Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200912 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200912.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľky: P. Y. X., bytom B. XX, Š. proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti P. F. Š., bytom P. XX, V., o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 28.4.2014 proti rozhodnutiu odporcu č. V-5825/14 zo dňa 07.04.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-5825/14 zo dňa 07.04.2014 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava titulom súdneho poplatku za konanie 35,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-5825/14 vydaným dňa 07.04.2014 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV Č.. XXXX, k. ú. O., byt. č 13 (ďalej len ako „byt č. 13“) a to z dôvodu, že obsahom darovacej zmluvy zo dňa 10.03.2014, na základe ktorej mal byť vykonaný vklad vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti (ďalej len ako „darovacia zmluva“), nebol aj prevod príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku prislúchajúcemu k bytu č.13. Na záver odporca uviedol, že darovacia zmluva mala aj ďalšie (už odstrániteľné) nedostatky, a to nesprávne meno uvedené na vyhlásení správcu vyžadovaného v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) a nesúlad rodného čísla obdarovanej (F. Š.) v darovacej zmluve. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - odvolanie zo dňa 28.04.2012. Uviedla v ňom, že odporca mal pred zamietnutím návrhu, vo vzťahu k neodstrániteľným vadám, povinnosť využiť inštitút § 42 ods. 4 katastrálneho zákona. Existenciu odstrániteľných vád odmieta, mala za to, že rodné číslo obdarovanej bolo v darovacej zmluve uvedené správne a v prípade vyhlásenia správcu vyžadovaného v zmysle § 5 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov bolo podstatné len to, že táto listina tam priložená bola (a jednalo sa o zrejmú chybu zo strany správcu). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.05.2014 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Účastníčka konania sa k opravnému prostriedku navrhovateľky nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) za účasti všetkých účastníkov konania a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd sa v prejednávanej oboznámil s administratívnym spisom odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľka na strane darcu a F. Š. - zúčastnená osoba na strane obdarovaného podali u odporcu dňa 13.03.2014 návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu č. 13 na podklade darovacej zmluvy zo dňa 10.03.2014. Predmetom tejto zmluvy bol prevod bytu č. 13, s vlastníctvom ktorého však nebolo spojené spoluvlastníctvo k pozemku, na ktorom je bytový dom v ktorom sa nachádza tento byt postavený, a k priľahlému pozemku, t.j. podľa LV č. XXXX založeného v administratívnom spise sa jedná o parcely č. 9384/14, 9384/15 a 9384/16 v k. ú. O., ktoré sú podľa LV č. XXXX (súd doplnil dokazovanie vyžiadaním uvedeného listu vlastníctva) v spoluvlastníckom podiele navrhovateľky v podiele o veľkosti 6840/394536. Z darovacej zmluvy založenej v administratívnom spise súd ďalej zistil, že rodné číslo zúčastnenej osoby v nej uvedené nie je súladné s jej rodným číslom uvedeným na overovacej doložke pravosti podpisu. K darovacej zmluve bolo priložené potvrdenie Spoločenstva vlastníkov bytov Miletičova 31,33,35 v Bratislave zo dňa 11.03.2014, podľa ktorého pani M. Š. ako vlastníčka bytu č. 13 mala preddavky za služby spojené s užívaním bytu do konca marca 2014 uhradené a zároveň nemala voči spoločenstvu žiadne ďalšie podlžnosti. Odvolaním doručeným dňa 05.05.2014 navrhovateľka odstránila všetky vady darovacej zmluvy a preukázala, že nesúlad rodného čísla v darovacej zmluve nie je daný (chyba v rodnom čísle bola len v overovacej doložke, t.j. nešlo o zavinenie zo strany navrhovateľky a zúčastnenej osoby). O podanom odvolaní žiadala rozhodnúť v rámci autoremedúry podľa § 31 ods. 7 katastrálneho zákona. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ako vyplýva z citovaných ustanovení katastrálneho zákona, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je vydanie rozhodnutia o povolení vkladu alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad. Navrhovateľka a zúčastnená osoba podali návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu č. 13. Právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva mala byť priložená darovacia zmluva. Podstatné náležitosti takejto zmluvy vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu upravuje § 42 katastrálneho zákona a § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, pričom podľa písm. d) uvedeného odseku takáto zmluva musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku. Hmotnoprávny aspekt tejto podstatnej náležitosti zmluvy vyjadruje § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ak je navrhovateľka vlastníčkou bytu č. 13 ako i spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, v ktorom sa tento byt nachádza, je povinná tento svoj spoluvlastnícky podiel previesť spolu s bytom. Podľa údajov zapísaných na LV č. XXXX sú pozemky nachádzajúce sa v k. ú O. parc. č. 9384/14, 9384/15 a 9384/16, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza byt č. 13, v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky, a to o veľkosti podielu 6840/394536. Ako už súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľka k návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu č. 13 priložila darovaciu zmluvu, v ktorej absentoval akt prevodu tohto spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného je zrejmé, že darovacia zmluva neobsahovala jednu z podstatných náležitostí zmluvy podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona v spojení s § 5 ods. 1 písm. d) zákona o vlastníctve bytov a preto bolo povinnosťou odporcu návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu č. 13 s poukazom na § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov zamietnuť. Námietku navrhovateľky, podľa ktorej mal odporca pred zamietnutím návrhu na vklad aplikovať inštitút § 42 ods. 4 katastrálneho zákona, považuje súd za irelevantnú a to z dôvodu, že katastrálny zákon konanie vo vzťahu k uvedenému inštitútu preruší a vyzve na odstránenie vád návrhu (§ 31a písm. c) katastrálneho zákona) len v tom prípade, ak ide o vady odstrániteľné. V zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona možno vykonať opravu dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní. Zo znenia tohto ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že tento inštitút nemožno aplikovať v prípade absencie podstatných náležitostí zmluvy, čo je práve tento prípad navrhovateľky. V prípade výskytu takejto (neodstrániteľnej) vady je odporca povinný takýto návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť. Aplikácia § 42 ods. 4 katastrálneho zákona prichádza do úvahy v prípade výskytu tzv. odstrániteľných vád, v prípade navrhovateľky by takto mohli byť odstránené ďalšie vady návrhu, t.j. nesúlad rodného čísla či chybný údaj v priloženej listine, avšak s ohľadom na existenciu neodstrániteľnej vady (absencia podstatnej náležitosti zmluvy) by bol takýto postup s ohľadom na povinnosť odporcu zamietnuť návrh na vklad nadbytočný. K inštitútu autoremedúry v katastrálnom konaní (ktorú pôvodne žiadala navrhovateľka v odvolaní) považuje súd za potrebné poznamenať, že jeho aplikácia je prípustná len za predpokladu existencie vady/nesprávneho postupu odporcu pri rozhodovaní o návrhu na vklad. Ak teda odporca nepochybil a navrhovateľka odstránila vady návrhu (zmluvy) až zároveň s odvolaním, odporca tomuto odvolaniu nemal možnosť vyhovieť a vec musel predložiť súdu na ďalšie konanie (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). Pretože odporca na základe riadneho dokazovania dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom žiadna z námietok navrhovateľky nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľka odporcovi s návrhom na vklad nepredložila zmluvu spôsobilú na zápis vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti, t.j. k bytu č. 13. O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu súd nepriznal. Odporcovi v správnom súdnictve náhrada trov konania v zásade neprináleží, účastníčka konania si náhradu trov konania neuplatnila a žiadne jej nevznikli. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľka bola v konaní pred súdom neúspešná a preto ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 35.- eur (položka 10 e/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).