, že opomenul uviesť skutočnosť, že v krajine jeho pôvodu je nestabilná bezpečnostná situácia a on sám má obavy z neľudského, ponižujúceho zaobchádzania, prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a preto sa nechce do svojho domovského štátu vrátiť. Navrhovateľ taktiež poukázal, že na to, aby pozbavenie slobody bolo oprávnené musí spĺňať aj požiadavku nevyhnutnosti a v jeho prípade tomu tak nebolo, jeho zaistenie nebolo efektívne a nemohlo splniť svoj účel. Taktiež vzniesol námietku o tom, že preskúmavané rozhodnutie odporcu a to jeho výrok ako aj odôvodnenie nie je riadne odôvodnené, keďže nestačí iba uvedenie dôkazov ktoré odporca vykonal, ale tieto musia byť hodnotené a správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti mal dokazovaním za preukázané. Toto splnené nebolo a z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Záverom uviedol, že poučenie preskúmavaného rozhodnutia neobsahuje údaj, kde možno odvolanie podať a ani údaj či rozhodnutie možno preskúmať súdom ( rozpor s § 47 ods. 4 správneho poriadku) a potom chýbajúce, nesprávne alebo nedostatočné poučenie spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie. Odporca sa k podanému opravnému prostriedku písomne vyjadril spolu s predložením svojho administratívneho spisu a zároveň uviedol, že v konaní o zaistení navrhovateľa postupoval v súlade so správnym poriadkom a zákonom o pobyte cudzincov, v konaní bol ustanovený tlmočník, s ktorým navrhovateľ súhlasil a ktorému rozumel. Počas konania o zaistení postupoval v úzkej súčinnosti s navrhovateľom (účastníkom konania ) a to tak, aby tento mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať a vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť nové dôkazy, bol mu poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa a navrhnutie nových dôkazov, mal možnosť si zvoliť právneho zástupcu alebo požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, nebol na neho vyvíjaný žiadny fyzický a ani psychický nátlak. Odporca sa zároveň vyjadril k jednotlivým námietkam vznesených voči jeho rozhodnutiu o zaistení navrhovateľa v ním podanom odvolaní. Poukázal na znenie zápisnice o podaní vyjadrenia spísanú s navrhovateľom, kde tento uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval 26. 12. 2013 na svoj platný cestovný doklad a platné víza, následne cestoval obchodne po Nemecku a Rakúsku a po skončení platnosti víz z územia Slovenska nevycestoval. Počas neoprávneného pobytu sa zdržiaval v meste Piešťany, kde sa mal starať o svojich rodičov, čo však nekorešponduje s tým, že sa počas svojho pobytu zdržiaval aj v iných v štátoch schengenského priestoru. Poukázal na výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že v domovskej krajine mu nič nehrozí a chce sa tam slobodne vrátiť, má tam rodinu - manželku a 2 deti, odmietol využiť možnosť azylového konania, ako aj pomoc svojho veľvyslanectva, mimovládnych organizácií a možnosť dobrovoľného návratu. Odporca tiež poukázal, že rodičia navrhovateľa a jeho brat ukončili 23. 2. 2014 svoj liečebný pobyt na Slovensku a vrátili sa do svojej domovskej krajiny, pričom počas pobytu na území Slovenskej republiky nehľadali pomoc a ochranu dôvodiac nepriaznivou bezpečnostnou situáciou v svojej domovskej krajine, ako to tvrdil v odvolaní navrhovateľ. Konanie vo veci zaistenia navrhovateľa vzhľadom na jeho rýchlosť odporca nepovažuje za nezákonné, nakoľko prebiehalo bez zbytočných prieťahov tak, ako určuje správny poriadok a zásada rýchlosti konania a viedlo k účelu zaistenia navrhovateľa, ktorému bol daný dostatočný priestor a čas uplatniť svoje práva, o čom bol aj riadne poučený, a čomu aj porozumel. Počas celého konania navrhovateľ nenavrhol žiadne nové dôkazy, nemal žiadne námietky k priebehu konania. Odporca ďalej poukázal na to, že celková doba zaistenia navrhovateľa trvala len 6 dní a splnila svoj účel a to aj vzhľadom na pomoc veľvyslanectva Líbye navrhovateľovi. Odporca mal za to, že dostatočne preukázal neoprávnený pobyt navrhovateľa a získané dôkazy preukazujú opodstatnenosť jeho postupu v konaní o zaistení a vydanie zákonného rozhodnutia, celé konanie a rozhodnutie bolo navrhovateľovi riadne pretlmočené, všetkému porozumel a bol aj riadne poučený, čo vyplýva zo strany 6 preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie prejednal vec v rozsahu a dôvodov podaného odvolania navrhovateľa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 18. 3. 2014 v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti ospravedlneného právneho zástupcu navrhovateľa a za prítomnosti zástupcu odporcu, ktorý k veci nové skutočnosti neuviedol. Súd sa zároveň oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil nasledovné skutočnosti: Podľa úradného záznamu zo dňa 13. 2. 2014, v tento deň príslušníci Oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru Trnava vykonávali kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca v priestoroch hotela Pro Patria v Piešťanoch, pričom nimi kontrolovaný cudzinec predložil cestovný pas. Na základe nezrovnalostí čŕt tváre v cestovnom doklade, ktoré sa nezhodovali s podobou tváre kontrolovaného cudzinca vzniklo podozrenie, že tento sa pri kontrole preukázal cestovným dokladom inej osoby a že má na území Slovenskej republike neoprávnený pobyt a preto bol predvedený na oddelenie. Dňa 13. 2. 2014 bola spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania ( Q. Z..E.. O., narodený XX. X. XXXX ), ktorý potvrdil, že účastník konania (navrhovateľ) je jeho brat menom U. O., narodený XX. X. XXXX, štátny občan Líbye. Potvrdil, že cestovný doklad číslo XXXXXX je jeho a navrhovateľ ho použil bez jeho vedomia. Dňa 14. 2. 2014 bola spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania - navrhovateľa, ktorý uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval 26. 12. 2013 na platné víza vydané Maltou ( platné do 17. 1. 2014 ), s tým že sa pohyboval iba po štátoch schengenského priestoru, obchodne bol v Nemecku a Rakúsku. Po skončení platnosti víza z územia Slovenska nevycestoval a zdržiaval sa neoprávnene iba v meste Piešťany s tým, že svoj cestovný doklad poslal do Líbye svojmu bratrancovi, aby mu tam vybavil víza. Z územia Slovenskej republiky plánoval odcestovať spolu s rodičmi a bratom do Líbye dňa 16. 2. 2014. Potvrdil, že v domovskej krajine mu nehrozí trestné stíhanie, prenasledovanie z náboženských alebo rasových motívov alebo iné neľudské zaobchádzanie, chce sa tam vrátiť, na území štátov schengenského priestoru nemá žiadnych rodinných príslušníkov v priamom pokolení. Je ženatý a má 2 deti, pričom manželka s deťmi sa nachádza v Líbyi. Na území žiadnej krajiny Európskej únie nepožiadal nikdy o azyl, nežiada o asistovaný dobrovoľný návrat, nežiada kontaktovať mimovládne organizácie ani zastupiteľský úrad Líbye, nežiada právneho zástupcu a ani nežiada Centrum právnej pomoci o pomoc. Odporca následne začal správne konanie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a dňa 14. 2. 2014 vydal rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA9-15-014/2014-AV o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu navrhovateľovi na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi riadne pretlmočené, tento potvrdil, že jeho obsahu porozumel a rozhodnutie prevzal. Dňa 14. 2. 2014 sa začalo správne konanie o zaistení navrhovateľa na účel jeho administratívneho vyhostenia, navrhovateľovi bol predložený kompletný spisový materiál tvoriaci podklad pre vydanie rozhodnutia o zaistení a bol poučený o jeho práve podľa § 33 správneho poriadku. Bol vyzvaný na vyjadrenie sa k priebehu konania a predloženiu nových skutočností, dôkazov a doplnení zápisnice. Následne bolo vydané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi riadne pretlmočené, navrhovateľ plne porozumel jeho obsahu ako aj jeho právnym následkom a potvrdil jeho prevzatie. Podľa oznámenia Prezídia policajného zboru Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, navrhovateľ bol dňa 20. 2. 2014 vyhostení cez letisko Viedeň do svojej domovskej krajiny a opustil územie Slovenskej republiky. Predmetom súdneho prieskumu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. bolo právne posúdenie veci ohľadom splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa tak, ako to učinil vo svojom v preskúmavanom rozhodnutí odporca. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404 /2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods.4 veta prvá zákona číslo 404 /2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 47 ods. 1,2 veta prvá, 3,4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní ( rozklade ). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tiež, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní ( v rozklade ) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať ( podať rozklad ), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší ak vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov navrhovateľovho odvolania. Námietku navrhovateľa o nestabilnej bezpečnostnej situácií v Líbyi a jeho obáv z prenasledovania súd nemohol zohľadniť, keďže tento takéto tvrdenie uvedené až v svojom odvolaní nijako nepreukázal , nepredložil žiadny konkrétny dôvod, z ktorého by mohla vyplývať jeho tvrdená obava o neľudskom, ponižujúcom zaobchádzaní, prenasledovaní z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v prípade jeho návratu. V Líbyi žije navrhovateľova manželka , jeho dve deti, do Líbye sa zo Slovenska vrátili jeho rodičia a brat. Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ mal pred vydaním rozhodnutia možnosť sa riadne oboznámiť so spisovým materiálom, navrhnúť doplnenie dokazovania, čo však nevyužil. Mal možnosť na Slovensku požiadať o azyl , požiadať mimovládne organizácie o pomoc, čo však tiež neučinil. Navrhovateľ bol s celým priebehom správneho konania ako aj rozhodnutia riadne oboznámený pribratým tlmočníkom, ktorému rozumel. Navrhovateľ sa ani raz v priebehu správneho konania nevyjadril, že by sa nechcel vrátiť do svojho domovského štátu z akýchkoľvek dôvodov. K námietke navrhovateľa uvedenej v jeho odvolaní o tom, že rozhodnutie odporcu nespĺňa požiadavku nevyhnutnosti vyplývajúcu z Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách súd uvádza, že odporca v svojom rozhodnutí skúmal aj možnosť vyhostenia navrhovateľa za slobody avšak skonštatoval nesplnenie zákonom vyžadovaných podmienok, čo odôvodnil tým, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt a ani príbuzných s povoleným pobytom, zdržiava sa na území Slovenskej republiky bez cestovných dokladov posielal a ani sa nepokúsil náhradný cestovný doklad si vybaviť. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca tiež uvádza, že navrhovateľ nepreukázal finančné zabezpečenie svojho pobytu v zákonom požadovanej výške ( § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov ). Súd zároveň uvádza, že stanovená dĺžka zaistenia navrhovateľa v rozhodnutí je v zákonnej dĺžke ( § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ) a túto dĺžku nepresahuje. Odporca riadne odôvodnil dĺžku zaistenia navrhovateľa tým, že takto stanovená dĺžka je potrebná na vybavenie náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi, čo by mu umožnilo návrat do domovskej krajiny, pričom prihliadol na navrhovateľovu snahu o návrat, ako aj informáciu z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o predpokladanej dobe zaistenia štátneho príslušníka Líbye. Súd zároveň poukazuje na to, že zaistenie navrhovateľa splnilo svoj účel a tento po šiestich dňoch zaistenia dňa 20. 2. 2014 odcestoval s náhradným cestovným dokladom do svojho domovského štátu. Taktiež ďalšiu námietku navrhovateľa v jeho odvolaní - nepreskúmateľnosť rozhodnutia z hľadiska absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia a svojvoľnosti odôvodnenia ako aj výroku rozhodnutia súd považuje za účelovú, nakoľko má za to, že výrok preskúmavaného rozhodnutia je plne v súlade so zákonom ( § 47 ods. 2 správneho poriadku ). Výrok rozhodnutia obsahuje samotné znenie rozhodnutia vo veci, ako aj uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté a to tak ohľadom zaistenia navrhovateľa ako aj stanovenia dĺžky doby zaistenia. Podľa názoru súdu je taktiež odôvodnenie rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže je v ňom uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, obsahuje úvahu správneho orgánu (odporcu ) pri hodnotení získaných dôkazov za použitia právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodoval. Rozhodnutie - jeho odôvodnenie podľa presvedčenia súdu obsahuje zistenie skutkového stavu, ktoré je v dostatočnom rozsahu na vydanie predmetného rozhodnutia. Správny orgán riadne vyhodnotil získané dôkazy a rozhodnutie aj obsahuje úvahu správneho orgánu. K záverečnej námietke navrhovateľa o chýbajúcom, nesprávnom a nedostatočnom poučení, ktoré obsahuje preskúmavané rozhodnutie súd udáva, že poučenie uvedené v napadnutom rozhodnutí odporcu uvedené na záver rozhodnutia je v znení vyplývajúcom z ustanovenia § 88 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov a obsahuje údaj v akej lehote je voči nemu možno podať opravný prostriedok ako aj uvedenie, na ktorom orgáne je možné opravný prostriedok podať. V zmysle tohto poučenia navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote účinne podal odvolanie voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu a to aj na príslušnom orgáne v čoho dôsledku sa jeho opravným prostriedkom meritórne zaoberal súd v tomto súdnom konaní. Aj keď znenie poučenia v preskúmavanom rozhodnutí nie je plne v súlade so znením § 47 ods. 4 správneho poriadku a neobsahuje údaj, ktorý orgán o opravnom prostriedku bude rozhodovať a ani to či predmetné rozhodnutie je preskúmateľné súdom, je však v takom znení, že dáva možnosť účastníkovi správneho konania (navrhovateľovi ) účinne sa domáhať jeho posúdenia súdom, keďže obsahuje všetky potrebné náležitosti - uvádza lehotu, v ktorej je možné opravný prostriedok voči rozhodnutiu podať ako aj označenie orgánu, na ktorý je možné opravný prostriedok podať z čoho vyplýva, že nebola nijako obmedzená možnosť daná navrhovateľovi na podanie opravného prostriedku voči vydanému rozhodnutiu odporcu. Podľa presvedčenia súdu poučenie v preskúmavanom rozhodnutí nechýba, nie je ani nesprávne z hľadiska uvedenia lehoty, prípadne označenia orgánu, na ktorý je možné opravný prostriedok voči nemu podať a jeho znenie súd pokladá za dostatočné na efektívne bránenie procesných práv účastníka správneho konania ( navrhovateľa ). Súd považuje za potrebné uviesť, že zmyslom a účelom poučenia v rozhodnutí je oboznámiť účastníka správneho konania s tým, či predmetné rozhodnutie je rozhodnutím konečným, bez možnosti podať voči nemu opravný prostriedok, prípadne možnosti domáhať sa jeho preskúmania súdom, alebo je možné napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom s uvedením lehoty a orgánu, na ktorý je možné opravný prostriedok voči rozhodnutiu správneho orgánu podať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov ako aj správnym poriadkom, jeho výrok je vecne správny a odôvodnenie je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky požadované náležitosti a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p. ). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).