Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200516 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200516.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: L. N. D., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník Nigérie, t.č. Ú. P. K. pre N. U., zastúpený Mgr. Jarmila Vargová, advokátka so sídlom v Lovči ul. Geromettova č. 131, pracovisko Bratislava, ul. Brečtanová č. 21, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Trnava, ul. Športová č. 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení zo dňa 11. marca 2014, sp.zn. PPZ- HCP- BA9-18-012/2014-AV, r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 11. marca 2014, sp.zn. PPZ- HCP- BA9-18-012/2014-AV p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým horeuvedeným rozhodnutím odporca podľa § 88, ods. 1, písm. b/ Zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 11.3.2014 o 12:30 hod. z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu trestu vyhostenia, nariadeného Okresným súdom Bratislava I dňa 19.8.2013 na základe rozsudku tohto súdu zo dňa 11.2.2011, sp. zn. 7T 26/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2011, sp. zn. 2To 70/2011. Dĺžku doby zaistenia stanovil podľa §88 ods.4 zákona do 11.9. 2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že je odôvodnený záver, že navrhovateľ, ktorý sa nachádza na našom území po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neoprávnene, ktorému platnosť cestovného dokladu vypršala, je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a na území Únie nemá najbližších príbuzných, bude mariť a sťažovať výkon trestu vyhostenia, uložený v hornej hranici za spáchanie závažnej drogovej trestnej činnosti. Výkon trestu vyhostenia považoval za možný a zaistenie za účelné a efektívne, keď navrhovateľa bolo možné stotožniť podľa už neplatného cestovného dokladu, vystavenie náhradného cestovného dokladu preto treba považovať za reálne. Zaistenie bolo vykonané v súlade so Smernicou EP a Rady 2008/115/ES, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd i Ústavou SR. K dobe zaistenia uviedol, že s ohľadom na skúsenosti Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove s vydávaním náhradných cestovných dokladov zo strany zastupiteľského úradu Nigérie, stanovil maximálnu dĺžku doby zaistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia odporcovi na ďalšie konania a nariadenia prepustenia zo zaistenia. Zastával názor, že odporca vo veci dostatočne nezistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytýkal odporcovi, že sa dostatočne nezaoberal otázkou vyhostiteľnosti navrhovateľa do krajiny pôvodu, a to napriek tomu, že navrhovateľ v správnom konaní uviedol, že do Nigérie sa bojí vrátiť. Navrhovateľ bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, preto naň nemožno pozerať ako na nebezpečnú osobu, ktorá musí byť zaistená. V konaní neboli odstránené rozpory, kde sa nachádza rodina navrhovateľa. V zápisnici uviedol, že nemá vedomosť, kde sa jeho rodina nachádza po vypršaní povolenia na území Grécka. Maximálnu dĺžku zaistenia nepovažoval za primeranú, pretože totožnosť navrhovateľa je známa. Z rozhodnutia tiež nie je zrejmá úvaha správneho orgánu vyhostiť navrhovateľa do krajiny pôvodu. V právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 70/2011 sa neuvádza, do ktorého štátu sa má navrhovateľ vyhostiť. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že vyhostením z územia SR je osobe odopretý vstup aj v rámci územia štátov schengenského priestoru, teda i do štátu, kde mal naposledy povolený pobyt. Navrhovateľ do zápisnice uviedol, že nevie, kde sa jeho rodina nachádza, preto tvrdenie o zdržiavaní sa jeho rodiny v Grécku považoval za účelové. Uviedol tiež, že vyhostenie navrhovateľa je možné, v spolupráci s agentúrou Frontex zabezpečené na 16.4.2014. Tvrdenie navrhovateľa, že sa obáva návratu do Nigérie považoval za účelové, keď Nigéria má 170 mil. obyvateľov a on sa obával jednej osoby, ktorá mu dala na prepravu kokaín. Správne konanie prebehlo v súlade so zákonom, boli v ňom garantované všetky práva navrhovateľa, ktorý o žiaden druh ochrany nepožiadal, len o vyrozumenie zastupiteľského úradu krajiny pôvodu vo Viedni. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (§ 250g, ods.2 O.s.p.). Súd s ohľadom na stav veci i na skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, nepovažoval za účelné a potrebné vypočuť navrhovateľa i na pojednávaní. V správnom súdnictve sa v zásade dokazovanie nevykonáva. Súd vo veci nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia doplniť dokazovanie. Predmetom súdneho preskúmania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. ( §88 ods. 7 zákona ) bolo právne posúdenie veci v otázke splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa §88 ods. 1 písm. b/ zákona policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa §88 ods. 4 zákona štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas potrebný, najviac však na 6 mesiacov. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Federatívnej republiky Nigéria, bez platného cestovného dokladu. Na území SR má po prepustení z ústavu na výkon trestu odňatia slobody neoprávnený pobyt. Na území SR nežijú jeho rodinní príslušníci. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2011. sp. zn. 2 To 70/2011 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 172, ods. 1, písm. b/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 31.12. 2009 v telesných dutinách letecky previezol, pravdepodobne zo Španielska, na územie SR, do Bratislavy, na letisko, 5 ks rotačných elipsoidov, ktoré obsahovali 289,89 gramov 28,9% kokaínu. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a podľa § 65, ods. 1 Tr. zák. trest vyhostenia z územia SR v trvaní 15 rokov. OS Bratislava I dňa 19.8.2013, sp. zn. 7T 26/2010 nariadil výkon uloženého trestu vyhostenia. OS Trnava navrhovateľa podmienečne prepustil dňa 11.3.2014 ( sp. zn. 30 PP/10/2014). Zastupiteľský úrad krajiny pôvodu vo Viedni vystavil navrhovateľovi náhradný cestovný doklad s platnosťou do 30.4. 2014. Na deň 16.4.2014 je zabezpečené vyhostenie navrhovateľa letecky, prostredníctvom agentúry Frontex. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona na účel výkonu trestu vyhostenia. Odporca tak rozhodol o zaistení navrhovateľa v súlade so zákonom, po nariadení právoplatne uloženého trestu vyhostenia, ktorý bol navrhovateľovi uložený v súdnom druhostupňovom konaní. Ústava SR zaručuje osobnú slobodu v článku 17. Právo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam, garantuje ho nielen Ústava SR, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5 ods. 1). Dôvodom pre zásah, t. j. pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Každý, kto bol pozbavený slobody, musí mať právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je toto pozbavenie nezákonné. Osobe pozbavenej osobnej slobody sa zaručuje tiež právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania tohto obmedzenia. Obmedzenie osobnej slobody je možné iba na základe zákona, pričom obmedzenie musí rešpektovať princíp proporcionality v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt. Obmedzenie základného práva je možné len z dôvodu, ktorému s ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú relevanciu, akú má obmedzené základné právo. Takýmto dôvodom v zásade bude iné základné právo, alebo ústavou ustanovený verejný záujem. Obmedzenie musí obstáť z hľadiska vhodnosti dosiahnuť sledovaný cieľ. Nemožno opomenúť, že je potrebné skúmať tiež otázku potrebnosti, nevyhnutnosti takéhoto obmedzenia, t.j. či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite. V danom prípade došlo k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa, teda k zásahu do jednej zo základných slobôd. Uvedené obmedzenie bolo vykonané na základe zákona, po nariadení právoplatného rozhodnutia súdu o vyhostení; napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu v urýchlenom konaní ( §250 sa O.s.p.). Existujúca právna úprava, či už v zákone o pobyte cudzincov alebo v Občianskom súdnom poriadku korešponduje teda citovanému medzinárodnému dohovoru. Pri zodpovedaní otázky proporcionality obmedzenia osobnej slobody vo vzťahu k verejnému záujmu a vhodnosti pre dosiahnutie sledovaného cieľa, príp. v otázke nemožnosti jeho dosiahnutia iným normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali osobnú slobodu navrhovateľa v menšej intenzite, sa súd stotožňuje s názorom odporcu o tom, že dosiahnutie účelu obmedzenia osobnej slobody, teda realizáciu vyhostenia cudzieho štátneho príslušníka bez oprávnenia na pobyt, nemožno v prípade navrhovateľa dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, o ktorých pojednáva najmä ustanovenie § 89, ods. 1, písm. a/ a b/ zákona. V zmysle tohto ustanovenia namiesto zaistenia možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ sa na území SR ešte 31.12.2009 dopustil spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172, ods. 1 písm b/ Tr. zák. K nášmu štátu nemá žiaden vzťah. S drogami bol zadržaný priamo na letisku v Bratislave v čase, keď mal povolenie na pobyt v Grécku. Nemá platný cestovný doklad. Na našom území nežijú jeho rodinní príslušníci, návštevy v ústave na výkon trestu OS nemal žiadne. Navrhovateľ je bez finančných prostriedkov. Preto aj podľa názoru súdu je dôvodná obava, že bez zaistenia navrhovateľa by bol zmarený výkon trestu vyhostenia u osoby, na zdržiavanie sa ktorej na území schengenského priestoru nie je verejný záujem. Podmienečné prepustenie navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody uvedený záver nijako nespochybňuje. Okolnosti posudzovania podmienečného prepustenia nie sú totožné s kritériami pre posudzovanie danosti dôvodov zaistenia podľa zákona o cudzincoch. Námietky navrhovateľa súd považuje za celkom neopodstatnené. I keď trestný súd vo svojom výroku neuviedol krajinu, do ktorej sa má navrhovateľ vyhostiť, rozhodnutie odporcu treba považovať za správne, ak vyhostenie navrhovateľa vyhodnocoval vo vzťahu ku krajine pôvodu. Z dokazovania, jednak z výsluchu navrhovateľa, ale i neplatného cestovného pasu nepochybne vyplynulo, že navrhovateľ v súčasnosti nemá v žiadnom zo štátov schengenského priestoru alebo EÚ povolený pobyt. Odporca dospel k správnemu záveru, že vyhostenie do krajiny pôvodu je možné, a teda zaistenie je účelné a efektívne. O tom svedčí skutočnosť, že už na deň 16.4.2014 sa podarilo zrealizovať všetky úkony, potrebné k vyhosteniu navrhovateľa, vrátane zabezpečenia náhradného cestovného dokladu prostredníctvom ambasády Nigérie vo Viedni. V krajine pôvodu navrhovateľovi nehrozí žiadne neľudské zaobchádzanie, mučenie, príp. trest smrti alebo konanie, v ktorom by mu mohol byť takýto trest uložený. Navrhovateľ síce prejavil obavu z návratu s ohľadom na súkromnú osobu (označený Peter Okere), ktorý by sa mu vraj mohol pomstiť za to, že za navrhovateľovi odovzdaný kokaín nezískal protihodnotu, táto skutočnosť však nemá žiaden vzťah k posudzovaniu vyhostiteľnosti navrhovateľa do Nigérie. Nejde o žiadne prípadné očakávané bezprávie zo strany legitímnych, resp. nelegitímnych mocenských štruktúr štátu. Obchodník s kokaínom by mohol mať na navrhovateľa v prípade záujmu dosah v ktoromkoľvek štáte, navyše má mať vedomosť o uväznení navrhovateľa, teda ťažko môže očakávať, že navrhovateľ prevážaný kokaín speňažil. Súd považuje za účelové tvrdenie navrhovateľa, že jeho rodina sa zdržuje v Grécku a pokiaľ pred odporcom uviedol, že nevie, kde sa nachádza manželka s deťmi, mal na mysli presnú adresu, kde sa zdržiavajú. Navrhovateľ na otázku, či má na území štátov Schengenského priestoru alebo EÚ nejakých rodinných príslušníkov v priamom pokolení odpovedal, že nemá, ale v minulosti mala manželka a dva deti povolený pobyt v Grécku. Uviedol tiež, že pricestovali za ním do Grécka v r. 2004 a že nevie uviesť, kde sa nachádza jeho rodina v súčasnosti. Nepochybne sa navrhovateľ vyjadroval k zdržiavaniu sa jeho rodiny na území niektorého štátu, nehovorilo sa v intenciách adresy, na ktorej sa rodina zdržuje. Konanie prebehlo za prítomnosti tlmočníka z anglického jazyka, o ktorom navrhovateľ vyhlásil, že mu rozumie. Vyjadrenie o tom, že rodina sa v minulosti zdržiavala na území Grécka korešponduje obsahu hodnoteniu navrhovateľa k návrhu na podmienečné prepustenie ( ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 10.1.2014 ). V tomto hodnotení sa uvádza, že navrhovateľ návštevy nežiadal žiadne, pretože jeho rodina býva v Nigérii a sporadickú korešpondenciu udržiaval so svojou sestrou, ambasádou vo Viedni a odsúdenými nigérijčanmi. Za tohto skutkového stavu odporca nepochybil, ak vychádzal z tvrdení navrhovateľa a pobyt rodinných príslušníkov ďalej neskúmal. Podobne ako účelové súd vyhodnotil i tvrdenie navrhovateľa o tom, že pri jednej z návštev krajiny pôvodu mu boli spôsobené islamskými radikálmi početné rezné poranenia. Žiadne takéto skutočnosti v konaní pred odporcom navrhovateľ neuvádzal. Podľa potvrdenia MUDr. Ľubice Liptákovej, všeobecného lekára v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 11.3.2014, navrhovateľ na tele bez známok fyzického násilia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako i konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov i so Zákonom o správnom konaní, v plnej miere rešpektujúc ústavnoprávny aspekt tohto rozhodnutia, ktorým sa nepochabne zasiahlo do osobnej slobody navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do siedmich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.