Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/356/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207218634 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207218634.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: NEX - BAU, s. r. o., 925 42 Trstice 267, IČO: 36269107, zast. JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, proti odporcovi: KOMBI program, s. r. o., Galvaniho 12/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35859059, zast. Advokátska kancelária Bugala-Ďurček, s. r. o., Drotárska 102, 811 02 Bratislava, IČO: 36 731 544, o zaplatenie 6.523,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. 05. 2012 č. k. 23Cb/21/2008-304 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. 07. 2012 č. k. 23Cb/21/2008-310 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. 05. 2012 č. k. 23Cb/21/2008-304 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10. 07. 2012 č. k. 23Cb/21/2008-310 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.523,10 Eur spolu s 12,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 716,16 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia, zo sumy 1.421,06 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia, zo sumy 1.092,21 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia, zo sumy 424,65 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia, zo sumy 26,89 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia, zo sumy 657,70 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27. 06. 2007 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.839,24 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za dodaný tovar na základe kúpnej zmluvy. V priebehu konania upravil návrh v tom zmysle, že medzi účastníkmi bola ústnou formou uzavretá mandátna zmluva, na základe ktorej pracovníčka odporcu G.. Č. zabezpečovala prácu pre navrhovateľa. Práce preberal stavbyvedúci odporcu G.. X.. Po vykonaní prác boli vystavené faktúry, ktoré navrhovateľ doručil odporcovi, pričom odporca faktúry nevrátil, ani nič nenamietal. G.. Č. vždy oznámila konateľovi navrhovateľa konkrétne pracoviská, teda rodinné domy, kde bolo potrebné vykonať betonáž. Zmluvný vzťah bol uzavretý medzi obchodnými spoločnosťami, čo je zrejmé aj z vystavených faktúr. Odporca nenamietal, že by vo faktúrach bol uvedený nesprávny dodávateľ. Faktúry vystavovala spoločnosť NEX - BAU, s. r. o. a tieto boli v minulosti aj uhrádzané a to aj v tých prípadoch, keď boli písomné objednávky vystavené na p. D.. Odporca nárok navrhovateľa neuznal. Namietal, že navrhovateľ nedoložil právny titul, na základe ktorého sa od žalovaného domáha žalovanej istiny. Všetky vzťahy boli uzavreté s p. L. D. ako fyzickou osobou a nie so spoločnosťou navrhovateľa. Mal za to, že na strane navrhovateľa je daná jeho aktívna legitimácia k podaniu návrhu v tejto veci. Odporca si v priebehu konania uplatnil do výšky žalovanej sumy proti navrhovateľovi kompenzačnú námietku z titulu vzájomnej pohľadávky na náhradu škody. Uviedol, že spoločnosť ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. si uplatnila u odporcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa rámcovej zmluvy uzavretej medzi odporcom a touto spoločnosťou v dôsledku omeškania so stavebnými prácami na rodinných domoch. Keďže navrhovateľ tvrdil, že práce vykonávala obchodná spoločnosť a nie živnostník L. D., domáhal sa odporca náhrady škody od navrhovateľa titulom omeškania s ukončením prác a túto svoju pohľadávku započítal. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23Cb/21/2008-180 zo dňa 08. 09. 2009 a žalobe vyhovel. Na odvolanie odporcu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie spôsobom, ako mu nariadil odvolací súd. Po doplnení dokazovania na základe ustáleného skutkového stavu dospel k rovnakému právnemu záveru o dôvodnosti žaloby podanej navrhovateľom, ako to konštatoval aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa zaoberal obranou odporcu, ktorá spočívala v námietke nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa a v prípade, že súd dospel k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný, kompenzačnou námietkou titulom náhrady škody. K otázke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie odporca oprel svoje tvrdenia o rámcovú zmluvu zo dňa 20. 08. 2006, ktorú uzavrela spoločnosť ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. a fyzická osoba L. D.. V ďalšom priebehu konania však odporca uviedol, že ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. a KOMBI program, s. r. o. uzavreli rámcovú zmluvu o spolupráci (zmluva zo dňa 04. 01. 2006), na základe ktorej odporca ako zhotoviteľ zabezpečoval pre ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. ako objednávateľa niektoré práce v subdodávkach. Jednou zo subdodávok boli aj práce vykonané L. D. ako fyzickou osobou. Odporca uzavrel rámcovú zmluvu s L. D.Á.. Súd po doplnení dokazovania ohľadom účelu vôle, ktorý sledovali účastníci rámcovej zmluvy zo dňa 20. 08. 2006 dospel k názoru, že predmetná rámcová zmluva je neplatná pre nedostatok podstatných náležitostí a pre jej neurčitosť. V rámcovej zmluve bol ako zhotoviteľ uvedený D. L. identifikovaný rodným číslom, adresou a číslom účtu. Súd porovnal číslo účtu na rámcovej zmluve a na faktúrach, pričom zistil, že sa jedná o podnikateľský účet obchodnej spoločnosti. Ani po doplnení dokazovania nebola zistená zhoda vôle účastníkov v tom, či zmluvu za zhotoviteľa uzavrel a chcel uzavrieť L. D. ako fyzická osoba, alebo ako konateľ obchodnej spoločnosti. Z výpovede p. D. vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy mal vôľu konať a konal ako konateľ právnickej osoby a nie ako fyzická osoba. Fyzická osoba p. D., s ktorou bola zmluva uzavretá, nemal podnikateľské oprávnenie na výkon zmluvne dohodnutých stavebných prác. Taktiež ust. čl. II ods. 1 písm. a) Zmluvy odkazuje na spoločnosť odporcu, ktorého v prílohách k zmluve označuje ako „objednávateľa“, hoci v tomto zmluvnom vzťahu odporca nie je účastníkom zmluvy a ani ju nepodpísal. Ani výkladom tohto ustanovenia za použitia § 35 ods. 3 Obč. zák. súd prvého stupňa nemal za objasnené, aké je postavenie a viazanosť spoločnosti odporcu touto zmluvou. Toto zmluvné ustanovenie je nejasné, nezrozumiteľné, čo je dôvodom spôsobujúcim jeho neplatnosť. Súd preto považoval túto zmluvu za neplatnú. Označená zmluva uzavretá medzi osobami odlišnými od účastníkov konania a jej uzavretie nijako nebránilo uzavretiu inej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá bola zo strany oboch účastníkov konania aj reálne plnená. Tomuto záveru súdu svedčia aj výsledky vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa preto zameral dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či navrhovateľ vykonal pre odporcu práce, ktorých úhrady sa v konaní domáhal a teda či je možné ustáliť, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo. Súd mal za preukázané, že práce boli objednávané písomnými objednávkami, ktoré zadávala p. Č. ako zamestnankyňa odporcu. Práce boli na základe objednávok aj skutočne vykonané, čo potvrdil sám odporca. Medzi účastníkmi došlo konkludentným prejavom vôle k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Odporca za vykonané dielo navrhovateľovi nezaplatil, faktúry nevrátil, ani ich nereklamoval, naopak niektoré akceptoval a uhradil. Úhrady boli poukázané vždy na účet obchodnej spoločnosti navrhovateľa. Aktívnej legitimácii navrhovateľa svedčí aj samotná svedecká výpoveď p. Č., ktorá objednávky zadávala obchodnej spoločnosti, rovnako aj zápisnice o odovzdaní predmetu diela, na ktorých je navrhovateľ označený ako obchodná spoločnosť. Odporca v minulosti navrhovateľovi ako obchodnej spoločnosti faktúry uhrádzal, nereklamoval, nevracal ich. Skutočnosť, že práce vykonala obchodná spoločnosť a nie fyzická osoba, vyplýva predovšetkým zo zápisníc o odovzdaní predmetu diela. Súd mal preto za dostatočne preukázané, že zmluvnou stranou zmluvy o dielo bol na strane zhotoviteľa navrhovateľ, z čoho vyplýva jeho aktívna legitimácia na podanie tohto návrhu. K námietkam odporcu ohľadom termínov začatia a ukončenia prác súd prvého stupňa uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť odporcu ako objednávateľa plniť si svoju povinnosť zo zmluvy o dielo a to zaplatiť fakturované sumy. Navyše odporcovi sa nepodarilo omeškanie navrhovateľovi relevantne preukázať. Cena za dielo, ktorú právny zástupca odporcu v konaní namietal, vyplýva z objednávok ako to poukázala svedkyňa Č.. Po zadaní objednávok, ktoré ako uviedol svedok G.. X., písomne zadávala väčšinou p. Č., boli práce vykonané a boli vystavené faktúry. Vykonanie prác a cenu nerozporoval ani konateľ odporcu. Ten iba namietal, že neboli dodržané harmonogramy prác. V ďalšom návrhy odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov vyhodnotil súd prvého stupňa za nadbytočné, keď navrhnutý svedok sa mal vyjadriť k dohode o cene, pričom konateľ odporcu nespochybňoval vykonanie prác ani cenu. Tvrdil iba, že práce vykonala fyzická osoba a nie navrhovateľ. Otázkou aktívnej legitimácie sa súd vysporiadal tak, ako už bolo uvedené vyššie. Súd prvého stupňa zamietol aj ďalší návrh na vykonanie dôkazu predložením faktúr, ktoré navrhovateľ odporcovi vystavil pred uzavretím rámcovej zmluvy o dielo, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nebolo na základe zisteného skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci potrebné. K otázke kompenzačnej námietky, ktorú si odporca uplatnil titulom náhrady škody súd prvého stupňa ustálil, že podľa jeho názoru odporca nepreukázal porušenie povinností navrhovateľom ani vznik škody. V konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ dostal do omeškania a nebolo preukázané, že odporcovi konaním navrhovateľa vznikla škoda. Odporca uviedol, že mu jeho partner ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. vyčíslil zmluvnú pokutu, súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal, že údajnú škodu vo výške 13.035,25 Eur aj v skutočnosti zaplatil. Odporca súdu predložil výpis z účtu zo dňa 06. 05. 2009, z ktorého však nie je zrejmé na základe akého právneho titulu odporca uhradil tejto spoločnosti sumu 10.387,41 Eur. Vznik škody je jeden zo základných atribútov nároku na náhradu škody, keďže tento nebol preukázaný, súd na obranu odporcu neprihliadol a mal za to, že pohľadávka navrhovateľa nemohla zaniknúť započítaním. Z listinných dôkazov je zrejmé, že neexistuje započítateľná pohľadávka odporcu proti nároku navrhovateľa. Súd preto žalobe ako dôvodnej vyhovel a v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom uplatnenom nároku navrhovateľa, dopĺňacím rozsudkom č. k. 23Cb/21/2008-310 zo dňa 10. 07. 2012 rozhodol o celom nároku navrhovateľa tak, že rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.092,21 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia, zo sumy 1.092,21 Eur od 16. 02. 2007 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku ako aj proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Uviedol, že navrhovateľ účelovo menil svoje vyhlásenia, v priebehu konania zavádzal súd nepravdivými tvrdeniami, podľa vývoja dokazovania menil právne tituly. Odporca od začiatku konania opakovane uvádzal, že s navrhovateľom spoločnosťou NEX - BAU, s. r. o. nikdy neuzavrel zmluvný vzťah, z čoho jasne vyplýva, že navrhovateľ do dnešného dňa nedoložil žiadny právny titul, na základe ktorého sa domáha od odporcu žalovanej sumy. Všetky zmluvné vzťahy boli vždy uzavreté s p. L. D. ako fyzickou osobou - živnostníkom a v žiadnom prípade nie s navrhovateľom - obchodnou spoločnosťou. Odporca je podnikateľským subjektom v stavebnej oblasti, je spoločnosťou, ktorá realizuje stavebnú časť projektu s názvom Kombi program. Autorom projektu Kombi program je spoločnosť ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o., ktorá uzatvára s dodávateľmi stavebných prác a materiálov rámcové zmluvy a s hlavnými dodávateľmi stavieb uzatvára licenčné zmluvy ako aj rámcové zmluvy, v ktorých si zmluvné strany dohodnú všeobecné pravidlá aj zmluvného vzťahu. Trval na tom, že zmluvný vzťah vznikol na základe rámcovej zmluvy medzi spoločnosťou ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. a L. D., fyzickou osobou. Odporca svoje tvrdenia opieral o listinné dôkazy, rovnako aj o výpovede svedkov. Svedok P.. P. U. vypovedal, že pri uzatváraní predmetnej rámcovej zmluvy medzi spoločnosťou ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. a L. D. svedok zastupoval spoločnosť ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. ako objednávateľa a podpis na tejto zmluve patrí svedkovi. Svedok vypovedal, že pri uzatváraní zmluvy ako aj pri následnej realizácii stavebných prác vždy komunikoval iba s p. L. D.. Z týchto dôvodov trval na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. P. L. D. už od uzavretia zmluvného vzťahu na základe rámcovej zmluvy mal nekalé úmysly, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa potenciálnym sankciám vyplývajúcim zo zmluvy a uviedol do zmluvy podvodne č. účtu iného subjektu ako toho, ktorý uzavrel zmluvu a to č. účtu spoločnosti navrhovateľa. Týmto podvodným správaním p. L. D. došlo následne k omylu pri uhrádzaní faktúr navrhovateľovi. Taktiež mal za to, že súd prvého stupňa neodôvodnene neprihliadol na odporcom predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval, že dodávateľ prác bol v omeškaní s nástupom na realizáciu objednaných prác a trval na tom, že k omeškaniu preukázateľne prišlo, čo potvrdil aj svedok P.. P. U.. Omeškaním a vadným odovzdaním diela vznikla spoločnosti ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. škoda, následkom ktorej si následne uplatnila u spoločnosti KOMBI program, s. r. o. zmluvnú pokutu, ktorú jej odporca v časti 10.387,41 Eur uhradil, čo podľa jeho názoru aj súdu náležite preukázal. Súd následne v rozpore so zákonom neprijal obranu odporcu a jeho započítanie tejto pohľadávky proti pohľadávkam navrhovateľa. Súd prvého stupňa vyhodnotil, že rámcová zmluva zo dňa 20. 08. 2006 je neplatná pre nedostatok podstatných náležitostí a pre jej neurčitosť. S týmto tvrdením odporca nesúhlasil s tým, že tento názor nemá oporu v zákone. Z predmetnej rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že je uzavretá medzi p. L. D. - fyzickou osobou a spoločnosťou ŠTUDIO - 21 plus, s. r. o. Pokiaľ sa na tejto zmluve nachádzajú identifikačné údaje p. L. D., nemožno dôjsť k úsudku, že by p. L. D. vystupoval ako konateľ akejkoľvek obchodnej spoločnosti. Rovnako, podľa jeho názoru, navrhovateľ nepreukázal výšku ceny za dielo, keď p. Č. nemohla uzavrieť platne dohodu o cene ako rozpočtárka a ak by aj navrhla nejakú cenu bez súhlasu poverenej osoby P.. P. U., bez súhlasu konateľa odporcu k dohode o cene dôjsť nemohlo. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa, na rozdiel od odporcu, súhlasil. Uviedol, že odporca týmto svojím podaním úmyselne spôsobuje prieťahy v konaní, čím sa snaží vyhnúť plateniu dlžnej čiastky a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Súčasne si uplatnil i trovy odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými námietkami odporcu uvádzanými odporcom v priebehu prvostupňového konania, ktoré sú totožné aj s dôvodmi uvádzanými odporcom v podanom odvolaní. Odvolací súd súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo všetkých jej častiach, kedy sa tento dostatočným spôsobom zaoberal i otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa, omeškaním navrhovateľa, ceny diela a v konečnom dôsledku i vyhodnotením kompenzačnej námietky. Vzhľadom k tomu, že odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti v podanom odvolaní, s ktorými by sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom a náležite nevysporiadal v napadnutom uznesení, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a v ďalšom sa obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v znení dopĺňacieho rozsudku, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak navrhovateľovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil právo na náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci a to za vyjadrenie k odvolaniu, odvolací súd tieto trovy vyhodnotil tak, že tieto neboli účelne vynaložené, keď samotná účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov atď. V danom prípade však zo strany právneho zástupcu navrhovateľa nedošlo ani k jednému z týchto úkonov, keď vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 16. 08. 2012 neobsahuje meritórne odôvodnenie účastníka konania k podanému odvolaniu. Preto odvolací súd rozhodol tak, že za tento úkon právnej pomoci neboli navrhovateľovi trovy konania priznané. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.