Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/322/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111205479 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111205479.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: A.. Bc. E. R., bytom Z. č. 3, Z., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 11C/27/2011-64 zo dňa 21.3.2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 11C/27/2011-64, zo dňa 21.3.2012 v napadnutej časti odvolaním odporcu m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a. Vo zvyšnej časti rozsudok p o t v r d z u j e . Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 16,60,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,60,-EUR od 22.7.2010 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobný návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 2. 2011 domáhal voči odporcovi podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Z.z. náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. Tento súd nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze sp. zn. 42Rob 33/04 vydanom dňa 19.1.2004. V dôsledku toho došlo u navrhovateľa k odňatiu legitímnej nádeje na zhodnotenie aktív voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., zmarením exekučného konania vedeného pod sp. zn. Er 239/04, EX 30/2004, vedeného na Okresnom súde Bratislava III. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.1.2011, od pôvodného veriteľa spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.. Exekučný titul - platobný rozkaz sp. zn. 42 Rob 33/04 (na ktorom bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti) bol po začatí exekučného konania a po vyznačení exekučného záložného práva na nehnuteľnosti patriace povinnému LIVAK PLAST, s.r.o., zrušený uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 22Cb 19/06-62. Následne došlo k zastaveniu samotného exekučného konania uznesením tohto súdu sp. zn. 36Er 239/04-15, EX 30/04 zo dňa 8.12.2008 z dôvodu zániku exekučného titulu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Exre 2020/2009 súd vymazal povinného LIVAK PLAST, s.r.o., z obchodného registra po tom, čo bol zrušený konkurz vedený na jeho majetok pre nemajetnosť. Týmto sa právo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (pôvodný veriteľ) stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, a zrušením právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu v danej veci. Je pritom vylúčené, žeby ho bolo možné uspokojiť inak. Navrhovateľovi vznikla škoda a ušlý zisk v objeme 117 287,50 EUR istiny s príslušenstvom titulom odňatia legitímnej nádeje na zhodnotenie pohľadávky voči dlžníkovi LIVAK PLAST, s.r.o. Odporca žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že v danom prípade nedošlo zo strany Okresného súdu Bratislava III k nesprávnemu úradnému postupu. Na platobnom rozkaze nemala byť vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti v dôsledku nesprávneho doručovania tohto platobného rozkazu, pôvodne konateľovi, ktorý už v čase doručovania platobného rozkazu nebol konateľom spoločnosti povinného, čo konštatovali aj súdy v tom, že predmetný platobný rozkaz zrušili (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob 37/2006-62). Následne nemohla z tohto titulu vzniknúť navrhovateľovi ani žalovaná škoda, keďže tu nie je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a škodou tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ žalobným návrhom. Súd konštatoval, že skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný a nepochybne vyplýval zo zhodných tvrdení účastníkov ako aj z predložených listinných dôkazov. Poukázal na prechodné ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zákon č. 58/1969 Z.z. V tomto zákone súd poukázal na ustanovenia § 1, 18 ods. 1 a 20, a na ustanovenia § 442 ods. 1 a 443 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ za nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III označil vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze sp. zn. 42 ROB 33/04, ktorý slúžil ako podklad pre začatie exekučného konania 36 Er 239/04, EX 30/2004 bez toho, aby boli na to splnené zákonné predpoklady. Následne došlo k zrušeniu platobného rozkazu a zastaveniu exekučného konania, v dôsledku čoho mal navrhovateľ stratiť legitímnu nádej na zhodnotenie jeho pohľadávky, ktorej vymoženie bolo predmetom tejto exekúcie. Pojem „nesprávny úradný postup“ zákon č. 58/1969 Z.z. bližšie nevymedzuje. Vo všeobecnosti pod ním treba však rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postup je potrebná v prvom rade existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), ďalej vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávny úradným postupom) a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť naplnené kumulatívne. Ak absentuje čo i len jedna z nich, nemôže byť účastník v spore o náhradu škody úspešný. Súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či postup Okresného súdu Bratislava III pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze možno označiť za nesprávny úradný postup. Odporca vo svojom vyjadrení sám uviedol (aj s odvolaním sa na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob/37/2006), že platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže tento bol nesprávne doručený resp. prevzatý osobou, ktorá v tom čase už nebola oprávnená za žalovaného (spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o.) konať ani prijímať písomnosti. V dôsledku toho bol na základe návrhu právneho zástupcu spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. tento platobný rozkaz v konaní vo veci samej sp. zn. 22Cb/19/06 zrušený. Je teda zrejmé, že na predmetnom platobnom rozkaze nemala byť vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, a nikdy sa nemal stať podkladom pre začatie exekučného konania (tzv. exekučným titulom). Oprávnenie (a aj povinnosť) vyznačovať na súdnych rozhodnutiach doložku právoplatnosti a vykonateľnosti má len súd (nie účastník konania). Ide o procesný postup súdu upravený Spravovacím a kancelárskym poriadkom pre okresné a krajské súdy. V prípade ak súd, hoci na to nie sú splnené zákonné podmienky, vyznačí napriek tomu doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na takomto rozhodnutí, dopustí sa nesprávneho úradného postupu. A to aj napriek tomu, že mohol konať v dobrej viere, že rozhodnutie bolo účastníkovi riadne doručené (o nedostatku pri doručovaní sa mohol dozvedieť až z podania účastníka konania - v danom prípade z odporu podaného odporcom). Keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, prípadné zavinenie tu nemôže zohrávať žiadnu rolu, a orgán verejnej moci nesie za takýto postup zodpovednosť bez ohľadu na to, či konal úmyselne alebo nie, resp. že konal v dobrej viere, že sú splnené podmienky pre vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, hoci podmienky na to splnené neboli. V tomto smere mal teda súd za to, že pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom platobnom rozkaze došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava III tak, ako to tvrdí vo svojej žalobe navrhovateľ. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 42/1998 v zmysle ktorého: „ Nesprávnym úradným postupom podľa §18 zákona č. 58/1969 Zb. je aj vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí, ktoré doposiaľ nie je právoplatné“. V ďalšom sa súd zaoberal ďalším zákonným predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu - predpokladom existencie priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom žalovanej škody. Táto podmienka bola splnená len pri nároku zodpovedajúcom výške škody spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade platobného rozkazu, ktorý mal riadne vyznačenú doložku jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Tým, že sa navrhovateľ oprávnene domnieval, že platobný rozkaz je riadnym exekučným titulom, podal návrh na začatie exekučného konania pre vymoženie pohľadávky v ňom priznanej. S týmto úkonom je zo zákona spojená poplatková povinnosť, v danom prípade súdny poplatok vo výške 500,-Sk/16,50,-EUR. Tento súdny poplatok navrhovateľ uhradil, čo nepochybne vyplýva aj z toho, že vykonaním exekúcie bol riadne súdom poverený JUDr. Y., Tento súčasne vykonal aj úkon (exekučný príkaz) smerujúci k zriadeniu exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam povinného. Aj zo samotného exekučného príkazu vyplýva, že tento bol vydaný aj za účelom vymoženia pohľadávky (okrem iných) vo forme uhradeného súdneho poplatku za návrh na začatie exekúcie vo výške 500,-Sk. V priamej príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III vznikla navrhovateľovi škoda vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie, keďže ho navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) platil v dobrej viere, že predmetný platobný rozkaz je riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V tejto časti súd považoval žalobný návrh za dôvodný. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovanej sumy (t.j. istina 200.000,-Sk, príslušenstvo z tejto istiny - sumy vyplývajúce z platobného rozkazu, a súdny poplatok za vydanie platobného rozkazu) v tomto smere mal súd za to, že tu nie je daná priama príčinná súvislosť medzi „stratou (nemožnosťou vymoženia)“ týchto pohľadávok a postupom Okresného súdu Bratislava III pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze (teda nesprávnym úradným postupom). Pokiaľ ide o uplatnenú škodu vo forme zaplateného súdneho poplatku, táto poplatková povinnosť za vydanie platobného rozkazu sp. zn. 42ROB/33/04 vo výške 10 000,-Sk, vznikla navrhovateľovi podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu priamo zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Súčasne Okresný súd Bratislava III poplatkový úkon aj vykonal a teda vydal vo veci navrhovaný platobný rozkaz. Na vznik tejto poplatkovej povinnosti nemalo vplyv ani následné vedenie exekučného konania na jeho podklade, ani nesprávny úradný postup okresného súdu pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze. Nie je teda daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom tejto poplatkovej povinnosti resp. jej uhradením. Bez ohľadu na to, či by sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom alebo nie, by bol navrhovateľ povinný si túto poplatkovú povinnosť splniť (bez prípadnej úhrady tohto súdneho poplatku by musel súd konanie zastaviť). Jeho úhradu by si mohol predchodca navrhovateľa uplatňovať len v rámci trov konania vo veci samej. Súd preto v tejto časti žalobný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o istinu 200.000,-Sk a príslušenstvo - ušlý zisk, súd poukázal v prvom rade na to, že samotná exekúcia (z ktorej zmarenia si navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu žalovanej škody) sp. zn. 36 Er 239/04, EX 30/2004 nemala byť vôbec vedená. Exekučný titul (platobný rozkaz s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti) bol zrušený práve z dôvodu, že nebol účastníkovi konania riadne doručený. Keďže exekúcia nemala vôbec (od počiatku) prebiehať, nemožno tu hovoriť o náhrade škody, ktorá má predstavovať nárok vyčíslený a priznaný v platobnom rozkaze (spolu s tzv. zhodnotením pohľadávky vo forme ušlého zisku). Nedošlo k zmareniu exekúcie, ale naopak k zrušeniu exekučného titulu a následnému zastaveniu exekúcie, ktorá vôbec nemala prebiehať. Problém by nastal práve v prípade, ak by sa exekúcia ukončila vymožením pohľadávky na podklade takéhoto exekučného titulu, ktorý ním od počiatku nemal byť. Došlo by tým k neobnoviteľnému stavu (po ukončení exekúcie obnovenie pôvodného stavu nie je možné) a vzniku škody práve na majetku povinného subjektu. Inak povedané z nepráva nie je možné založiť právo. Nemožno teda prisvedčiť navrhovateľovi v argumentácii, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, tak by mohol byť v exekučnom konaní úspešný a jeho pohľadávka mohla byť vymožená a následne zhodnotená. Ak by súd nevyznačil na platobnom rozkaze doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, tak by nemohla exekúcia ani len začať a teda pohľadávka navrhovateľa (resp. jeho právneho predchodcu) by nemohla byť od povinného subjektu ani vymožená. V takomto prípade by sa postupovalo vo veci samej, čo nastalo aj v tomto prípade po zrušení platobného rozkazu. V tomto konaní, ktoré sa viedlo ďalej pod sp. zn. 22Cb 19/06, nebola pohľadávka predchodcu navrhovateľa právoplatne priznaná, ale bolo konanie zastavené pre zánik žalovaného a jeho následný výmaz z obchodného registra. Navrhovateľ tak nezískal ohľadne jeho pohľadávky žiaden exekučný titul a jeho pohľadávka sa týmto stala nevymožiteľnou. Predmetný nesprávny úradný postup okresného súdu z týchto dôvodov nemal žiaden vplyv na vymoženie, alebo nevymoženie navrhovateľovej pohľadávky, ktorú mal voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Na túto skutočnosť malo vplyv len to, že osoba dlžníka (LIVAK PLAST, s.r.o.) sa stala insolventnou do takej miery, že konkurz vedený na jej majetok musel byť zrušený pre nemajetnosť, následkom čoho došlo k zrušeniu dlžníka (§68 Obchodného zákonníka) a k jeho výmazu z obchodného registra. K argumentácii navrhovateľa, že ak by nedošlo k zrušeniu platobného rozkazu a následnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie, mohla byť exekúcia skončená vymožením jeho pohľadávky súd uviedol, že nie je dôvodná. Zdôraznil, že exekúcia na podklade platobného rozkazu začala v roku 2004. Poverený súdny exekútor E.. J. Y. sa rozhodol vykonávať exekúciu formou predaja nehnuteľného majetku dlžníka spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., v dôsledku čoho vydal dňa 14.4.2004 exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľný majetok dlžníka evidovaný na LV č. XXXX. V tomto období však dňa X.XX.XXXX Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a konanie bolo vedené pod sp. zn. 8K 1/04 podľa zákona č. 328/1991Zb. o konkurze a vyrovnaní. Týmto dňom bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia súdu nastali účinky konkurzného konania upravené v §14 zákona o konkurze a vyrovnaní. Medzi inými týmto dňom došlo aj k prerušeniu všetkých súdnych konaní vrátane exekučných konaní vedených voči dlžníkovi (resp. jeho majetku) podľa § 14 ods. 1 písm. d) citovaného zákona. Zároveň za predpokladu, že exekučné konanie prebehlo, avšak výťažok - vymožená pohľadávka ešte nebola vydaná oprávnenému, platilo, že sa táto stala súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a bola určená na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu podľa §14 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze Ak by aj exekútor do 7.12.2004 (čo bolo v čase kedy stále existoval exekučný titul) speňažil nehnuteľný majetok dlžníka, avšak výťažok by nevydal navrhovateľovi, tak by tento výťažok spadol do konkurznej podstaty úpadcu a navrhovateľ by naň nemal nárok. V tomto období (ku dňu 7.12.2004) však exekútor ešte ani len nepristúpil k speňažovaniu nehnuteľností, nakoľko len k vyznačeniu exekučného záložného práva na príslušnom liste vlastníctva došlo dňa 5.5.2005, t.j. cca 5 mesiacov po tom, čo bolo exekučné konanie zo zákona prerušené. Aj z tohto dôvodu možno argumentáciu navrhovateľa považovať za účelovú. Rovnako aj jeho argumentáciu, že exekútor mohol vykonávať exekúciu aj iným spôsobom napr. prikázaním pohľadávky, ktoré dlžník spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. mal vo svojom majetku, keďže mu mali plynúť príjmy z prenájmu jeho nehnuteľností. Táto neobstojí, pretože exekútor sa rozhodol vykonávať exekúciu len predajom nehnuteľného majetku dlžníka. Iný spôsob exekúcie si exekútor nezvolil a ani iný spôsob vedenia exekúcie nevyplýva z vydaného exekučného príkazu. Navyše ide len o hypotetické tvrdenie navrhovateľa. Súd preto žalobný návrh aj v tejto časti (200.000,-Sk istiny s prísl. a zmluvnou pokutou - nároky priznané v platobnom rozkaze, vrátane ušlého zisku) ako nedôvodný zamietol. Súd ďalšie návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebné a zamietol ich. Všetky potrebné skutočnosti mal preukázané z predložených listinných dôkazov a zo zhodných tvrdení účastníkov konania (skutkový stav v podstate sporný medzi účastníkmi nebol), pričom navrhnuté dokazovanie by neviedlo k inému právnemu záveru a bolo by iba zbytočným predlžovaním súdneho konania. Pokiaľ ide o príslušenstvo k pohľadávke o náhradu škody (500,-Sk), v tomto smere súd poukázal na ustanovenie § 9 zákona č. 58/1969 Z.z., ktoré ukladá povinnosť predbežne prerokovať len náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom túto predbežne prerokovať potrebné nebolo. Ustanovenia citovaného zákona splatnosť pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom neustanovujú a preto musí aplikovať právna úprava splatnosti pohľadávok podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Odporca sa dostal do omeškania so splnením nároku na náhradu škody (súdneho poplatku za návrh na nariadenie exekúcie) dňa 22.7.2010 (prvý deň po dni, keď bol o zaplatenie náhrady škody požiadaný v rámci doručenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú je podľa obsahu možné považovať za výzvu na zaplatenie škody a ktorá bola odporcovi doručená 21.7.2010). Súd preto priznal navrhovateľovi k istine 16,60,-EUR aj úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. (výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) od 22.7.2010 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania (tj. úrokov z omeškania od 1.11.2009 do 21.7.2010, ako aj úrokov z omeškania od 22.7.2010 do zaplatenia prevyšujúcich výšku 9% ročne) súd žalobný návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Odporca mal vo veci čiastočný úspech, pričom jeho neúspech bol len v nepatrnej časti. Preto mu podľa citovaného ustanovenia prináleží náhrada trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu trovy konania ani nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania. Odporca odvolaním zo 4.4.2012 napadol priznávajúcu časť rozsudku, ktorou bol zaviazaný uhradiť odporcovi sumu 16,60 Eur s príslušenstvom. Namietol správnosť záverov súdu prvého stupňa, že vyznačenie doložky a právoplatnosti na platobnom rozkaze Okresným súdom Bratislava III je nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969Z.z. Poukázal na ustanovenia § 23 a 24 vyhl. MS SR č. 66/1992 Z.z. o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy s tým, že vo všeobecnosti sa pod pojmom nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Z.z. rozumie činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri ňom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Z doručeniek Okresného súdu Bratislava III, ktoré sa vzťahujú k predmetu konania, vyplýva, že platobný rozkaz za účastníkov konania prevzali osoby, ktoré na základe dostupných údajov obchodného registra boli oprávnené konať v ich mene. Za spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., tak dňa 22.1.2004 urobila A.. P. Blažeková, ktorá však v tomto čase v zmysle uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.12.2001, už nebola konateľkou spoločnosti. Nebola ani oprávnená preberať za spoločnosť súdne zásielky. Jej povinnosťou bolo na to upozorniť súd a zásielku mu vrátiť. Keďže tak neurobila, prichádza do úvahy jej zodpovednosť za vznik škody. O zmene osoby konateľa vzhľadom na deklaratórny účinok zmien v obchodnom registri súd objektívne nemohol mať vedomosť. Nemal žiadny dôvod ani pochybovať o správnosti doručovania platobného rozkazu. Z formálneho hľadiska sa platobný rozkaz javil ako riadne doručený. Žiadny z účastníkov proti nemu nepodal odpor. Súd preto nemohol postupovať inak ako vyznačiť na platobnom rozkaze doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá súdu povinnosť skúmať pri doručovaní právnickej osobe, či medzičasom nedošlo k zmene v osobe štatutárneho zástupcu, ktorá nebola zapísaná v obchodnom registri. Preto nedošlo zo strany súdu k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, a teda ani k nesprávnemu úradnému postupu. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobný návrh navrhovateľa zamietol. Náhradu trov konania si neuplatnil. Navrhovateľ v odvolaní zo dňa 13.4.2012 napadol rozsudok v zamietajúcej časti a považuje ho za odmietnutie spravodlivosti súdneho konania. Súd zanedbal vo vzťahu k nemu poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 1 O.s.p. a ďalšie ustanovenia podľa § 18, 118 ods. 2, 118a ods. 2 a 120 ods. 1 O.s.p. Nevypočul navrhnutého svedka Z. Y., ktorý mal osvedčiť majetkové pomery spoločnosti povinného LIVAK PLAST, s.r.o., v čase nesprávneho úradného postupu súdu pri vyznačení právoplatnosti. Súd nevyžiadal exekučný spis EX 30/2004, z ktorého by zistil, že exekútor bol v exekučnom konaní pasívny a zameral sa iba na postup podľa § 134 a nasl. EP. Rovnako si nevyžiadal ani spisy Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 22Cb 44/2003 a 28Cb 262/2003, ktoré by osvedčili existenciu pohľadávok povinného, čo mal exekútor riešiť postupom podľa § 105 a nasl. EP. Ak by exekútor účinne využíval možnosti dané mu Exekučným poriadkom a konal by v záujme ochrany majetkových práv oprávneného VENUS PROJECT SLOVAKIA, s.r.o., tak by musel vydať exekučné príkazy voči poddlžníkom povinného, čo však po 10.3.2004 nevykonal. Tým, že od tohto dňa do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného bol exekútor nečinný, spolu so súdom sa spolupodieľal na absolútnom znehodnotení exekvovanej pohľadávky. Súd sa s týmito skutočnosťami nevyporiadal. Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa navrhovateľ dozvedel o ďalších pohľadávkach povinného z konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 8K 1/2004. Prvostupňový súd porušil práva navrhovateľa formalistickým prístupom k jeho právam a poskytol väčšiu ochranu štátu, čím ho diskriminoval. Za pasivitu exekútora v exekučnej veci podľa judikatúry zodpovedá súd, ktorý mu už dňa 10.3.2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného exekučného rozkazu. Odmietnutie vykonať dôkazy navrhované navrhovateľom prvostupňový súd ani riadne presvedčivo neodôvodnil. V rozhodnom období mal povinný len z mesačného nájmu výnos 19 951,22 Eur. Pohľadávka navrhovateľa tak bola v rozhodnom čase vymožiteľná a nebyť nesprávneho úradného postupu súdu a exekútora mohla byť do vyhlásenia konkurzu dňa 7.12.2004 uspokojená. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa s pokynmi na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej. K odvolaniu odporcu navrhovateľ v podaní zo dňa 9.6.2012 navrhol, aby v priznávajúcej časti rozsudok potvrdil. Navrhovateľ v konaní preukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu, tak by nedošlo k znehodnoteniu pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava III. č.k. 42 Rob 33/2004. Preukázal splnenie podmienok pre uplatnenú náhradu majetkovej škody titulom objektívnej zodpovednosti štátu podľa z.č. 58/1969 Z.z. Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu podaných odvolaní, ktorým je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, ustálený skutkový stav správne právne posúdil a odôvodnenie jeho záverov je jasné a presvedčivé. S odôvodnením rozsudku sa v tejto časti preto stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.). V časti napadnutej odvolaním zo strany odporcu, odvolací súd naopak dospel k záveru, že je dôvodné. Vo veci odvolací súd pôvodne nariadil termín pojednávania dňa 15.4.2014, avšak predvolanie sa navrhovateľovi nepodarilo doručiť, pretože si ho na pošte neprevzal v odbernej lehote. V rámci prípravy na pojednávanie odvolací súd dospel k záveru, že výsledky dokazovania na súde prvého stupňa umožňujú v odvolacom konaní postupovať bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok vo veci vyhlásil na verejnom zasadnutí dňa 13.5.2014. V odvolaní navrhovateľ len opätovne zopakoval svoju obranu z prvostupňového konania, s ktorou sa už podrobne a presvedčivo vyporiadal prvostupňový súd. K procesným námietkam odvolací súd poukazuje na to, že súd si splnil svoju poučovaciu povinnosť voči navrhovateľovi a dňa 28.3.2011 mu doručil poučenie o jeho procesných právach v konaní (č.l. 33). Rovnako mu dňa 7.11.2011 doručil poučenie o procesných právach spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 9.11.2011 (č.l. 36 a 37). V priebehu konania bol navrhovateľovi umožnený plný výkon jeho procesných práv, pričom sa dva krát zúčastnil na nariadených pojednávaniach. Svoje tvrdenia, návrhy a vyjadrenia mal možnosť uplatniť osobne aj písomnými podaniami. K zamietajúcej časti napadnutého rozsudku odvolací súd len zdôrazňuje, že návrhy navrhovateľa na vykonanie dokazovania, ktoré boli prvostupňovým súdom zamietnuté, by boli nadbytočné a nemali význam pre rozhodnutie v merite veci. Na strane 7 rozsudku prvostupňový súd správne uviedol, že exekúcia o pohľadávke navrhovateľa nemala byť vôbec vedená. Exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože platobný rozkaz nebol účinne doručený do rúk oprávnenej osoby povinného. Nemohlo teda ani dôjsť k zmareniu exekúcie a celkom bez významu by mali dôkazy, či povinný v tomto čase mal alebo nemal dostatok majetku na uspokojenie príslušnej pohľadávky navrhovateľa (resp. jeho právneho predchodcu) ako oprávneného v exekučnom konaní. Práve vykonaním úspešnej exekúcie na podklade neprávoplatného exekučného titulu by došlo k nezákonnému stavu a vzniku škody na majetku povinného. Situácie, ktoré by mohli nastať pri správnom doručení platobného rozkazu, resp. ak by sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk povinnej osoby, sú len hypotetické a nemožno z nich pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzať. Súdne konanie by sa mohlo skončiť správoplatnením platobného rozkazu, ak by oprávnená osoba za odporcu včas nepodala odpor, rovnako, ako podaním odporu alebo zrušením platobného rozkazu pre nedoručenie; a následným konaním vo veci samej, ktoré by sa mohlo skončiť úspechom ale aj neúspechom navrhovateľa. Podstatné pre posúdenie veci je práve skutočnosť, že právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom rozkaze nemala byť vyznačená a následne nemala prebehnúť sporná exekúcia. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. V priznávajúcej časti rozsudku sú odvolacie námietky odporcu správne. Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že súd vo veci sp. zn. 42Rob 33/2004 pri doručovaní platobného rozkazu vychádzal z dostupných údajov v obchodnom registri o tom, kto je oprávnenou osobou konať za spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., v rozhodnom čase doručovania platobného rozkazu. Nemal možnosť v tomto čase zistiť, že Ing. P. L. už takouto osobou nie je na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa XX.XX.XXXX. Táto osoba platobný rozkaz prevzala, ale súdu túto skutočnosť neoznámila. Odvolateľ správne v podanom odvolaní poukázal na povinnosti súdu po doručení súdneho rozhodnutia podľa § 23 a 24 vyhl. MS SR č. 66/1992 Z.z. O spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, podľa ktorých bol za uvedeného stavu povinný vyznačiť na platobnom rozkaze právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov v obchodnom registri a doručenie sa javilo po formálnej stránke správne a účinné. Neporušil tak žiadne ustanovenie zákona, ktoré by bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Z.z. Odvolací súd sa preto nestotožnil so závermi prvostupňového súdu v tejto časti. Aj keď štát za škodu spôsobenú úradným postupom súdu nesie objektívnu zodpovednosť, táto prichádza do úvahy len v prípade porušenia zákonom stanovených pravidiel pre určitý zákonom predpokladaný postup. V príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľovi za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur za návrh na vykonanie exekúcie, nebol postup súdu, ale nečinnosť zo strany osoby, ktorá prevzala za spoločnosť súdnu zásielku s platobným rozkazom, hoci na to už nebola oprávnená, a neoznámila to súdu, resp, súdu nevrátila súdnu zásielku ako nesprávne doručovanú na jej adresu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v priznávajúcej časti návrhu zmenil podľa § 220 O.s.p. a návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný len odporca, avšak náhradu trov konania si neuplatnil. Odvolací súd mu preto takýto nárok nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.