Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/275/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202057 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202057.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľky: Okresná prokuratúra Bratislava IV., Saratovská 1/A, 844 61 Bratislava, proti odporkyni: Mestská časť Bratislava - Lamač, Malokarpatské námestie 9, 841 03 Bratislava, o návrhu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 1/2012 zo dňa 9.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave v y s l o v u j e nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Lamač 1/2012 zo dňa 9.2.2012, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných a rekonštrukčných a udržiavacích prácach s ustanovením § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 domáhala preskúmania zákonnosti a následne vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 1/2012 zo dňa 9.2.2012, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných a rekonštrukčných a udržiavacích prácach s ustanovením § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Lamač na svojom zasadnutí dňa 9.2.2012 schválilo všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len VZN) č. 1/2012, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV. preskúmal zákonnosť uvedeného VZN a dospel k záveru, že toto je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1,2 zákona č. 369/1990 Zb., z tohto dôvodu bolo v dotknutých ustanoveniach napadnuté okresnou prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava IV. protestom prokurátora zo dňa 2.5.2013, č.k. PD5/13-10. Mestská časť na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 23.5.2013 uznesenie č. 65/2013/VI., ktorým by vyhovela protestu prokurátora zo dňa 2.5.2013 č. PD5/13-10 proti VZN č. 1/2012 neprijala. Navrhovateľka v žalobe tvrdí, že časť VZN je v rozpore s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., pretože problematika ním upravená nepatrí podľa súčasnej platnej právnej úpravy do sféry samosprávy obce, ale je súčasťou výkonu štátnej správy. Rovnako navrhovateľka konštatuje, že táto časť VZN je aj v rozpore s ustanovením § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, pretože platný zákon ani všeobecne záväzný predpis nesplnomocňuje mestskú časť na vydanie takéhoto VZN. V danom prípade VZN upravuje pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach a s nimi súvisiacou problematikou na úseku ochrany osôb pred hlukom. Danú problematiku upravuje však zákon č. 355/2007 Z.z. v spojení s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 6549/2007 Z.z.. Zákon č. 355/2007 nezveril orgánom územnej samosprávy oprávnenie vydať všeobecne záväzné nariadenie na ochranu pred hlukom a túto zveril výlučne do kompetencie orgánov verejného zdravotníctva taxatívne vymedzených v § 3 zákona č. 355/2007. Žalobkyňa je názoru, že pokiaľ obce vo svojej normotvornej činnosti ukladajú povinnosti fyzickým a právnickým osobám je aj takáto normotvorná činnosť limitovaná čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Obec v rámci normotvorby nemôže vo VZN uložiť nové obmedzenia a povinnosti, ktoré neexistujú v zákone, resp. ktoré nemožno zo zákona odvodiť. Žalovaná má za to, že uvedené ustanovenia preskúmavaného VZN sú v zrejmom rozpore so zákonom, pretože subjekt územnej samosprávy pri normotvornej činnosti dôsledne nerešpektoval Ústavu, zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy a uložil obmedzenia neprimerane zasahujúce do práv fyzických osôb nad rámec Ústavy a zákonov a v rozpore s nimi. Keďže protestom napadnuté VZN č. 1/2012 zo dňa 9.2.2012 považuje navrhovateľka za nesúladné s ustanovením § 6 ods. 1,2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, navrhuje, aby súd vyslovil nesúlad VZN Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 1/2012 zo dňa 9.2.2012 s ustanovením § 6 ods. 1,2 zákona č. 369/1990 Zb.. II. Odporkyňa vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.1.2014 uviedla, že Miestny úrad Mestskej časti Bratislava Lamač sa podľa spracovaného a predloženého materiálu na rokovanie miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Lamač konaného dňa 23.5.2013 plne stotožnil s obdržaným protestom prokurátora a pripravil materiál na rokovanie s návrhom uznesenia v celom rozsahu predmetnému protestu prokurátora vyhovieť. Z uvedeného dôvodu preto Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Lamač aj naďalej trvá na svojom stanovisku podľa predloženého materiálu na rokovanie miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Lamač predmetnému protestu prokurátora v celom rozsahu vyhovieť. S predloženým právnym stanoviskom a odôvodnením príslušnej prokuratúry z predloženého protestu sa odporkyňa aj naďalej plne stotožňuje. III. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovenia § 250zfa ods. 1 Os.p. ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúlade všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 250 zfa ods. 2 O.s.p. účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor. Podľa § 250zfa ods. 3 O.s.p. príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie. Podľa § 250zfa ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Zákonné ustanovenie§ 250zfa O.s.p. nazvané „konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy“ bolo vo tzv. verejného ( správneho súdnictva) zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve ( siedma hlava piatej časti O.s.p. )novelou O.s.p. s účinnosťou od 15.10.2008. Ustanovenie § 250zfa O.s.p. vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c/,d/ ústavy Slovenskej republiky zo znenia ktorého je zrejmé, že ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy ( č. 68 Ústavy ) a so zákonmi s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy ( čl. 71 ods. 2 ústavy ) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, to znamená všeobecný súd. Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 383/2008 Zb.zákonov zmena vychádza aj z požiadavky, aby ústavný súd rozhodoval pokiaľ je to možné len o najzávažnejších veciach , čo odôvodňuje presun preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných nariadení všeobecnými súdmi. Všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku ako celku alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako aj územnej samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce mesta, či vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec mesto či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona v jeho medziach takéto nariadenie nesie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu. Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššie územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy možno začať len na návrh prokurátora, pričom prípustnosť návrhu v tomto prípade je podmienená neúspešnosťou protestu ( § 22 zák.č. 153/2001 Zb. zákonov ). Z neúspech protestu sa považuje to, že obec , mestská časť, mesto alebo vyšší územný celok nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie svojho zastupiteľstva. V prejednávanej veci súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa z dôvodu rozporu so zákonom predmetné VZN napadla protestom prokurátora zo dňa 2.5.2013 č.k. Pd 5/13-10. Mestská časť na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 23.5.2013 uznesenie č. 65/2013/VI, ktorým by vyhovela protestu prokurátora proti VZN č. 1/2012 neprijala. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky s ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom so zákonmi s nariadeniami vlády so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ako vyplýva z textu predmetného VZN č. 1/2012 toto v úvodných ustanoveniach obsahuje vymedzenie pojmov ako je ,, hluk, zvlášť rušivý hluk, zdroj hluku vo vonkajšom prostredí, vonkajšie prostredie, zdroj hluku vnútorné prostredie pri posudzovaných prípustných hodnôt hluku“. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti najmä s poukazom na ustanovenie §3 ods. 1 zákona č. 355/2007 Zb. zákonov o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov je možné konštatovať, že oprávnenie vydať všeobecne záväzné nariadenie na ochranu pred hlukom bola zverená výlučne do kompetencie orgánov verejného zdravotníctva taxatívne vymedzených v § 3 Zákona č. 355/2007 Z.z.. podľa ktorého orgány verejného zdravotníctva sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba. Na základe vyššie uvedeného súd skonštatoval, že predmetné VZN je v rozpore s § 6 ods. 1,2 zákona č. 369/1990 Zb. nakoľko problematika ním upravená nepatrí podľa súčasnej platnej úpravy do sféry samospráve obci ale je súčasťou výkonu štátnej správy, v spojení s ustanovením § 3 Zákona. č. 355/2007 Zb. zákonov. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s ustanovením § 250zfa ods. 5 konštatoval, že medzi predmetným všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava- Lamač č. 1/2012 zo dňa 9.2.2012 je nesúlad s ustanovením § 6 ods. 1,2 zákona č. 369/1990 Zb. preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnej navrhovateľke súd ich náhradu nepriznal nakoľko tejto žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 ( §3 ods. 9 veta tretia Zákona č. 757/2004 Zb. zákonov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011 ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie ( § 250zfa ods. 4 O.s.p. ).