Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/98/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201646 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: G. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, Trenčín, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.: PPZ-HCP-BB8-128-014/2015-AV zo dňa 10.09.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 10.09.2015 č.: PPZ-HCP-BB8-128-014/2015-AV p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 01.10.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 25.09.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB8-128-014/2015-AV vydanému dňa 10.09.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 10.09.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. na dobu 3 mesiace, t.j. do 10.12.2015, na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, nakoľko má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 10.09.2015 o 11.00 hod. bol navrhovateľ odovzdaný príslušníkmi Polície Českej republiky, Riaditeľstvo služby cudzineckej polície, zariadenie pre zaistenie cudzincov Bělá-Jezová, Jezová 1501, 294 21 Bělá-Jezová na bývalom hraničnom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Starý Hrozenkov - Drietoma príslušníkom Polície Slovenskej republiky - OCP PZ Trenčín. Odovzdanie navrhovateľa späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa. Po prevzatí navrhovateľa vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálne vstúpil z územia Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného, bol eskortovaný na vecne a miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín. Preverovaním v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelený žiadny druh a účel pobytu, rovnako nie je žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Na základe požiadavky a následnej odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Slovenské Ďarmoty-Balassagyarmat pod č.p.: PPZ-MPS-SDA-2032/2015-KLA/6514 zo dňa 09.09.2015 bolo zistené, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách žiadateľov o azyl v Maďarskej republike. Odporca mal za preukázané, že navrhovateľ sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a súčasne porušenia čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Odporca na základe podkladov konštatoval, že boli splnené podmienky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Na základe zistených skutočností, odporca kontaktoval príslušné štátne orgány Maďarskej republiky so žiadosťou o prijatie navrhovateľa v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici číslo 30/2004 Z.z. pod č.p.: PPZ-HCP- BB8-125-015/2015-AV. Odovzdanie navrhovateľa je navrhnuté na deň 24.09.2015 o 16.00 hod. na Spoločnom kontaktnom pracovisku Čuňovo - Rajka. Deň 10.09.2015 považoval odporca za deň začiatku výkonu readmisie do Maďarskej republiky podľa medzinárodnej zmluvy. Ďalej uviedol, že dňa 10.09.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BB8-127-014/2015-AV bolo správnym orgánom OCP PZ Trenčín rozhodnuté o administratívnom vyhostení podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Navrhovateľovi bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky na dobu 2 roky. Podľa § 55 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení nesk. predpisov, odporca vylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu. Odporca uviedol, že dĺžku zaistenia stanovil do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarska, najdlhšie však do 10.12.2015. Mal za to, že uvedená doba zaistenia je nevyhnutná a oprávnená na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých členských štátoch. Počas uvedenej doby v spolupráci s inými útvarmi Policajného zboru vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k zabezpečeniu odovzdania navrhovateľa na územie Maďarska. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže krátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. Poukázal na to, ak by nebol navrhovateľ zaistený, pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, ako to mal v úmysle a nebolo by možné riadne odovzdanie, ktorého čas závisí od vyjadrenia požiadanej strany. Do uvedenej doby je preto potrebné zaistenie, ktoré odporcovi priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z.z. a je potrebné z dôvodu, že odovzdanie prebieha prostredníctvom Policajného zboru. Odporca poukázal v rozhodnutí na existujúce reálne riziko, že sa navrhovateľ bude naďalej pohybovať v členských štátoch nelegálne a neoprávnene, pretože na území Slovenskej republiky sa nachádza bez rodinných príslušníkov a nie je držiteľom oprávnenia na pobyt, alebo sa bude skrývať v komunite svojich krajanov, pričom miesto jeho pobytu nebude známe, keďže nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k finančným prostriedkom. Navrhovateľ má byť bez zbytočného odkladu odovzdaný do štátu, odkiaľ pricestoval nelegálne na základe medzinárodnej dohody. Touto krajinou je Maďarsko. V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ. Mal za to, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu. Uviedol, že stanovená dĺžka zaistenia nie je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami. Ďalej uviedol, že odporca v rozhodnutí žiadnym spôsobom, nedostatočnými konkrétnymi skutkovými okolnosťami prejednávanej veci odôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia je nepreskúmateľné. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v konaní postupoval v súlade s platnými právnymi normami, ktorými v tomto prípade je zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a súčasne sa riadil ostatnými právnymi normami. Uviedol, že na základe žiadosti o prevzatie pod č. KRPP-125939-3,5/ČJ-2015-030022 zo dňa 28.08.2015, ktoré predložila polícia Českej republiky k žiadosti o odovzdanie navrhovateľa, bolo preukázané, že navrhovateľ vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarskej republiky dňa 31.07.2015 v úkryte na ložnej ploche nákladného automobilu registračnej značky LWN 590 (HUN). Dňa 31.07.2015 v čase o 07.45 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný a zadržaný hliadkou polície Českej republiky, Krajské riaditeľstvo polície Plzenského kraja, odbor cudzineckej polície pri pobytovej kontrole v úkryte na ložnej ploche nákladného automobilu registračnej značky LWN 590 (HUN) na diaľnici D5 na 107 km smerom do Spolkovej republiky Nemecko zjazd Ostrov u Stříbra, pričom nevedel preukázať svoju totožnosť ani oprávnenie na pobyt. Východzia krajina bola Maďarská republika cez Slovenskú republiku a Českú republiku a cieľovou krajinou bola Spolková republika Nemecko. Následne bol navrhovateľ z dôvodu neoprávneného pobytu na území Českej republiky v rámci readmisného konania odovzdaný políciou Českej republiky na územie Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že na základe požiadavky a následnej odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat pod č. p.: PPZ-MPS-SDA-2032/2015-KLA/6514 zo dňa 09.09.2015 zistil, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách žiadateľov o azyl v Maďarskej republike. Lustráciou v informačných systémoch polície IS MIGRA nebolo zistené, že by navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ. Mal za to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa mal dostatočne overenú skutočnosť, že navrhovateľ nepožiadal o medzinárodnoprávnu ochranu v Maďarsku ani v niektorej inej krajine EÚ. Odporca konštatoval, že v súlade s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov určil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie zmluvného štátu Maďarskej republiky. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, nakoľko závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarskej republiky, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. V zmysle článku 4 odseku 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici začal odporca dňa 10.9.2015 výkon readmisie, ktorá bola doručená príslušným orgánom Maďarskej republiky. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre vyslovil, že zmluvné štáty majú právo kontrolovať vstup, pobyt a odchod z ich územia. Dohovor ani jeho protokoly nezaručujú právo na pobyt cudzinca na území zmluvného štátu ani právo na azyl. Nakoľko v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nebola určená navrhovateľovi lehota na vycestovanie a súčasne ani nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie bolo potrebné v súlade s ustanovením § 84 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia (opravného prostriedku). Navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a navrhovateľa prepustiť zo zaistenia. Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 29.09.2015. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 8.10.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, dôvodom zaistenia bolo začaté konanie vo veci návratu navrhovateľa na územie Maďarskej republiky podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z. K námietke, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ súd uvádza, že v danom prípade z Úradného záznamu zo dňa 10.09.2015 vyplýva, že v žiadnej krajine Európskej únie navrhovateľ nemá udelený pobyt, nemá v pláne na území Slovenskej republiky zostať, chce ísť do Belgicka, o udelenie azylu v Slovenskej republike nežiada, a taktiež nežiada o asistovaný dobrovoľný návrat cestou medzinárodnej organizácie pre návrat IOM. Odporca lustráciou v informačných systémoch polície IS MIGRA nezistil, že by navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ. Taktiež v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, odporca overil skutočnosť, že navrhovateľ nepožiadal o medzinárodnú ochranu v Maďarsku a ani v niektorej krajine Európskej únie. Z odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat zo dňa 9.9.2015 odporca zistil, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách žiadateľov o azyl v Maďarskej republike. Navrhovateľ nepožiadal o azyl v Maďarsku, a na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene z územia Maďarska. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to najdlhšie na 3 mesiace, t.j. najdlhšie do 10.12.2015, ako aj k námietke, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu, súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska. Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. podľa ktorého môže byť príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Odporca v súlade s vyššie uvedeným ustanovením stanovil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie zmluvného štátu, a to Maďarskej republiky. Doba zaistenia je oprávnená na vykonanie vrátenia navrhovateľa v rámci readmisie na územie zmluvného štátu Maďarskej republiky s poukazom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarskej republiky a v iných členských štátoch Únie. K zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľa na územie Maďarska bolo potrebné spôsobom zaistenia, nakoľko cieľovou krajinou navrhovateľa je Belgicko a preto je predpoklad, že navrhovateľ po prepustení zo zaistenia ujde na územie Belgicka. V prípade, ak by navrhovateľ nebol zaistený, pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, a nebolo by možné riadne odovzdanie, ktorého čas závisí od vyjadrenia požiadanej strany. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).