Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/505/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206342 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512206342.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Q. XX, proti odporcom: 1/ B.. H. W., nar. XX.X.XXXX a 2/ G.. M.Ý. W., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom R., T. X, o zaplatenie 636,07 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. apríla 2013, č. k. 43C 68/2012-68, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 154,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.5.2011 do zaplatenia a sumu 57,83 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.5.2012 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 12,92 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je podľa LV č. XXXX vlastníkom nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území G., vedených ako parcely Y. - parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 1 377 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2 521 m2, ktoré sa nachádzajú v Q. O. U. H. H. G., ktorej členmi a užívateľmi pozemkov sú odporcovia, a to dielu XXX o výmere 240 m2 a dielu XXX o výmere 17 m2, pochádzajúcich z parc. č. XXXX (L.-Y.), t.j. spolu 257 m2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Vyslovil, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR podľa § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov ustanovil vyhláškou č. 38/2005 Z.z. určenie hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav v závislosti od bonitovaných pôdnoekologických jednotiek. Právna úprava platná pre určenie nájomného za posudzované obdobie od 1.4.2008 do 31.3.2011, teda odkazovala na ust. § 43 ods. 2 zákon č. 330/1991 Zb. a táto na vyhlášku č. 38/2005 Z.z., ktorá opätovne upravovala iba výpočet tzv. úradnej ceny pozemku podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky nezohľadňujúc skutočnú cenu pôdy. Konštatoval, že podľa § 11 ods. 3 cit. zákona, ak je výška náhrady vypočítaná podľa ods. 2 nižšia ako 3,- Sk, platí, že táto výška je 3,- Sk za m2 a podľa § 11 ods. 5 písm. c/ cit. zákona výška náhrady vypočítaná podľa ods. 2 alebo 3 sa zvýši o 100%, ak ide o pozemok v mestách, ktoré boli do 31. decembra 2003 sídlami okresného úradu. Vychádzal tiež z ust. § 4 ods. 1 zák. č. 57/2001 Z.z. účinného od 1.4.2001, podľa ktorého výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu (vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov), ak sa vlastník s nájomcom nedohodnú inak. Zo záveru znaleckého posudku č. 69/2012 znalca Ing. Ivana Šimeka, vypracovaného na základe objednávky Slovenského pozemkového fondu mal preukázané, že všeobecná jednotková hodnota pozemkov metódou polohovej diferenciácie činí 3,61 €/m2 a všeobecná hodnota pozemkov v Q. X-XX U. H., kat. úz. G. predstavuje 484.900,- €, pôvodná parc. č. XXXX. diel XXX o výmere 240 m2 predstavuje hodnotu 866,40 € (240 x 3,61 €/m2) a diel XXX o výmere 17 m2 hodnotu 61,37 € (17 x 3,61 €/m2). Zo znaleckého posudku Ing. Ivana Šimeka č. 16/2013 vypracovaného na základe objednávky Q. X-XX E. G. B. Q. O. U. H., Q. XX, G. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok v uvedenej záhradkárskej osade zistil, že všeobecná hodnota nájmu uvedených pozemkov predstavuje po zaokrúhlení sumu 0,30 €/rok. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území Malacky, vedených ako parcely Y. - parc. č. XXXX/ X, trvalé trávnaté porasty o výmere 1377 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2521 m2, ktoré sa nachádzajú v záhradkárskej osade U. H. H. G., ktorých časť o celkovej výmere 257 m2 nesporne užívajú odporcovia 1/ a 2/. Konštatoval, že právny vzťah medzi spornými stranami sa spravuje ustanoveniami zákona č. 64/1997 Z.z.. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, pričom vzorec výpočtu hodnoty pozemku je uvedený v prílohe 5 tejto vyhlášky a na základe zákona č. 57/2011 Z.z. sa výška nájomného určuje podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník s nájomcom nedohodnú inak. Vychádzal z navrhovateľom uplatňovaného nároku na zaplatenie nájomného za obdobie od 1.4.2008 do 31.3.2011 vo výške 0,20 €/m2 ročne, na výšku ktorého odporcovia pristúpili a na pojednávaní s touto výškou v uvedenom období vyjadrili súhlas, aj keď podľa ustanovení zák. č. 64/1997 Z.z., resp. jeho vykonávacích predpisov v tomto období predstavovala výška nájomného len sumu 0,02 €/m2 ročne. V tejto časti preto návrhu navrhovateľa vyhovel a priznal navrhovateľovi nájomné vo výške 154,20 € (0,20 € x 257 m2 x 3 roky). Vo zvyšnej časti žalovaného nároku za obdobie od 1.4.2011 do 31.12.2011 prihliadol na hodnotu nájmu predmetných pozemkov uvedenú v znaleckom posudku č. 16/2013 Z.z. a za toto obdobie priznal navrhovateľovi nájomné vo výške 0,30 €/m2 za rok, t.j. vo výške 57,83 € (0,30 € x 257 m2= 77,10 €: 12 x 9 mesiacov), keď znalec pri určení hodnoty nájomného vychádzal z metodického postupu polohovej diferenciácie podľa prílohy 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a podľa všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej aj posudkom č. 69/2012 Z.z. a túto znalcom určenú výšku nájmu považoval za primeranú vo vzťahu k obidvom sporovým stranám. Nakoľko odporcovia sa s plnením peňažného plnenia dostali podľa neho do omeškania, priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania stanovený vo výške 9,25 % ročne z nezaplatenej sumy vo výške 154,20 € od 16.5.2011 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 57,83 € od 1.5.2012 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a čiastočne úspešným odporcom 1/ a 2/, ktorých pomer úspechu predstavoval 67 % voči pomeru úspechu navrhovateľa 34%, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z pomernej časti zo zaplateného súdneho poplatku za odpor podaný proti platobnému rozkazu vo výške 12,92 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a pri rozhodovaní o výške nájmu sa neoboznámil s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. 399/2011-15, podľa ktorého má vlastník pozemku nárok na úhradu všeobecnej ceny, za ktorú podľa neho nemožno považovať cenu určenú znaleckým posudkom predloženým odporcami a ktorý možno považovať len za jeden z listinných dôkazov predložených odporcami. Poukázal na to, že sú vedené aj ďalšie súdne konania, v ktorých bolo nariadené znalecké dokazovanie a že v predmetnom konaní žiadal o odročenie pojednávania do doby vypracovania znaleckého posudku za účelom stanovenia všeobecnej ceny nájmu. Odporcovia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že na základe tohto rozsudku zaslali navrhovateľovi ním stanovené nájomné spolu s úrokom z omeškania za obdobie roku 2008 až do 1.4.2011 vo vyššej výške ako prináležalo navrhovateľovi, ku ktorej výške pristúpili v súdnom konaní v snahe nerobiť prieťahy a pokiaľ ide o nájomné za obdobie do 1.4.2011, toto bolo určené podľa znaleckého posudku a v zmysle zákona č. 57/2011, účinného od 1.4.2011. Toto nájomné si navrhovateľ riadne prebral a listom im oznámil, že ho veľmi mrzí, že problém s výškou nájomného riešil súdnou cestou a mali za to, že pokiaľ by navrhovateľ s výškou nájomného nebol spokojný, mal za to, že im mohol dať výpoveď z nájmu. Poukázal na to, že navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa mali možnosť zúčastňovať sa pojednávaní a podávať námietky, pričom týchto sa nezúčastňovali a ani svoju neúčasť na nich neospravedlnili, nie je im známe, že žiadal o odročenie pojednávania za účelom vypracovania znaleckého posudku. Konštatoval, že súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 69/2012, ktorý dal vypracovať Slovenský pozemkový fond pre záhradkársku osadu pre konanie o vyporiadanie vlastníckych vzťahov na Okresnom pozemkovom úrade v Malackách a v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu majetku už podľa novely zákona č. 64/1997 Z.z. platnej od 1.4.2011, zákona č. 57/2011 Z.z. Boli toho názoru, že výška nájmu 0,30 €/ m2, t.j. 3.000,- € ročne/1ha ornej pôdy, ktorý určil súd je nadštandardná a za prehnane vysoké považoval aj nájomné vo výške nájmu 2,5 €/m2, t.j. 25.000,- € ročne/1ha ornej pôdy ročne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keď námietky navrhovateľa v odvolaní nepovažoval za právne relevantné, také, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie danej veci súdom prvého stupňa. Poľnohospodárske využívanie pozemkov v záhradkových osadách je dôsledkom predovšetkým historického vývoja riešenia otázok súvisiacich s vlastníctvom k pôde najmä oddelenie vlastníckeho a užívacieho práva vlastníkov pozemkov. Vlastníctvo k týmto pozemkom zostalo pôvodným vlastníkom a zákon o pôde osud pozemkov neriešil, pričom užívanie záhradkármi ponechal. Tieto otázky riešil až zákon č. 64/1997 Z. z., ktorý upravuje novým spôsobom režim užívania pôdy a určuje aj režim nájomného vzťahu, ale hlavne postup okresných úradov, vlastníkov pozemkov v týchto zriadených osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v osadách a upravuje postup Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách, a to na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v týchto osadách. Celý systém usporiadania pomerov v záhradkovej osade je vybudovaný na princípe pozemkových úprav. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. tento zákon upravuje užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom (písm. a/) a postup okresných úradov, vlastníkov pozemkov zriadených v záhradkových osadách (ďalej len „vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov zriadených v záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom zriadeným v záhradkových osadách (písm. b/). Pojem zriadená záhradková osada je definovaný v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., podľa ktorého zriadenou záhradkárskou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov alebo jeho organizačnou zložkou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy, b) právo družstevného užívania, c) právo náhradného užívania, d) právo užívania na zabezpečenie výroby, e) iné užívacie právo. Len záhradková osada, ktorá spĺňa definičné znaky uvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. je záhradkovou osadou, ktorej členovia si môžu nárokovať usporiadanie vzťahov k pozemkom podľa zákona č. 64/1997 Z. z.. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. (účinný od 1. 11. 2004 - 30. 4. 2008), ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah. Výška nájomného je určená ustanovením § 4 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. Jeho výška do 1.11.2004 bola určená sumou 10% z ceny pozemkov zistenej podľa osobitného predpisu- vyhlášky Ministerstva financií č. 465/1991 Zb. najmenej vo výške 0,30 Sk/m2. Novelou účinnou od 1.11.2004 do 30.4.2008 výška nájomného je 10% z ceny pozemkov zistenej podľa osobitného predpisu s odkazom na ust. § 43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách s nadväznosťou na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich. Príloha 5 vyhlášky upravuje vzorec výpočtu hodnoty ako súčin výmery a jednotkovej hodnoty pozemku. Podľa judikatúry ESĽP povinný nájom pôdy a výška nájomného podľa zák. č. 64/1997 Z.z. porušuje čl. 1 Protokolu 1 Dohovoru a viazanosťou súdu týmto rozhodnutím v súlade s ust. § 135 O.s.p. pri určení výšky nájomného sa vychádza zo všeobecnej hodnoty podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/ 1991 Zb. Zatiaľ čo koncentrácia podľa § 120 ods. 4 sa týka predkladania a označovania dôkazov a rozhodujúcich skutočností do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 118 ods. 4, koncentrácia podľa § 118a sa vzťahuje na opísanie rozhodujúcich skutočností o veci samej účastníkmi konania a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Cieľom zavedenia koncentračnej zásady je urýchliť priebeh súdneho konania, odstrániť zbytočné prieťahy pri súčasnom dodržaní základného práva účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účastníci majú právo byť prítomní, majú právo byť oboznámení s výsledkami takého dokazovania a môžu aj navrhnúť, aby sa aj takto vykonané dôkazy doplnili alebo opakovali. Právo byť prítomní na takom dokazovaní sa musí reálne zabezpečiť a umožniť. Navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa boli súdom prvého stupňa riadne predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 30.1.2013 s náležitými procesnými poučeniami vrátane poučenia podľa § 120 ods. 1 a § 120 ods. 4 O.s.p., na ktoré pojednávanie neúčasť mailovým podaním zo dňa 29.1.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila s tým, že žiadala o odročenie pojednávania, prípadne že súhlasia s pojednávaním bez ich prítomnosti pridržiavajúc sa písomne podaného návrhu. Poukázala na konania vedené pod sp. zn. 16C 79/2012 a 16C 68/2012, v ktorých malo byť pojednávanie odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca vo veci určenia všeobecnej ceny nájmu v danej lokalite a konštatovala, že toto znalecké dokazovanie sa týka aj tohto sporu a že by bolo hospodárne závery týchto znaleckých posudkov použiť aj pre toto konanie, pokiaľ by s tým odporcovia súhlasili, resp. znalca ustanoveného v označených konaniach ustanoviť aj v tomto konaní. Na pojednávanie určené na deň 17.4.2013 prevzala právna zástupkyňa navrhovateľa dňa 18.3.2013, avšak svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnili. Z tohto dôvodu boli splnené podmienky pre prejednanie veci v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd nezistil procesné pochybenie, v dôsledku ktorého by bolo došlo k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Súd prvého stupňa správne ustálil, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny vzťah medzi spornými stranami by sa mal spravovať zákonnými ustanoveniami zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Na daný nájomný vzťah účastníkov aplikoval správne právne predpisy pri výpočte nájomného. Námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a pri rozhodovaní o výške nájmu sa neoboznámil s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. 399/2011-15, podľa ktorého má vlastník pozemku nárok na úhradu všeobecnej ceny, za ktorú podľa neho nemožno považovať cenu určenú znaleckým posudkom predloženým odporcami a ktorý možno považovať za jeden z listinných dôkazov predložených odporcami, nebola dôvodná. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Procesná teória dôkaznými prostriedkami rozumie prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný (skutkový) stav veci. Výsledky činnosti súdu dosiahnuté dokazovaním nazývame procesnými dôkazmi. Ustanovenie § 125 obsahuje iba exemplifikatívny výpočet najbežnejšie používaných dôkazných prostriedkov. Dôkaz však možno vykonať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom za predpokladu, že ním možno zistiť skutočný stav veci. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca (§ 127 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti (§ 127 ods. 4 O.s.p.). Ak je súdu predložený posudok, ktorý vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok vypracovaný na základe požiadania účastníka konania, alebo iného zadávateľa ohľadom toho istého predmetu zadania), nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p., avšak aj ním možno vykonať dôkaz ako listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu. Pokiaľ súd napriek tomu v procese vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania prizná stupeň preukaznosti zistení zodpovedajúcich inak zistenom vyplývajúcim zo znaleckého posudku (§ 127 O.s.p.) takým zisteniam, ku ktorým dospel na základe „posudku“ vyhodnoteného nie po nariadení súdom, ale na požiadanie niektorého z účastníkov konania, nejde o procesný postup zakladajúci odvolací dôvod. Odvolací súd konštantne zastáva názor, že súd neodníme účastníkovi konania možnosť pred ním konať tým, že nenariadi znalecké dokazovanie, ale vykoná dokazovanie použitím znaleckého posudku ako listinným dôkazom. Znalecký posudok č. 69/2012 vypracovaný znalcom Ing. Ivanom Šimekom, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní súd prvého stupňa, bol vyžiadaný od znalca súdom prvého stupňa a nebol vypracovaný na základe jeho nariadenia, avšak bol vypracovaný na žiadosť Slovenského pozemkového fondu práve na stanovenie hodnoty pozemku pre Q. -X-XX U. H., L.. Ú.. G. zo dňa 18.9.2012 a pri stanovení hodnoty pozemku znalec stanovil všeobecnú hodnotu posudzovanej nehnuteľnosti podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, Prílohy č. 3 - Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb s použitím „Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb“, vydanej ÚSIŽU za použitia metódy polohovej diferenciácie a na žiadosť Q. X-XX E. G. B., záhradková osada U. H. bol vypracovaný znalcom Ing. Ivanom Šimekom aj znalecký posudok č. 16/ 2013 na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok v záhradkovej osade Q. X-XX E. G. B., záhradková osada U. H., kat. územie G., ktorým bol určený nájom 0,30 €/m2/ rok v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty v platnom znení. Ich použitie ako listinného dôkazu bolo aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania a ich použitie bolo možné, nakoľko nimi bola stanovená všeobecná hodnota pozemku pre účely výpočtu nájomného za užívanie pozemku odporcami a tento bol aj vypracovaný v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/ a 2/. úspešným v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnili a žiadne trovy im v tomto konaní ani nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.