Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/115/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200759 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200759.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DALUDAN, s.r.o., so sídlom Račianska 72, 830 03 Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK -ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, P.O.Box 154, 850 00 Bratislava v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh zamieta.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Krajskému súdu v Bratislave bol dňa 13.5.2015 doručený návrh na konanie proti nečinnosti odporcu, prostredníctvom ktorého sa navrhovateľ domáhal, aby krajský súd uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o žiadostiach o zaplatenie sankčného úroku za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky predstavujúce: - nadmerný odpočet dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 v období od 25.5.2006 do 26.1.2012 - nadmerný odpočet dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v období od 25.6.2006 do 29.11.2011 - dodatočne vyrubenú daň z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v období od 7.8.2008 do 29.12.2011. Zároveň sa odporca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pokutu v zmysle § 250u O.s.p. vo výške X.XXX,- €, ako aj zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
Navrhovateľ poukázal na to, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 6S/90/2014 bolo o podanej správnej žalobe rozhodnuté tak, že odporca bol povinný konať a rozhodnúť v lehote do 60 dní o žiadostiach o zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavanie peňažných prostriedkov a zároveň bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Odporca nerešpektoval výrok uznesenia súdu, preto sa rozhodol navrhovateľ urgovať odporcu na plnenie svojich povinností a to výzvou doručenou odporcovi dňa 29.1.2015. Dňa 6.2.2015 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie, že náhrada trov konania bola poukázaná na účet právneho zástupcu. K sankčnému výroku sa však odporca nevyjadril. Z toho titulu navrhovateľ opätovne vyzval odporcu na plnenie povinnosti písomnou výzvou zo dňa 23.3.2015. Odporca reagoval na túto výzvu tak, že uviedol, že v danej veci koná tým, že požiadal nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR o usmernenie, ako má v danej veci postupovať. Navrhovateľ má za to, že odporca bol v predmetnej veci nečinný odo dňa 5.1.2015 do dňa 7.5.2015, čo je spolu 122 kalendárnych dní.
V podanom návrhu navrhovateľ poukázal na Ústavu SR, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž/120/2003, sp.zn. 5Sžnč/7/2011 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 317/04 a uviedol, že čakanie odporcu na usmernenie od nadriadeného správneho orgánu je neospravedlniteľné. Ak odporca potreboval viacej času, mal požiadať v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. o predĺženie lehoty na splnenie povinností vyplývajúcej z uznesenia.
Podľa navrhovateľa v danej veci nie je sporné, že zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zadržiavaniu finančných prostriedkov, a to v prípade nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2006 boli finančné prostriedky zadržiavané 5 rokov a 245 dní, v prípade nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2006 boli finančné prostriedky zadržiavané 5 rokov a 156 dní a v prípade zdaňovacieho obdobia marec 2006 boli neoprávnené zadržiavané aj peňažné prostriedky navrhovateľa, ktorými tento dodatočne uhradil vyrubenú daňovú povinnosť, a to v období od 7.8.2008 do 29.11.2011 z čoho vyplýva, že odporca neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky celkom 3 roky 143 dní.
S poukazom na § 35b ods. 6 a 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, § 2 písm. c), § 63 ods. 1 a § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní navrhovateľ uviedol, že predmetom nečinnosti odporcu je nevydanie rozhodnutia o zaplatení sankčného úroku navrhovateľovi za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky. Ide teda o konkrétne porušenie zákonom ustanovenej povinnosti, pričom k jej porušeniu došlo nekonaním a nečinnosťou odporcu. Uvedenú skutočnosť pritom potvrdil aj samotný Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 6S/90/2014, v ktorom súd správne určil porušenie povinnosti žalovaného.
Nakoľko odporca nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z uznesenia sp.zn. 6S/90/2014 zo dňa 19.9.2014 a stále v predmetnej veci nekoná, je navrhovateľ toho názoru, že krajský súd by mal odporcovi uložiť pokutu s čo najvyššou možnou hranicou sadzby.
II.
Odporca vo svojom vyjadrení, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.6.2015, uviedol, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval odporcu na splnenie povinnosti listom zo dňa 23.3.2015. Odporca reagoval listom č. 20122895/2015 zo dňa 18.4.2015 doručeným dňa 27.4.2015, v ktorom navrhovateľovi ozrejmil, že v danej veci koná tým, že sa obrátil na nadriadený správny orgán, aby v danej veci vydal stanovisko. Nadriadený správny orgán zaujal k danej veci stanovisko evidované pod č. 1600004/183107/2015 zo dňa 30.4.2015, doručené odporcovi dňa 5.5.2015. Odporca na základe tohto stanoviska vydal rozhodnutia č. 542058/2015, č. 542097/2015 a č. 542113/2015 zo dňa 11.5.2015, ktorými žiadostiam navrhovateľa o zaplatenie sankčných úrokov za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky nevyhovel a sankčné úroky za neoprávnene zadržiavané prostriedky nepriznal. Rozhodnutia boli doručené dňa 27.5.2015. Navrhovateľ podal proti týmto rozhodnutiam riadny opravný prostriedok.
Odporca nesúhlasil s tým, aby mu bola uložená pokuta vo výške X.XXX,- € z titulu nečinnosti, nakoľko konal so svojim nadriadeným správnym orgánom, a preto je toho názoru, že krajský súd by mal návrh zamietnuť.
III.
Z administratívneho spisu súd zistil, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 6S/90/2014 uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť v lehote do 60 dní o žiadostiach o zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky predstavujúce: 1. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 období od 25.5.2006 do 26.1.2012 v zmysle žiadosti zo dňa 17.2.2012, značka DAL-52, 2. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v období od 25.6.2006 do 29.11.2011 v zmysle žiadosti zo dňa 17.2.2012, značka DAL-50, 3. dodatočne vyrubenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v období od 7.8.2008 do 29.12.2011 podľa žiadosti zo dňa 17.2.2012, značka DAL-51. Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume XXX,XX €, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
V danom prípade mal Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že navrhovateľ svojim postupom opakovane žiadal Daňový úrad Bratislava o zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky, pričom pred podaním návrhu na súd proti nečinnosti Daňového úradu Bratislava ako orgánu verejnej správy žiadal príslušné orgány o vydanie rozhodnutia resp. o konanie vo veci čím vyčerpal všetky dostupné právne prostriedky v zmysle osobitných predpisov ako sú žiadosť o vydanie rozhodnutia druhostupňovým orgánom namiesto Daňového úradu Bratislava v zmysle § 66 Daňového poriadku a podnet na podanie upozornenia prokurátora v zmysle § 22 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu pokiaľ ide o spôsob a formu rozhodovania vo veci žiadosti navrhovateľa. Ako správne poukazoval navrhovateľ, odporca v konaní vo veci žiadosti navrhovateľa bol povinný vydať rozhodnutie (§ 2 písm. c) daňového poriadku) s náležitosťami uvedenými v § 66 ods. 1 daňového poriadku.
Ďalej z administratívneho spisu zistil, že suma XXX,XX € ako náhrada trov konania, bola poukázaná na účet právneho zástupcu navrhovateľa dňa 30.1.2015. Po vydaní uznesenia sa odporca obrátil na nadriadený správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR so žiadosťou č. 254647/2015 zo dňa 10.4.2015 o metodické usmernenie. Finančné riaditeľstvo SR zaslalo svoje stanovisko č. 1600004/183107/2015 zo dňa 30.4.2015 odporcovi, ktorému bolo doručené dňa 5.5.2015. Po doručení tohto stanoviska vydal odporca rozhodnutia č. 542058/2015, č. 542097/2015 a č. 542113/2015 zo dňa 11.5.2015, ktorými žiadostiam navrhovateľa o zaplatenie sankčných úrokov za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky nevyhovel a sankčné úroky za neoprávnene zadržiavané prostriedky nepriznal.
Nie je sporné, že navrhovateľ sa domáhal svojich práv prostredníctvom písomnej výzvy zo dňa 23.3.2015, na ktorú odporca reagoval písomnou odpoveďou č. 20122895/2015 zo dňa 18.4.2015, pričom uviedol, že v danej veci koná tým, že požiadal o stanovisko nadriadený správny orgán.
IV.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Zákonné ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť.
V.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konania tvrdenie, že v konaní niet
žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie je nečinnosťou.
Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (napríklad III. ÚS 70/09, III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08).
Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci, dospel k záveru, že návrh je potrebné v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. zamietnuť. Z administratívneho spisu vyplýva, že uznesením sp.zn. 6S/90/2015 zo dňa 19.9.2014 bolo odporcovi nariadené, aby v lehote do 60 dní konal a rozhodol. Krajský súd musí uviesť, že vo výroku vyššie citovaného uznesenia súdu absentuje podstatná náležitosť, a to ohraničenie času, kedy má odporca rozhodnúť, teda či má rozhodnúť odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, alebo odo dňa doručenia kompletného administratívneho spisu, ktorý je dôležitou súčasťou súdneho spisu na rozhodnutie vo veci. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/90/2014 zo dňa 19.9.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014.
Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že po doručení uznesenia sp.zn. 6S/90/2014 sa odporca obrátil na nadriadený správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR so žiadosťou č. 254647/2015 zo dňa 10.4.2015 o metodické usmernenie v tejto veci. Finančné riaditeľstvo SR zaslalo svoje stanovisko č. 1600004/183107/2015 zo dňa 30.4.2015 odporcovi, ktorému bolo doručené dňa 5.5.2015.
V danej veci nie je sporné, že odporca nedodržal lehotu a nerozhodol do 60 dní, pričom v danom prípade je irelevantné, či lehota začala plynúť od doručenia administratívneho spisu alebo nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Napriek tomu po doručení tohto stanoviska vydal odporca rozhodnutia č. 542058/2015, č. 542097/2015 a č. 542113/2015 zo dňa 11.5.2015, ktorými žiadostiam navrhovateľa o zaplatenie sankčných úrokov za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky nevyhovel a sankčné úroky za neoprávnene zadržiavané prostriedky nepriznal. Po vydaní týchto rozhodnutí krajský súd nemôže rozhodnúť o povinnosti odporcu konať vo veci tak, ako sa domáhal v petite navrhovateľ z toho titulu, že odporca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z uznesenia sp.zn. 6S/90/2014 a vo veci rozhodol, aj keď zjavne dosť oneskorene. Po vydaní týchto rozhodnutí sa odporca môže brániť podaním riadnych opravných prostriedkov (podľa odporcu navrhovateľ podal opravné prostriedky), o ktorých bude rozhodovať Finančné riaditeľstvo SR a následne aj žalobou v zmysle § 244 a nasl. O.s.p.
Čo sa týka trov konania, vo výroku uznesenia č.k. 6S/90/2014-53 zo dňa 19.9.2014 je jasne uvedené, že tieto majú byť zaplatené do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu. Krajský súd v Bratislave súhlasí s odporcom a nie je to v danej veci ani sporné, že táto lehota dodržaná nebola, nakoľko trovy konania boli uhradené dňa 30.1.2015, teda omnoho neskôr ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského súdu sp.zn. 6S/90/2014 (právoplatnosť nadobudlo dňa 24.11.2014).
K názoru navrhovateľa, že odporcovi by mala byť uložená pokuta vo výške X.XXX,- €, súd uvádza, že rozhodovanie o pokute nie je nutné vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že aj keď odporca konal po lehote uvedenej v uznesení sp.zn. 6S/90/2014, napriek tomu konal, trovy konania nakoniec uhradil a vydal rozhodnutia č. 542058/2015, č. 542097/2015 a č. 542113/2015 zo dňa 11.5.2015, proti ktorým navrhovateľ podal odvolanie ako riadny opravný prostriedok.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ich nepriznal, nakoľko bol návrh zamietnutý.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 250t ods. 7 O.s.p.).