Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/141/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708210347 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1708210347.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: C.. C.. C. G., Š. XX, J., zastúpeného JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou, so sídlom Šancová 48, Bratislava, proti odporcom: v 1.rade: O. N., J. Š.L. XXX/XX, D., v 2.rade: Y. G., J. I.. D. XXXX/XX, D., zast. Advokátskou kanceláriou HPP s.r.o., so sídlom Borekova 4, Bratislava, o zaplatenie 4.979,09 eur s príslušenstvom (150.000,- Sk), na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 8. septembra 2011, č.k. 4C 142/2010-62 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 214,32 eur, k rukám právneho zástupcu, do troch dní. Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi v 1. rade a právnej predchodkyni odporkyni v 2. rade - neb. P.X. N. uloženia solidárnej povinnosti zaplatiť sumu 150.000,- Sk s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.09.2008 až do zaplatenia, titulom odmeny za obhajobu obvineného R. N.; brata odporcu v 1. rade a syna pôvodne označenej odporkyne v 2. rade neb. P. N.. Rozhodol tak podľa § 588 vety prvej Obč. zák., keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 09.01.2008 uzatvorila Advokátska kancelária PARA & ZLOCHOVÁ, so sídlom Šancová 48, Bratislava ako advokát a R. N., ako mandant, písomnú dohodu o poskytovaní právnej pomoci - obhajobu mandanta pred LG Korneuburg v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 403 UR 18/06g, za paušálnu odmenu v sume 200.000,- Sk, a náhradu skutočne vynaložených výdavkov na cestovné, preklady a poplatky a za náhradu režijných nákladov - paušálne vo výške 3% z celkovej sumy odmeny. Za zmluvnú stranu „advokát“ dohodu podpísal navrhovateľ a za zmluvnú stranu „mandant“ dohodu podpísala neb. P. N.. Faktúrou č. 3182008508003 zo dňa 28.02.2008 vyúčtoval navrhovateľ neb. P. N. sumu 150.000,- Sk; po odpočítaní zálohovej platby 50.000,- Sk; s označenou splatnosťou dňa 05.03.2008. Ďalej zistil, že navrhovateľ a odporca v 1. rade a L.. P. N. dňa 06.03.2008 uzavreli písomnú dohodu o uznaní a vyrovnaní dlhu v sume 150.000,- Sk; z dohody uzatvorenej dňa 09.01.2008 o poskytovaní právnej pomoci za obhajobu R. N. v konaní sp. zn. 403 UR 18/06g pred Krajským súdom Korneuburg, Rakúsko; ktorý dlh sa zaviazali uhradiť v hotovosti, k rukám navrhovateľa, v jednej splátke v lehote do 31.08.2008. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporcom, pôvodne označeným v návrhu na začatie konania, nevznikol voči navrhovateľovi žiaden dlh titulom zmluvne dojednanej odmeny za poskytnuté právne služby, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre uznanie dlhu z ich strany vo vzťahu k navrhovateľovi, ku dňu uzavretia dohody o uznaní dlhu dňa 06.03.2008 neexistoval dlh odporcov, označených v návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi, títo neboli jeho dlžníkmi, ani neprijali od neho právne služby a navrhovateľ im právne služby, za ktoré by mu patrila odmena v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., neposkytol. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľovi neb. P. N. ponúkla, že zaplatí odmenu za jej D. R., ktorému navrhovateľ právne služby v jeho trestnej veci poskytol, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, návrh navrhovateľa mohol byť úspešný len za predpokladu, ak by neb. P. N. pristúpila k záväzku svojho syna R. N. v zmysle § 533 Obč. zák., príp. ak by namiesto dohody o uznaní dlhu R. N. uzavrel navrhovateľ s neb. P. N. písomne dohodu obsahujúcu vyhlásenie neb. P. N., že dlh R. N. navrhovateľovi uspokojí, ak ho neuspokojí dlžník, čím by pohľadávka navrhovateľa bola zabezpečená ručením podľa § 546 Obč. zák. Vzhľadom na neexistenciu dlhu neb. P. N. voči navrhovateľovi dospel k záveru, že nemohlo dôjsť jej úmrtím k prechodu dlhu na jej právnych nástupcov, dedičov, v tomto prípade na odporkyňu v 2. rade. Návrh navrhovateľa preto zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov a stotožnil sa aj s námietkou právneho zástupcu odporkyne v 2. rade, týkajúcou sa neexistencie právnej subjektivity subjektu uzatvárajúceho dohodu o poskytovaní právnej pomoci s R. N., keď absenciu právnej subjektivity tohto subjektu potvrdil aj právny zástupca navrhovateľa. Poukázal na to, že pohľadávka navrhovateľa existuje, avšak voči R. N., ktorému navrhovateľ právne služby aj reálne poskytol, avšak voči ktorému navrhovateľ účinne vzal svoj návrh späť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni v 2. rade v sume 733,19 eur, k rukám právneho zástupcu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že jeho pohľadávka existuje, avšak voči R. N., ktorému poskytol právne služby, a to titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, nevymedzil v odôvodnení rozsudku, ktorou zo 4 foriem malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, a z toho dôvodu je napadnutý rozsudok v tomto smere nepreskúmateľný. Uviedol, že právne služby poskytol na základe platnej licencie Slovenskej advokátskej komory v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z., na základe čoho mu vznikol nárok na odmenu, a to zmluvnú alebo v prípade neuzatvorenia zmluvy tarifnú odmenu v zmysle uvedenej vyhlášky. Namietal, že zmluva o poskytovaní právnych služieb nemusí mať písomnú formu, môže byť uzavretá konkludentne a v zmysle § 50 Obč. zák. môže byť zmluva o poskytovaní právnych služieb dohodnutá v prospech tretej osoby. V danom prípade je zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 09.01.2008 platná, keď neb. P. N. vedela, ktorá osoba poskytne obhajobu, v ktorej trestnej veci, ktorá osoba bude obhajovaná a aká bude odmena obhajcu. Uviedol, že na obhajobu obvinenej osoby bol oslovený matkou obvineného P. N., jej objasnil možnosti obhajoby, cenu obhajoby, od nej prijal aj zálohu 50.000,- Sk, vystavil jej a aj doručil faktúru č. 3182008508003, ktorú nenamietala, a keďže nemala prostriedky na jej úhradu v lehote splatnosti, uznala svoj záväzok a zaviazala sa tento dlh splatiť. Namietal, že prvostupňový súd neuviedol, v ktorých skutočnostiach mala spočívať neexistencia či neplatnosť dohody o poskytnutí právnych služieb medzi navrhovateľom a P.X. N. v prospech tretej osoby za odmenu 200.000,- Sk a poukázal aj na list odporkyne v 2. rade, v ktorom uviedla, že vedela o dlhu matky a o tom, že matka sa chcela spojiť s navrhovateľom, pretože chcela časť peňazí vrátiť. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že jeho návrh mohol byť úspešný za predpokladu, ak by neb. P. N. pristúpila k záväzku svojho syna R. N. podľa § 533 Obč. zák., mal tiež uviesť a vysporiadať sa s otázkou, ktorá náležitosť platného pristúpenia záväzku podľa uvedeného ust. nebola splnená, keď písomnosť sa neposudzuje len podľa názvu, ale podľa obsahu. Odporkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 214,32 eur. Namietala, že z obsahu dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 09.01.2008 ako aj z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 08.09.2011, na ktorom uviedla, že predmetná dohoda bola uzavretá medzi navrhovateľom a R. N., nevyplýva, že táto dohoda by mala byť zmluvou v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Obč. zák. tak, ako uviedol navrhovateľ v odvolaní. Poukázala na to, že v záhlaví dohody o poskytovaní právnej pomoci je ako mandant výslovne označený R. N. a ako advokát je označený neexistujúci subjekt Advokátska kancelária PARA & ZLOCHOVÁ; všetky záväzky v dohode o poskytovaní právnej pomoci sú vyjadrené priamo vo vzťahu k mandantovi R. N. a to vrátane záväzku zaplatiť advokátovi odmenu v zmysle § 4 dohody; v žiadnom ustanovení dohody o poskytovaní právnej pomoci nie je zmienka o tom, že by malo ísť o zmluvu v prospech tretej osoby v zmysle § 50 ods. 1 Obč. zák. a v podpisovej časti dohody o poskytovaní právnej pomoci je uvedené, že za R. N. podpisuje túto dohodu jeho matka P. N.. Z obsahu tejto dohody je teda zrejmé, že táto bola uzavretá medzi neexistujúcim subjektom na strane advokáta a R. N. na strane mandanta, pričom ňou nebol založený žiadny záväzkový vzťah medzi účastníkmi tohto konania. P. N. pri uzavretí predmetnej dohody konala v mene a na účet jej syna R. N., a preto záväzky z predmetnej dohody mohli vzniknúť len priamo jemu. Ďalej namietala, že navrhovateľom tvrdená skutočnosť o uzavretí zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 Obč. zák. nebola uplatnená v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. nemôže byť táto skutočnosť odvolacím dôvodom. S poukazom na obsah dohody o uznaní a vyrovnaní dlhu zo dňa 06.03.2008 namietala, že tento dokument nespĺňa podmienky pre pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Obč. zák., pretože v ňom nie je špecifikovaný žiadny záväzok R. N. voči navrhovateľovi a nie je v ňom prejavená ani žiadna vôľa odporcu v 1. rade a P. N. splniť takýto záväzok namiesto R. N.. Naopak, v predmetnom dokumente sa uvádza len neexistujúci dlh odporcu v 1. rade a neb. P. N. voči navrhovateľovi a je v ňom uvedené len to, že domnelí dlžníci takýto svoj dlh uznávajú a zaväzujú sa ho v dohodnutom termíne zaplatiť. Pristúpenie k záväzku zo strany odporcu v 1. rade a nebohej P. N. by bolo aj v rozpore so skutkovým stavom, ktorý navrhovateľ doposiaľ tvrdil, keď v konaní pred súdom prvého stupňa jednoznačne uvádzal, že predmetný dokument je len uznaním dlhu, ktorý odporca v 1. rade a P.X. N. údajne mali mať voči nemu a namietala, že skutočnosti týkajúce sa pristúpenia sa k záväzku nemôžu byť v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. odvolacím dôvodom, pretože tieto skutočnosti navrhovateľ neuviedol v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcom zaplatenia uplatňovanej istiny s príslušenstvom - titulom odmeny za obhajobu obvineného R. N., brata odporcu v 1. rade a syna pôvodne označenej odporkyne v 2. rade - neb. P. N.. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď navrhovateľom uplatnený nárok posúdil podľa § 558 Obč. zák. a správne dospel k záveru, že odporcom, pôvodne označeným v návrhu na začatie konania, nevznikol voči navrhovateľovi žiaden dlh titulom zmluvne dojednanej odmeny za poskytnuté právne služby, a neboli preto splnené zákonné podmienky pre uznanie dlhu odporcom v 1. rade a neb. P. N. voči navrhovateľovi. S týmto právnym posúdením, ako aj záverom súdu prvého stupňa, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Z predloženej dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 09.01.2008 vyplýva, že táto dohoda bola uzavretá medzi mandantom R. N. a advokátom označeným ako Advokátska kancelária PARA & ZLOCHOVÁ, pričom táto dohoda uzatvorila rámec pre poskytovanie právnej pomoci mandantovi; odmena advokáta bola dohodnutá v ust. § 4 predmetnej dohody ako paušálna odmena v sume 200.000,- Sk spolu s cestovnými a inými výdavkami, ktorú sa mandant zaviazal zaplatiť advokátovi. Za R. N. bola táto dohoda podpísaná jeho matkou P. N. a za advokáta navrhovateľom. Z predloženej dohody o uznaní a vyrovnaní dlhu zo dňa 06.03.2008 vyplýva, že túto dohodu uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1. rade a P. N. ako povinnými, ktorí podľa čl. II dohody uznávajú svoj dlh v sume 150.000,- Sk z § 4 dohody o poskytovaní právnej pomoci za obhajobu obvineného R.O. N. voči navrhovateľovi a zaväzujú sa uznaný dlh uhradiť v hotovosti, k rukám navrhovateľa, v jednej splátke, v lehote do 31.08.2008. Odvolací súd dospel k záveru, že dohodu o poskytovaní právnej pomoci dňa 09.01.2008 uzavrela Advokátska kancelária PARA & ZLOCHOVÁ, ktorá však nemá právnu subjektivitu, s navrhovateľom, čo vyplýva z obsahu tejto dohody, ako aj z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 08.09.2011, na ktorom potvrdila, že predmetná dohoda bola uzavretá s R. N.. Skutočnosť, že by táto dohoda o poskytovaní právnej pomoci bola uzavretá v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Obč. zák. nevyplýva z obsahu predmetnej dohody, a keďže túto skutočnosť v prvostupňovom konaní neuviedol, nemôže byť v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. odvolacím dôvodom. Keďže dohoda o poskytovaní právnej pomoci bola uzavretá medzi neexistujúcim subjektom na strane advokáta a R. N. na strane mandanta, nebol ňou založený žiadny záväzkový právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a nebohou P.X. N. a na základe tejto dohody nevznikol žiaden dlh odporcovi v 1. rade ani P.X. N. a z tohto dôvodu nemohli odporcovia, označení v návrhu na začatie konania, platne uznať dlh dohodou o uznaní a vyrovnaní dlhu zo dňa 09.01.2008 voči navrhovateľovi v sume 150.000,- Sk, keď tento dlh odporcu v 1. rade a P. N. v čase uzavretia dohody o uznaní a vyrovnaní dlhu neexistoval. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre uznanie dlhu v zmysle § 558 Obč. zák., s ktorým právnym záverom sa plne stotožňuje i odvolací súd. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa pristúpenia k záväzku podľa § 503 Obč. zák.; keďže z obsahu dohody o uznaní a vyrovnaní dlhu nevyplýva, že by predmetom tejto dohody bolo pristúpenie iných osôb k dlhu R. N. voči navrhovateľovi, keď vychádzajúc z obsahu tejto zmluvy, odporca v 1. rade a P. N. uznali svoj dlh voči navrhovateľovi v sume 150.000,- Sk z § 4 dohody o poskytovaní právnej pomoci za obhajobu obvineného R. N.. Navyše aj z návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, v rámci jeho skutkových tvrdení, že predmetom tejto dohody bolo uznanie záväzku zo strany pôvodne označených odporcov v 1. a 2. rade uhradiť mu 150.000,- Sk do 31.08.2008. Navrhovateľ v celom prvostupňovom konaní neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa pristúpenia k záväzku podľa § 533 Obč. zák., a aj z toho dôvodu; tak ako to dôvodne namietali aj odporcovia; nemôže byť táto skutočnosť v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. odvolacím dôvodom. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúci všetky zákonom stanovujúce náležitosti podľa §157 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni v 2. rade priznal náhradu trov, ktoré jej vznikli v odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 170,97 eur spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 7,63 eur a spolu s náhradou 20% DPH v sume 35,72 eur, čo činí spolu sumu 214,32 eur, v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní mu trovy ani nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.