Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/346/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213220705 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213220705.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Námestie Martina Benku 9- C1, Bratislava, proti odporcovi: O. S., E.. XX.XX.XXXX, E. I. E. XX, I., zastúpený opatrovníčkou J. A., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. marca 2014, č.k. 21C 35/2014-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,50 eur a náhradu trov konania 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že odporca, ktorý dňa 05.05.2011 cestoval v Bratislave na linke MHD č. 98 vo verejnom hromadnom prostriedku navrhovateľa, bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom. Nakoľko sa platným cestovným lístkom nepreukázal, vznikla mu povinnosť zaplatiť sumu 50,50 eur, predstavujúcu cestovné vo výške 0,50 eur a úhradu za nepreukázanie sa cestovným lístkom 50,- eur. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď náhradu trov konania primerane znížil a to tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur. Uviedol, že hoci si navrhovateľ uplatnil okrem náhrady trov konania, predstavujúcej zaplatený súdny poplatok, aj trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 104,38 eur (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), sú takéto trovy neprimerané voči pohľadávke 50,50 eur, a teda je dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol. Mal za to, že ide rutinnú činnosť nevyžadujúcu žiadne odborné znalosti, z čoho vyvodil, že ak napriek tomu navrhovateľ splnomocnil advokáta, vynaložené trovy sú neúčelné. Proti výroku tohto rozsudku o náhrade trov konania podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur. Mal za to, že rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p., a nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, keď len uviedol, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázal na to, že neprimeranosť trov voči pohľadávke v drobných sporoch je potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne, pričom súd prvého stupňa sa nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Zastával názor, že za neprimeranú výšku trov je možné v súlade s výkladom dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. (ust. § 150 ods. 2 O.s.p.), považovať sumu niekoľkonásobne vyššiu ako samotná pohľadávka, teda v zmysle logického výkladu sumu minimálne dvojnásobne vyššiu, čo nie je prípad posudzovanej veci. Zdôraznil, že v súčasnosti prebieha množstvo súdnych sporov, predmetom ktorých je pohľadávka vo výške niekoľko eur, a práve v týchto konaniach je možné trovy konania, predstavujúce niekoľkonásobok pohľadávky, označiť za neprimerané. Podľa jeho názoru mal prvostupňový súd rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať mu náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia. Dovolil si poukázať na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Uviedol, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Mal za to, že je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, a to platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom, a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátanie trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca ani jeho opatrovníčka odvolanie nepodali, a k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je z časti dôvodné. Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny 50,50 eur titulom neuhradeného cestovného vo výške 0,50 eur a úhrady vo výške 50,- eur, jednoznačne teda ide o drobný spor. Navrhovateľom požadované trovy konania v celkovej sume 104,38 eur prevyšujú pohľadávku o viac ako dvojnásobok. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. upravuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania u úspešného účastníka konania znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Námietke navrhovateľa, odvolávajúceho sa na dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku v časti týkajúcej sa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., spočívajúcej v tom, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť trovy len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobne, nemožno prisvedčiť, nakoľko z dikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. plynie len podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore, a takto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka, ako je tomu i v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa tak mohol znížiť náhradu trov konania priznaných navrhovateľovi, nakoľko boli pre to splnené zákonné podmienky, a síce, že konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania, keďže prevyšujú viac ako dvojnásobne samotnú pohľadávku, sú voči nej neprimerané. Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou zníženia trov navrhovateľa súdom prvého stupňa. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur, a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur (za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur za úkon, 3 x režijný paušál, a 20 % DPH). Odvolací súd považuje za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny 16,60 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH, spolu vo výške 29,29 eur, a podanie žaloby na súd vo výške tarifnej odmeny 16,60 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH, spolu vo výške 29,29 eur, čo v úhrne predstavuje 58,58 eur. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon pokus o zmier, nakoľko nejde o úkon právnej služby v konaní pred súdom, za ktorý je možné priznať trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., naviac, nejde ani o trovy účelne vynaložené na uplatnenie práv navrhovateľa v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené potom vyhodnotil, že navrhovateľovi vznikli trovy konania v celkovej výške 75,08 eur, ktoré považoval voči výške uplatnenej pohľadávky za neprimerané, preto ich znížil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh v plnej výške 16,50 eur, a trovy právneho zastúpenia znížil o 50 %, a priznal ich vo výške 29,29 eur aplikujúc svoje moderačné právo v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Ako správne uviedol navrhovateľ v odvolaní, primeranosť resp. neprimeranosť uplatnených trov voči pohľadávke v drobných sporoch je na individuálnom posúdení súdu, ktorý o trovách rozhoduje. Podľa názoru odvolacieho súdu je náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 eur voči uplatnenej pohľadávke primeraná, a postačujúca vzhľadom na nenáročnosť veci, a podanie tzv. formulárovej žaloby. Odvolací súd záverom dodáva, že súhlasí s argumentáciou navrhovateľa, že každý má právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom, avšak toto právo neobsahuje i právo na prisúdenie trov právneho zastúpenia v požadovanej výške. V danom prípade odvolací súd zastáva názor, že trovy právneho zastúpenia spolu s trovami konania je potrebné znížiť za použitia § 150 ods. 2 O.s.p. tak, aby boli voči pohľadávke primerané. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak ako sú vyčíslené vo výroku tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v odvolacom konaní. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.