Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/32/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201602 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1010201602.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: B. T., M. XX, XXX XX W., Č. H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o vdovský dôchodok takto
r o z h o d o l :
Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.7.2010 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.11.2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa opravným prostriedkom zo dňa 24.8.2010 domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.7.2010, ktorým odporkyňa navrhovateľke zamietla žiadosť o vdovský dôchodok z 29.6.2009 s odôvodnením, že navrhovateľka nebola výživou odkázaná na manžela, preto jej nárok na vdovský dôchodok nevznikol.
Odporkyňa zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 9. novembra 2010 zmenila svoje rozhodnutie číslo XXX XXX XXX zo dňa 9. júla 2010 v časti odôvodnenia s tým, že žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok za 27. septembra 1990 bola zamietnutá rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. novembra 1990. Keďže nebola navrhovateľka výživou odkázaná na manžela pána T. P. a nakoľko nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o zamietnutí vdovského dôchodku, jej žiadosť o vdovský dôchodok z 29. júna 2009 bola opätovne zamietnutá.
Navrhovateľka napadnuté rozhodnutie žiadala preskúmať z dôvodu nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Uviedla, že s manželom pred jeho smrťou nežila dlhší čas, ktorý síce prespával v rodinnom domčeku 2 až 3 krát týždenne z dôvodu aby nedošlo k prípadnej krádeži alebo devastácii rodinného domu, no pravidelne chodieval každý deň „k nám" do nového bytu na stravu a hygienu pretože v spomínanom rodinnom domčeku nebola kúpeľňa a nemohol uskutočňovať hygienické potreby. Poukázala, že sa o neho starala , prala mu osobné veci a posteľné prádlo a aj žehlila. Ďalej mu chodila aj s dcérou pravidelne upratovať do rodinného domu 1 až 2 krát týždenne a zaplatila mu pohreb a aj zhotovenie pomníku zo svojich finančných prostriedkov. V ďalšom písomnom podaní z 6. decembra 2010 naďalej trvala na svojom opravnom prostriedku zo dňa 24. 8. 2010 a uviedla, že jej bývalý manžel voči nej nemal vyživovaciu povinnosť, ale v dobe pred jeho smrťou mu bola súdom určená vyživovacia povinnosť na ich najmladšie dieťa (T. Y.., narodený XX. Y. XXXX).
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 11. októbra 2010 uviedla, že navrhovateľke bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá žiadosť o vdovský dôchodok z dôvodu, že jej nevznikol nárok, pretože nežila s manželom v spoločnej domácnosti, manželstvo ku dňu smrti manžela neplnilo spoločenskú funkciu a nebola na manžela odkázaná výživou v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení. Skutočnosti rozhodujúce pre nárok na vdovský dôchodok neboli navrhovateľkou preukázané. Uviedla, že námietky navrhovateľky v opravnom prostriedku sú nedôvodné, rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 46 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení boli preukázané už právoplatným rozhodnutím zo dňa 16. novembra 1990 číslo XXX XXX XXXX, ktorým jej bola žiadosť o vdovský dôchodok zo dňa 4. októbra 1990 zamietnutá. Predmetné rozhodnutie je právoplatné. Navrhovateľkou namietané skutočnosti poskytovania hygieny a upratovania jeho bytu sú zavádzajúce, na skutočnosť vybavenia pohrebu a pomníku po jeho smrti nemožno prihliadať. Skutočnosť, že navrhovateľka bola jeho manželkou v čase jeho smrti je preukázaná, v zmysle v tom čase platných predpisov však nie sú splnené náležitosti spoločného vedenia domácnosti v čase jeho smrti, nielen spoločné bydlisko (1982) a ďalej odkázanosť na jeho výživu, čo navrhovateľka nepreukázala. Odporkyňa napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 250g ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľka sa na vytýčené pojednávanie súdu dňa 26.8.2015 napriek riadnemu predvolaniu nedostavila (doručenie predvolania mala vykázané dňa 26.8.2015, kedy sa súdu písomnosť vrátila s poznámkou pošty „nevyžiadané“), svoju neúčasť na ňom neospravedlnila, nepožiadala o odročenie tohto pojednávania. Súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 29.6.2009 požiadala o priznanie vdovského dôchodku od 17. septembra 1990.
V čestnom vyhlásení navrhovateľky zo dňa 27. septembra 1990 navrhovateľka vyhlásila, že s jej nebohým manželom P. T., narodeným XX. A. XXXX, zomrelým dňa XX. X. XXXX nežila v spoločnej domácnosti z dôvodu nadmerného požitia alkoholických nápojov.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.7.2010 odporkyňa podľa § 46 ods. 5 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla navrhovateľkinu žiadosť o vdovský dôchodok z 29.6.2009 s odôvodnením, že navrhovateľka nebola výživou odkázaná na manžela, preto jej nárok na vdovský dôchodok nevznikol.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.11.2010 odporkyňa pozmenila svoje rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.7.2010 v časti odôvodnenia s tým, že žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok za 27. septembra 1990 bola zamietnutá rozhodnutím č.XXX XXX XXXX zo dňa 22. novembra 1990, keďže navrhovateľka nebola výživou odkázaná na manžela pána T. P.. Nakoľko navrhovateľka nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o zamietnutí vdovského dôchodku, jej žiadosť o vdovský dôchodok z 29. júna 2009 bola opätovne zamietnutá.
Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia uvedeného v § 34 alebo b) bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov.
Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova má nárok na
vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.
Podľa § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľka je vdovou po manželovi zomrelom dňa XX. X. XXXX. Pred jeho smrťou navrhovateľka dlhší čas s ním nežila v spoločnej domácnosti z dôvodu jeho nadmerného požitia alkoholických nápojov, čo aj sama potvrdila v čestnom vyhlásení z 27. septembra 1990, teda 10 dní po smrti manžela. Zákon číslo 100/1988 Zb. striktne stanovuje podmienky, za ktorých má vdova po zomrelom manželovi nárok na vdovský dôchodok. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľka, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a jej manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu by mala nárok na vdovský dôchodok len v prípade, ak by v čase smrti manžela mala voči nemu nárok na výživné. Navrhovateľka jednoznačne pred smrťou manžela nežila sním v spoločnej domácnosti, manželstvo neplnilo svoj spoločenský účel a v čase smrti manžela nemala voči nemu nárok na výživné, čo aj sama potvrdila vo písomnom podaní zo dňa 6. decembra 2010. Nebohý manžel v čase smrti nepracoval, poberal čiastočný invalidný dôchodok v sume 850 Sk mesačne a navrhovateľka mala príjem v sume 1300 Sk mesačne, nebola na manžela odkázaná na výživu v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa názoru súdu skutočnosti rozhodujúce pre nárok na vdovský dôchodok neboli navrhovateľkou preukázané, a preto odporkyňa postupovala správne, keď navrhovateľke zamietla jej žiadosť o vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. V preskúmavanej veci aj podľa názoru Krajského súdu v Bratislave nie je možné prihliadnuť na navrhovateľkou namietané skutočnosti poskytovania hygieny manželovi, upratovania jeho bytu, pretože tieto skutočnosti okrem svojho tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a súd tieto tvrdenia vyhodnotil ako účelové za účelom priznania vdovského dôchodku. Tiež nemožno prihliadnuť ani na vybavenie pohrebu a pomníku navrhovateľkou po jeho smrti a ani na skutočnosť, že v dobe pred smrťou nebohého manžela mu bola určená vyživovacia povinnosť na ich najmladšie dieťa.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 252j ods. 5 platí obdobne.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 9.7.2010 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.11.2010 podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou Krajského súdu v Bratislave, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonala navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).