Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201496 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201496.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: U. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Indická republika, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-104/2015-AV zo dňa 14. augusta 2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-104/2015-AV zo dňa 14. augusta 2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 10.09.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 28.8.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA9-17-104/2015- AV vydanom dňa 14. augusta 2015, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 14.08.2015 do 26.08.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.
Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 26.08.2015.
V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ bol odovzdaný odporcovi na výkon uloženého trestu vyhostenia (ktorý mu bol uložený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 1T/27/2009 zo dňa 24.4.2014), nakoľko rozhodnutím Okresného súdu Trnava bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Odporca na základe písomných podkladov ohľadom navrhovateľa zaslaných z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 22.4.2009 sp. zn. 1T 27/2009, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu prevádzačstva, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 10 rokov zistil, že v prípade navrhovateľa boli splnené podmienky zaistenia. Na základe uvedených skutočností dňa 26.8.2014 správny orgán (odporca) rozhodol o zaistení navrhovateľa rozhodnutím vedeným pod číslom písomnosti PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-AV zo dňa 26.8.2014 podľa § 88 ods.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov do 26.2.2015. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2014.
Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nie je doposiaľ držiteľom cestovného dokladu a je osobou, ktorá obzvlášť závažne porušila zákon Slovenskej republiky trestnou činnosťou, ktorá súvisí s obchodovaním s ľuďmi a ich nelegálnym prevozom za finančnú protihodnotu. Na základe uvedeného konštatoval, že len zaistením navrhovateľa je možné zabezpečiť riadny výkon trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ktorý nariadil Okresný súd Bratislava V, nakoľko by sa navrhovateľ opätovne skrýval, mohol pokračovať v trestnej činnosti tak, ako to vykonával pred odsúdením.
Odporca uviedol, že spolu s útvarom, ktorý zabezpečuje výkon trestu vyhostenia vykonáva bezodkladne všetky úkony, aby mohol byť navrhovateľovi vydaný náhradný cestovný doklad a vykonaný trest vyhostenia. Ak budú zo strany príslušných orgánov v Indii zaslané informácie, ktoré potvrdia totožnosť navrhovateľa, predmetný náhradný cestovný doklad bude vystavený a preto je reálne vykonanie trestu vyhostenia, ktoré nariadil Okresný súd Bratislava V.
Odporca sa zaoberal aj článkom 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území aj napriek skutočnosti, že v prípade navrhovateľa nie je riešený jeho neoprávnený pobyt, ale trest vyhostenia. Mal za to, že v uvedenom osobitnom prípade výkonu trestu vyhostenia na dobu 10 rokov nemohli byť uplatnené iné dostatočné ale menej prísne donucovacie opatrenia. V rámci zaistenia je naďalej potrebné zabezpečiť pre navrhovateľa náhradný cestovný doklad prostredníctvom Zastupiteľského úradu Indie a naďalej existuje riziko úteku a vyhýbanie sa procesu výkonu trestu vyhostenia.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ sa síce počas konania vyjadril, že má s priateľkou na území Slovenskej republiky dieťa, ale uvedenú skutočnosť nevedel ničím podložiť, nie je zapísaný ani ako otec dieťaťa v rodnom liste. Žiadosť o priznanie otcovstva nepodal od roku 2005, ani počas doby výkonu trestu odňatia slobody, ani doby zaistenia. Urobil tak až v roku 2015 prostredníctvom zákonného zástupcu, t.j. po desiatich rokoch od narodenia údajného syna. Podanie žiadosti o určenie otcovstva, o ktorom sa zmienil navrhovateľ v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 25.2.2015 považuje za zavádzajúce a účelové s cieľom oddialiť alebo úplne zmariť výkon trestu vyhostenia.
Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia.
Opravný prostriedok odôvodnil tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a tiež namietal, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu.
Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí o predĺžení lehoty zaistenia nie je zrejmé, ako a či sa odporca zaoberal možnosťou uplatnenia menej prísnych donucovacích opatrení a ako vyhodnotil dôkazy, hovoriace v prospech žiadosti jeho partnerky a matky jeho dieťaťa o spolužitie a potrebu pomoci pri starostlivosti o dieťa - maloletého W. G.. Rovnako, nie je zrejmé, aký je dôvod tvrdenej nespolupráce navrhovateľa pri realizácii účelu zaistenia, keď totožnosť navrhovateľa bola už 19.3.2015 potvrdená Národnou ústredňou Interpol. Uviedol, že odporca vydal rozhodnutie o tom, že sa predlžuje lehota zaistenia do času pôvodne určeného zrušeným rozhodnutím, teda do 26.8.2015. Ohľadom prípustnosti iných, miernejších opatrení spomenul nepreukázanie existencie finančných prostriedkov. Navrhovateľ by mal ubytovanie i stravu zabezpečenú, čo preukazoval vyhlásením rodinného priateľa Q. Š., ako aj vyhlásenia jeho partnerky N. G., čo odporca nezohľadnil. Rovnako sa odporca nezaoberal otázkou rizika úteku, alebo bránením výkonu vyhostenia, ktoré je v súlade s čl. 15 návratovou smernicou povinný skúmať.
Uviedol, že odporca vydanie rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia odôvodňuje výlučne nespoluprácou navrhovateľa so správnym orgánom (kvôli čomu mu nebol doposiaľ vydaný cestovný doklad). Poukázal na to, že zo spisu nevyplýva, že by zastupiteľský úrad bol pripravený cestovný doklad vydať, naopak z obsahu vykonaných úkonov je možné dospieť k záveru, že tento mu vydaný nikdy nebude. Totožnosť navrhovateľa je riadne overená prostredníctvom Interpolu.
K otázke iných prekážok vyhostenia uviedol, že navrhovateľ má priateľku na území SR a je otcom ich maloletého syna. V súčasnosti prebieha súdne konanie s cieľom určenia otcovstva, kde bude ako otec určený navrhovateľ. Preto poukazuje na rešpektovanie čl. 9 a 10 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že odporca dospel k nesprávnemu záveru o nevyhnutnosti, ako aj o primeranosti ďalšieho trvania zaistenia.
K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že námietky uvedené v opravnom prostriedku
nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú s jeho zisteniami. Účel zaistenia trvá. Veľvyslanectvo Indickej republiky naďalej vykonáva všetky úkony k totožnosti navrhovateľa, aby mu mohol byť vydaný náhradný cestovný doklad.
K žiadosti navrhovateľa o uplatnenie iných, menej závažných donucovacích opatrení, uviedol, že sa zaoberal výpoveďami bývalej priateľky navrhovateľa N. G. a jej milenca Q. Š., ktorý je navrhovateľovi ochotný poskytnúť ubytovanie a dostatočne odôvodnil záver, že ich záujem o navrhovateľa je zjavne účelový. Nezaujíma ich osoba navrhovateľa, ale len osobný, majetkový, finančný a pracovný prospech, ktoré by mohli dosiahnuť jeho prepustením zo zaistenia. Súd poveril správny orgán k zabezpečeniu výkonu trestu vyhostenia, teda priamo nariadil vykonať výkon trestu, pričom nezohľadnil ani nedal do pozornosti iné normatívne prostriedky na dosiahnutie účelu. Vyhostenie cudzinca bude vždy predstavovať zásah do jeho rodinného alebo súkromného života. Právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života nie je právom absolútnym a nemožno to vnímať ako prameň výhod. Štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba resp. bráni procesu prípravy výkonu trestu vyhostenia, čo je zistené a preukázané vypísanými formulármi pre Indickú ambasádu v Bratislave na žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu (dva dotazníky vypísané dňa 23.2.2015, pričom v každom udáva iné údaje o svojej osobe), ktoré tvoria prílohu žiadosti o predĺženie lehoty zaistenia č. PPZ-HCP- BA9-17-056/2015/AV a taktiež zastupiteľský úrad nevydal v lehote náhradný cestovný doklad.
Ďalej uviedol, že k veci matky dieťaťa a maloletého syna navrhovateľa bola dvakrát vypočutá pani G., pričom v prvej zápisnici z 9.9.2014 uviedla, že otcom jej syna W. je navrhovateľ, s ktorým žila v rokoch 2003 až 2007. Od roku 2007, kedy sa pohádali, ho už nevidela a na syna finančne ani neprispieval. Až počas výkonu trestu odňatia slobody posielal synovi pohľadnice, finančne však neprispieval. Po jeho zaistení v ÚPZC Medveďov sú v telefonickom kontakte. Dňa 19.3.2015 bola N. G. opätovne vypočutá, pričom v zápisnici uviedla, že navrhovateľ je otcom syna W. G.. Od jeho zaistenia dňa 26.8.2014 sú v telefonickom kontakte, na návšteve navrhovateľa nebola. Na otázku, či plánuje s navrhovateľom spoločnú budúcnosť uviedla: „Nie neplánujem, lebo mám svojho priateľa- Q. Š., s ktorým žijem: L. X, U.. Na otázku či má záujem, aby sa otec dieťaťa v budúcnosti staral o dieťa , odpovedala: „Nechcem, aby žil s nami, ale iba finančne prispieval na jeho výchovu“. Taktiež neboli vykonané testy DNA na určenie otcovstva. Na základe výpovede pani G. nadobudol presvedčenie, že záujem pani G. o navrhovateľa je iba účelový z dôvodu, aby prispieval finančne na výživu dieťaťa a o jeho osobu neprejavuje žiadny záujem. Taktiež poukázal na to, že vykonáva úkony k zabezpečeniu výkonu trestu vyhostenia a nevykonáva úkony ani opatrenia k administratívnemu vyhosteniu navrhovateľa.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 18.9.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Na nariadenom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 28.8.2015 v plnom rozsahu a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k opravnému prostriedku a trvá na predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa tak ako je uvedené v rozhodnutí zo dňa 14.08.2015. Ďalej uviedla, že zaistenie zo dňa 14.08.2015 na dobu do 26.08.2015 už bolo vykonané.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o námietku, že v konaní o zaistení navrhovateľa, resp. o predĺžení zaistenia cudzinca je potrebné skúmať aj možnosť využitia iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení,
a ako vyhodnotil odporca dôkazy hovoriace v prospech žiadosti jeho partnerky a matky jeho dieťaťa o spolužitie a potrebu pomoci pri starostlivosti o dieťa, a rovnako nie je zrejmé, aký je dôvod tvrdenej nespolupráce navrhovateľa pri realizácii účelu zaistenia, je potrebné uviesť, že navrhovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu, je osobou, ktorá závažne porušila zákony Slovenskej republiky trestnou činnosťou, ktorá súvisí s obchodovaním s ľuďmi a ich nelegálnym prevozom za finančnú protihodnotu. Zaistením navrhovateľa je možné zabezpečiť výkon trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ktorý nariadil Okresný súd Bratislava V. Zo spisu vyplýva, že odporca sa zaoberal výpoveďami bývalej priateľky navrhovateľa a jej priateľa Q. Š., pričom dospel k záveru, že ide o účelovosť vo výpovediach pani G. a pána Š.. Odporca poukázal na to, že pani G. tvrdí, že nechce, aby navrhovateľ s nimi býval, naproti tomu pán Š. sa vyjadril, že navrhovateľovi poskytne ubytovanie a postará sa o jeho výživu. Navrhovateľ sa bráni procesu prípravy a výkonu trestu vyhostenia, čo je preukázané vypísanými formulármi pre Indickú ambasádu v Bratislave. Na žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu- ide o 2 dotazníky vypísané dňa 23.2.2015, navrhovateľ v každom z nich udáva iné údaje o svojej osobe. Zastupiteľský úrad nevydal navrhovateľovi v lehote náhradný cestovný doklad. Tvrdenia navrhovateľa, že od októbra 2014 spolupracuje a udáva všetky skutočnosti žiadané policajnými orgánmi, vyvracajú už vyššie uvedené dotazníky vyplnené 23.2.2015. Vzhľadom na to, že doposiaľ nebol vystavený náhradný cestovný doklad a výkon trestu vyhostenia nebolo možné zrealizovať, účel zaistenia naďalej trvá.
K námietke nevydania cestovného dokladu z dôvodu nespolupráce navrhovateľa, súd uvádza, že informácie o spolupráci navrhovateľa s orgánmi polície pri vykonávaní úkonov na zabezpečenie vydania náhradného cestovného dokladu nie sú úplné. Dňa 23.2.2015 navrhovateľ vypísal k formuláru Indickej ambasády na žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu dva dotazníky, pričom v každom udáva iné údaje o svojej osobe. Nespolupráca navrhovateľa je preukázaná minimálne od 23.2.2015. Zo strany ÚPZC Medveďov boli vykonané aj telefonické dotazy ohľadne štádia previerky totožnosti navrhovateľa ako aj štádia vystavenia žiadaného dokladu. Pri návšteve zastupiteľského úradu Indie v Bratislave dňa 11.8.2015 boli informovaní, že nedisponujú zo strany príslušných autorít Indickej republiky informáciami, na základe ktorých by bolo možné náhradný cestovný doklad navrhovateľovi vystaviť. V danom prípade teda je potrebné vystaviť za pomoci Zastupiteľského úradu Indie náhradný cestovný doklad a následne vykonať vyhostenie navrhovateľa, ktoré nariadil Okresný súd Bratislava V. V prípade prepustenia navrhovateľa zo zaistenia, nie je vylúčené, že navrhovateľ sa bude živiť nezákonnými aktivitami, bude sa skrývať, prípadne ujde. Taktiež navrhovateľ nemá na území Slovenskej
republiky oprávnený pobyt, je bez finančných prostriedkov, na území Slovenska nie je bezúhonnou osobou.
K námietke iných prekážok vyhostenia, je potrebné uviesť, že navrhovateľ nemá na území Slovenska žiadne blízke vzťahy, jeho vzťah bol počas neoprávneného pobytu, a jeho bývalá družka chce len, aby prispieval finančne na výchovu syna. Uviedla, že nemá záujem o spoločný život s navrhovateľom, má už nového partnera a dieťa s ním. Navrhovateľovi bol vydaný trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie obsahuje uvedenie úkonov, ktoré uskutočnil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov ako kompetentný orgán konajúci v prípade u neho umiestneného zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Pokiaľ existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie tak ako je to v tomto prípade, trvá aj účel zaistenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).