Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201414 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201414.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: U. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, a zúčastneného maloletého cudzinca, ktorého je navrhovateľ zákonným zástupcom: I. R., nar. 31.12.2001, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. : PPZ-HCP- BB7-72-019/2015-AV zo dňa 28.07.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 28.07.2015 Č.p. PPZ-HCP-BB7-72-019/2015-AV p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 21.08.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 12.08.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB7-72-019/2015-AV vydanému dňa 28.07.2015, ktorým bol navrhovateľ, spolu s rodinným príslušníkom na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 28.07.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. na čas nevyhnutne potrebný a stanovil dĺžku zaistenia do času odovzdania v rámci Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici, najdlhšie však do 28. augusta 2015. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 27.07.2015 o 15.30 hod. bol navrhovateľ odovzdaný príslušníkmi Krajského riaditeľstva Polície Stredočeského kraja, Odboru cudzineckej polície, Oddelenie pobytovej kontroly, pátrania a eskort Praha na bývalom hraničnom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Mosty u Jablunkova - Svrčinovec príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľa späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa. Po prevzatí navrhovateľa vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálne vstúpil z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Na základe uvedeného, bol eskortovaný na vecne a miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina. V zmysle článku 4 odsek 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici začal správny orgán dňa 27.7.2015 výkon readmisie, ktoré bolo doručené príslušným orgánom Maďarska. Odporca na základe podkladov konštatoval, že boli splnené podmienky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a členských štátov. Preto dňa 28.7.2015 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa s určením zákazu vstupu na dobu 2 roky pod č. PPZ-HCP-BB7-72-016/2015-AV. Odporca uviedol, že dĺžku zaistenia stanovil do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarska, najdlhšie však do 28.8.2015. Mal za to, že uvedená doba zaistenia je nevyhnutná a oprávnená na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých členských štátoch. Počas uvedenej doby v spolupráci s inými útvarmi Policajného zboru vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k zabezpečeniu odovzdania navrhovateľa na územie Maďarska. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže krátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. Poukázal na to, ak by nebol navrhovateľ zaistený, pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, ako to mal v úmysle a nebolo by možné riadne odovzdanie, ktorého čas závisí od vyjadrenia požiadanej strany. Do uvedenej doby je preto potrebné zaistenie, ktoré odporcovi priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z.z. a je potrebné z dôvodu, že odovzdanie prebieha prostredníctvom Policajného zboru. Odporca poukázal v rozhodnutí na existujúce reálne riziko, že sa navrhovateľ bude naďalej pohybovať v členských štátoch nelegálne a neoprávnene, pretože na území Slovenskej republiky sa nachádza bez rodinných príslušníkov a nie je držiteľom oprávnenia na pobyt, alebo sa bude skrývať v komunite svojich krajanov, pričom miesto jeho pobytu nebude známe, keďže nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k finančným prostriedkom. Navrhovateľ má byť bez zbytočného odkladu odovzdaný do štátu, odkiaľ pricestoval nelegálne na základe medzinárodnej dohody. Touto krajinou je Maďarsko a odovzdanie je navrhnuté na deň 29.7.2015. V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ. Mal za to, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu. Uviedol, že stanovená dĺžka zaistenia nie je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí žiadnym spôsobom, žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami v prejednávanej veci neodôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Namietal, že odporca nedostatočne skúmal a odôvodnil alternatívy k zaisteniu, keď len konštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia je nepreskúmateľné. Odporca sa nezaoberal skutočnosťou, že ide o rodinu s maloletými deťmi. Poukázal na to, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny s ohľadom na maloleté deti vo vhodnejšom útvare policajného zaistenia v Sečovciach. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov dňa 28.7.2015. Uviedol, že na základe žiadosti o prevzatie pod č. KRPS-257552/ČJ-2015-010022 zo dňa 26.07.2015 v spise vedenej pod č. p. PPZ-HCP-BB7-72/2015-AV, následného prevzatia navrhovateľa a podkladov, ktoré predložila polícia Českej republiky k žiadosti o odovzdanie navrhovateľa, bolo preukázané, že dňa 26.07.2015 o 03:45 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný a zadržaný políciou Českej republiky v medzinárodnom vlaku EN 476 Metropol, na trase Budapešť - Bratislava - Brno -Praha -Berlín, na vlakovej stanici Kolín, pričom nevedel preukázať oprávnenia na pobyt. Východzia krajina bola Maďarsko a cieľová Spolková republika Nemecko. Z dôvodu neoprávneného pobytu na území Českej republiky bol navrhovateľ odovzdaný políciou Českej republiky na územie Slovenskej republiky v rámci readmisného konania. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene z dôvodu, že dňa 25.07.2015 neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska bez cestovného dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt medzinárodným vlakom EN 476 Metropol, na platný cestovný lístok č. No. 645063, cez štátne hranice Maďarska, Slovenskej republiky a Českej republiky. Odporca konštatoval, že navrhovateľ ako štátny príslušník Afganistanu nie je oslobodený od vízovej povinnosti v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle Nariadenia Rady (ES) číslo 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). V prípade legálneho vstupu a pobytu na územie Slovenskej republiky musí navrhovateľ spĺňať vyššie uvedené podmienky, teda mať platný cestovný doklad opatrený platným vízom, alebo povolením na pobyt v jednotnom formáte. Na základe získaných podkladov konštatoval, že boli splnené podmienky § 82 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a členských štátov. Z tohto dôvodu dňa 28.7.2015 vydal navrhovateľovi rozhodnutie o administratívnom vyhostení s určením zákazu vstupu na dobu 2 roky pod č.p. PPZ-HCP-BB7-72-016/2015-AV. Uviedol, že konanie o zaistení a konanie o administratívnom vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. októbra 2010). Ďalej uviedol, že v danom prípade presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska, ktoré vykonáva iný útvar policajného zboru. Počas celej doby zaistenia bude odporca postupovať v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a skúmať , či trvá účel zaistenia. „Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 9Sža/23/2010 zo dňa 27.4.2011). Navrhovateľ sa nechcel dobrovoľne vrátiť na územie Maďarska, ale chcel ďalej cestovať nelegálne. Ak by nebol zaistený, pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, ako to mal v úmysle a nebolo by možné riadne odovzdanie, ktorého čas závisí od vyjadrenia požiadanej strany. Odporca sa na pojednávanie dňa 27.8.2015 nedostavil, svoju neúčasť na ňom oznámil mailom z 25.8.2015 a súhlasil, aby sú rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a trvá na tom, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené a navrhovateľ bol prepustený zo zaistenia. Poukázal na to, že umiestnenie maloletého cudzinca v ÚPZC Medveďov môže pre neho pôsobiť traumaticky a preto žiadal, aby bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia Sečovce. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 27.8.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, dôvodom zaistenia bolo začaté konanie vo veci návratu navrhovateľa na územie Maďarskej republiky podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z. K námietke, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ, súd uvádza, že v danom prípade navrhovateľ v Zápisnici o vyjadrení zo dňa 28.07.2015 na otázku či požiadal v niektorej krajine EÚ o azyl, uviedol, že v žiadnej krajine Európskej únie nepožiadal o azyl. Taktiež uviedol, že na Slovensku o azyl nepožiada. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepožiadal o azyl v Maďarsku, a na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene z územia Maďarska. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to najdlhšie do 28.08.2015 súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat navrhovateľa týka ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signátormi. K zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľa na územie Maďarska bolo potrebné spôsobom zaistenia, nakoľko cieľovou krajinou navrhovateľa je Nemecko a preto je predpoklad, že navrhovateľ po prepustení zo zaistenia ujde na územie Nemecka. K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny aj s ohľadom na maloleté dieťa vo vhodnejšom Útvare policajného zaistenia v Sečovciach, je potrebné uviesť, že umiestnenie navrhovateľa a zúčastneného maloletého cudzinca bolo realizované v Útvare policajného zaistenia Medveďov, z dôvodu, že v čase konania Útvar policajného zaistenia Sečovce nedisponoval dostatočnými kapacitami na umiestnenie navrhovateľa spolu s zúčastneným maloletým cudzincom. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).