Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310201069 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310201069.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajnorského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 603 147, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi: X.. A. D., S. XX, Bratislava, zastúpenému advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, AK Západný rad 39, Bratislava, o zaplatenie 89,62 eura s príslušenstvom, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 29.11.2012, č.k. 45C/70/2010-121, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 29.11.2012, č.k. 45C/70/2010-121 vo veci samej p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 189,18 eur, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 172,68 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia, vo výške 29,29 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 89,62 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 89,62 eur od 21.2.2007 do zaplatenia z titulu náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla odporcu, a navrhovateľovi súčasne uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 47,62 eur, k rukám advokáta odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 20.2.2007 bolo z ulice G. cesta v I. odstránené osobné motorové vozidlo C.: BA - XXX EU, ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení vozidla rozhodol pracovník Mestskej polície I. - S. A. č. XXX z dôvodu, že vozidlo stálo v zákaze zastavenia. Odťah motorového vozidla vykonala obchodná spoločnosť W. spol. s r.o., ktorá odporcovi vydala osobné motorové vozidlo dňa 20.2.2007. Pri prevzatí vozidla odporca za výkon odťahu nezaplatil úhradu 2.700,- Sk a potvrdil prevzatie dokladu na úhradu 2.700,- Sk. Súd tiež zistil, že zriaďovacou listinou zo dňa 30.1.1992 miestne zastupiteľstvo Mestskej časti I. - S. A. zriadilo dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS, ktorej predmetom činnosti bolo aj vykonávať správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Zmluvou o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 VEPOS Bratislava splnomocnil spoločnosť ASTER spol. s r.o. Bratislava výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel z územia Mestskej časti I. - S. mesto z ciest patriacich do jeho správy. Uznesením č. XXX/XXXX Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - S. mesto bola rozpočtová organizácia VEPOS I. - S. mesto k 31.12.2008 zrušená a všetky práva a povinnosti prešli na navrhovateľa. Súd s poukazom na § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5, zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, na § 3d ods. 4, ods. 5 písm. d), § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), dospel k záveru, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Súd poukázal na to, že odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejných vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon, a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla. Takéto oprávnenie vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Súd preto zmluvu č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 o výkone odťahovacej služby považoval za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že odťah motorového vozidla vykonaný spoločnosťou ASTER spol. s r.o. Bratislava, bol vykonaný neoprávnene. Navyše náklady odťahu nezaplatil správca komunikácie VEPOS, ktorú skutočnosť súdu ničím nepreukázal, a teda v čase odtiahnutia vozidla mu nevznikli žiadne náklady spojené s núteným odtiahnutím vozidla. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že navrhovateľ nie je v konaní vecne aktívne legitimovaný na uplatňovanie nákladov za odtiahnutie motorového vozidla, a preto návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a odporcovi priznal náhradu za súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 47,62 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.3.2010, podanie odporu dňa 25.3.2010). Proti tomuto rozsudku (v poradí druhom) podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok považuje v plnom rozsahu za nesprávny a žiada odvolací súd, aby ho zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,62 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj a trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa navrhovateľa dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Vytkol súdu formalistický a gramatický výklad pojmu „výkon správy“ a odporúča použitie výkladu logického a teleologického. Takýmto výkladom je možné vyvodiť záver, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, teda ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Účelom predmetnej úpravy nie je príkaz obciam, aby zakladali právnické osoby na správu ciest, ale aby vykonávali určitý dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, teda obce majú iba zabezpečiť naplnenie účelu zákona. Poukázal na to, že svoj nárok na zaplatenie nákladov za výkon núteného odťahu odvodzuje priamo zo zákona, konkrétne z ust. § 40 ods. 4 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Z tohto zákonného ustanovenia priamo vyplýva navrhovateľovi právo na úhradu nákladov na odťah motorového vozidla. Uvedené ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené, a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla. Priamo z toho ustanovenia potom vyplýva odporcovi povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla navrhovateľovi. Vznik nákladov na odťah motorového vozidla preukazuje už len samotná skutočnosť, že došlo k odťahu motorového vozidla. V súlade s rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných právnych veciach je zrejmé, že náklady odťahu nie je odporca povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti, ktorá vykonala technický odťah motorového vozidla, ale práve navrhovateľovi ako správcovi komunikácie. Skutočnosť, že medzi obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou odťah a navrhovateľom dochádza k úhrade pohľadávok za odťah, nie je predmetom tohto konania. O odstránení vozidla rozhodol a odťah zabezpečil správca komunikácie, teda výkon správy bol zabezpečený navrhovateľom, a nie spoločnosťou ASTER spol. s r.o.. Do práv a povinností odporcu zasiahol v súlade so zákonom správca komunikácie, a nie spoločnosť ASTER spol. s r.o.. Nárok navrhovateľa na zaplatenie nákladov za výkon núteného odťahu teda vyplýva, a navrhovateľ ho odvodzuje, priamo zo zákona, a nie zo zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006. Navrhovateľ má jednoznačne za to, že zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 neodporuje žiadnemu právnemu predpisu Slovenskej republiky, a teda nejde o neplatný právny úkon, a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, tvrdenia navrhovateľa o zabezpečovaní verejnej správy po technickej stránke súkromnými osobami nemôže v uvedenom prípade obstáť. Činnosti, ktoré možno zveriť súkromným osobám, sa zásadne odlišujú od núteného odťahu vozidla, pretože pri ich uskutočňovaní sa nejedná o zasahovanie do práv iných, a teda o výkon verejnej moci. Poukázal tiež na to, že vozidlo odporcu v čase odťahu neparkovalo na mieste, kde by tvorilo prekážku cestnej premávky, neobmedzovalo prejazdnosť alebo plynulosť premávky, neparkovalo na parkovacom mieste pre invalidov a podobne, a teda nepredstavovalo narušenie práv ostatných účastníkov cestnej premávky. Vykonanie odťahu vozidla v tomto prípade založilo vážne porušenie Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva. Ako vyplýva z fotodokumentácie, v čase odťahu vozidlo odporcu stálo niekoľko metrov od začiatku neprejazdnej časti ulice G. smerom na G. park, kde nie je žiadna plynulá premávka, nie je tam prechod pre chodcov, a vedľa vozidla zostalo viac ako dostatok miesta na neobmedzený pohyb aj rozhľad chodcov a vodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca na uvedenom mieste zastal len na niekoľko minút za účelom vyzdvihnutia maloletého syna zo školy, malo odtiahnutie vozidla skôr šikanózny charakter a v žiadnom prípade nebolo nevyhnutné. Navrhovateľ náklady na odstránenie vozidla odporcu nešpecifikoval, ani nepreukázal ich vynaloženie, a to zrejme preto, že mu žiadne náklady ani nevznikli, keďže odťah nevykonal sám, ani nikomu neuhradil odplatu za jeho vykonanie. Keďže navrhovateľovi zjavne žiadne náklady nevznikli, nemôže požadovať ich náhradu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mohol alebo nemohol poveriť spoločnosť ASTER spol. s r.o. vykonaním odťahu. Navrhovateľ v skutočnosti totiž spoločnosť ASTER spol. s r.o. nepoveril akýmsi technickým výkonom, ale kompletne jej prenechal celú svoju právomoc od začiatku do konca, keďže táto obchodná spoločnosť vozidlá odťahovala, uskladňovala, odovzdávala vlastníkom, vyberala od nich poplatok za odťah, a dokonca tento poplatok aj súdne vymáhala vo svojom mene a na svoj účet. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eura. Odporca svojím odvolaním napadol rozsudok v časti výroku o trovách konania s tým, že s aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nesúhlasí. Namietol, že dôsledkom rozhodnutia súdu je majetková ujma odporcu vo výške rozdielu medzi odmenou vyplatenou jeho advokátovi a priznanou náhradou trov právneho zastúpenia, t. j. majetková ujma vo výške 141,56 eur. Odporcovi by sa teda paradoxne viac oplatilo zaplatiť vymyslenú pohľadávku navrhovateľa, než sa úspešne brániť neoprávneným nárokom navrhovateľa. Rozhodnutie súdu tak nielenže odporuje zákonu, ale je aj nespravodlivé. Žiada preto, aby bol rozsudok v časti výroku o trovách konania zmenený tak, že mu bude priznaná náhrada trov prvostupňového konania v celej uplatnenej výške. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie, ani zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Naopak, odvolacie námietky odporcu sú plne dôvodné. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a žalobu aj dôvodne zamietol. Na podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť ASTER spol. s r.o. za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými osobami bola v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - ďalej len OBZ) založená za účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 OBZ rozumie sústavná činnosť - vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 OBZ tretia veta môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade spoločnosti ASTER spol. s r.o. však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, na spoločnosť ASTER spol. s r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil, a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a Ústavou SR, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ich majetkom, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Navyše neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že o odťahu rozhodol správca komunikácie, čo preukazoval v konaní Protokolom o odstránení vozidla, podpísaným starostom mestskej časti. Je zjavné, že uvedené tlačivo (formulár s predtlačeným textom) bolo už vopred „podpísané“ (signované) starostom, a mal ho k dispozícii mestský policajt, ktorý rozhodol o odťahu, a ktorý do tlačiva následne doplnil čas, miesto, typ vozidla, jeho EVČ a farbu, dátum a čas odstránenia, ako aj dôvod odstránenia vozidla. Aj keď podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. mohol o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumel príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani navrhovateľom predložené poverenie, ktoré dňa 15.2.2006 „udelil“ starosta mestskej časti mestskej polícii - „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", a ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť svojho obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Toto poverenie je nezmyselné aj po obsahovej stránke, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstraňovaní vozidiel. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečoval, ale odťah nariadil. Aj odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi ani nevznikla - nevznikli mu žiadne náklady spojené s týmto odťahom (opak v konaní nepreukázal), keďže odstránenie vozidla odporcu sám alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil (zriadil), nevykonal. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Čo sa týka rozhodnutia v časti náhrady trov konania, dospel odvolací súd k záveru, že je treba napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania bude priznaná plná náhrada trov prvostupňového (a prvého odvolacieho) konania. Samotná skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia odporcu sú niekoľkonásobne vyššie ako žalovaná pohľadávka, sama o sebe nemôže odôvodňovať aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., a v danej veci by to bolo voči odporcovi aj nespravodlivé. Odporca o náhradu trov riadne požiadal, trovy konania aj včas vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 29.11.2012 (§151 ods. 1 O.s.p.) a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia odporcu je nepochybná. Preto odporcovi patrí okrem náhrady vo výške 16,50 eur za súdny poplatok za podaný odpor, aj náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 172,68 eur, tak ako ju podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vyčíslil právny zástupca odporcu: - prevzatie a príprava zastúpenia 19.3.2010................................................... 16,60 eur - podanie odporu 25.3.2010 .............................................................................16,60 eur - účasť na pojednávaní dňa 4.11.2010..............................................................16,60 eur - vyjadrenie k odvolaniu 31.1.2011.................................................................16,60 eur - účasť na pojednávaní dňa 27.9.2012.............................................................16,60 eur - účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012...........................................................16,60 eur -paušálna náhrada výdavkov 3x7,21 eur, 1 x 7,41 eur , 2x 7,63 eur................44,30 eur -20% DPH v sume ........................................................................................... 28,78 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy (druhého) odvolacieho konania v súdenej veci predstavujú odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 4.2.2013 k odvolaniu navrhovateľa pri odmene za jeden úkon podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 16,60 eur, 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., všetko spolu s DPH 20% vo výške 4,88 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Náhradu trov odvolacieho konania zaplatí navrhovateľ advokátovi odporcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.