Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/173/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208599 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312208599.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. N., T.. XX. X. XXXX, H. H., G. X, zastúpený JUDr. Libušou Dočkalovou, AK Bratislava, Lachova 32, 2/ Ľ. C., T.. XX. X. XXXX, H. F. D., Y. X, proti odporcom: 1/ V.. N.T. R., T.. XX. X. XXXX, 2/ V.. J. R., T.. XX. XX. XXXX, H. H., W. X, odporkyňa v 2/ rade zastúpená advokátkou JUDr. Denisou Špeťkovou, AK Bratislava, Sabinovská 14, 3/ M. Y., T.. XX. X. XXXX, H. H., W. X, zastúpený JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Bratislava, Dostojevského rad 1, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 3. 12. 2013, č. k. 19C/62/2012-157, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 3. 12. 2013, č. k. 19C/62/2012-157, p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol, zároveň navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu N.. D. R., vo výške 1.802,66 eur a zároveň ich zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu N.. S. Š., vo výške 1.001,48 eur. Uviedol, že navrhovatelia sa návrhom, podaným na tunajší súd dňa 3. 7. 2012, domáhali voči odporcom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na Správe katastra pre Hlavné mesto Bratislavu, na LV číslo XXXX, okres H. X, obec H. - mestská časť T. I., katastrálne územie D., ako byt číslo XX, 9. poschodie na W. ul. č. X D. H., bytový dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/X vo výmere 382 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 22/1000, každý v podiele 1-ice. Súčasne sa domáhali určenia vlastníctva k pozemkom na LV číslo XXXX ako parcela číslo XXXX/X, XXXX/X XXXX/XXX, parcela číslo XXXX , parcela číslo XXXX spoluvlastnícky podiel 7/1000 každý v podiele 1-ice. Návrh odôvodnili tým, že dňa 31. 7. 1998, ako kupujúci, uzavreli s odporcom v 3/, ako predávajúcim, zmluvu o prevode vyššie menovaných nehnuteľností, t. j. dvojizbového bytu číslo XX, nachádzajúceho sa v H., na W. O.. Č.. X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na priľahlých pozemkoch. Rozhodnutím č. D.-XXXX/XX zo dňa 2. 10. 2003 Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu po piatich rokoch od podania návrhu, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zamietla. Proti rozhodnutiu správneho orgánu obaja navrhovatelia podali včas odvolanie, ktorým žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd dospel k záveru, že Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadne a dostatočne neriadila s požiadavkami preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Navrhovatelia mali za to, že ich právny nárok na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je daný z dôvodu, že ich zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31. 7. 1998, ktorú spolu s návrhom podali na správu katastra dňa 25. 8. 1998, je z právneho hľadiska perfektná, aj po formálnej a materiálnej stránke. V katastri nehnuteľností sú však na základe rozhodnutia správy katastra ako aktuálni vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní odporcovia v 1/ a 2/ rade napriek tomu, že ich zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24. 8. 1998, od samého začiatku vykazovala, (a aj v dobe podania návrhu na vklad) zásadné formálne a materiálne nedostatky, ktoré spochybňujú zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností pre odporcov v 1/ a 2/ rade. Správa katastra povolila vklad pre odporcov v 1/ a 2/ rade napriek tomu, že mala vedomosť o sporných skutočnostiach, ktoré mali za následok pochybnosti o platnosti právneho úkonu. Od Okresného úradu justičnej polície PZ v Bratislave III správa katastra, ktorá rozhodovala o troch návrhoch k tej istej nehnuteľnosti, dostala písomnú informáciu pod ČVS:OÚV-853/97-Ná, zo dňa 18. 10. 2002, ktorou bola opravená predchádzajúca informácia zo dňa 15. 10. 2002, v ktorej bolo nesprávne uvedené, že podpis na kúpno-predajnej zmluve s manželmi R., je pravým podpisom M. Y. a žiadali správu katastra, aby informáciu, v časti týkajúcej sa pravosti podpisu M. Y. na zmluve s manželmi R., s poukazom na výsledok písmoznaleckého skúmania, považovali za bezpredmetnú. Súčasne uviedli, že vykonanou písmoznaleckou expertízou bolo zistené, že podpisy v znení Y. M., obsiahnuté na Návrhu na povolenie vkladu spoluvlastníctva zo dňa 31. 7. 1997 a na Zmluve o prevode vlastníctva bytu, uzavretej medzi navrhovateľmi a odporcom v 3/ rade, sú pravými podpismi M. Y.. Ide o zmluvu a návrh na vklad, ktorú s odporcom v 3/ rade uzavreli navrhovatelia, a iba tieto písomnosti podpísal odporca v 3/ rade. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne zistené a potvrdené, že ostatné písomnosti, teda zmluvu a návrh na vklad, týkajúce sa odporcov v 1/ a 2/ rade, odporca v 3/ rade nepodpísal. Dôkazom pravdivosti ich tvrdenia je aj tá skutočnosť, že odporca v 3/ rade dňa 5. 8. 1998 nahlásil na OR PZ BA, OO PZ Ružinov - západ pod č. ORP-3-228/RVZ-98 stratu svojho občianskeho preukazu. Odporca v 3/ rade navyše dňa 4. 9. 1998 podpísal čestné vyhlásenie, podľa ktorého dňa 31. 7. 1998 uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu s navrhovateľmi s tým, že žiadnu inú zmluvu pred dňom 31. 7. 1998, ani po tomto dni, s inými osobami neuzavrel. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III spis. zn. 3T/38/01 zo dňa 4. 9. 2003 bol M. Y.Ľ. uznaný za vinného v bode 1 z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Okresný súd Bratislava III v rozsudku č. k. 7C/326/1998-382 zo dňa 17. 10. 2005 dospel k záveru, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o prevode bytu, právne perfektnej, a jej absolútna neplatnosť sa ničím nepreukázala. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Co/492/2006-465 zo dňa 8. 11. 2007 rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní potvrdil. Naliehavosť právneho záujmu navrhovateľov na určení ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovatelia odôvodnili tým, že ich právne postavenie v súčasnosti je neisté. Odporcovia v 1/ a 2/ rade s návrhom nesúhlasili, tento žiadali zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľmi uvádzané argumenty sú vytrhnuté z kontextu a svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi. Odporcovia 1/ a 2/ rade poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, sp. zn. 7C/326/1998, potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/492/2006, v ktorom je uvedené, že zmluva o prevode vlastníctva bytu, uzatvorená medzi odporcami v 1/ a 2/ rade a odporcom v 3/ rade, k dotknutej nehnuteľnosti, je platná. Odporcovia v 1/ a 2/ rade majú za to, že posudzovanie otázky platnosti Zmluvy o prevode k predmetnej nehnuteľnosti, o ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté a ktorej platnosť navrhovatelia namietajú v tomto konaní, je v rozpore s prekážku rozsúdenej veci, a preto majú za to, že v tejto časti je potrebné, aby konajúci súd postupoval pri posudzovaní predmetu nároku v tejto časti v súlade, s týmto rozhodnutím. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uviedol, že navrhovatelia, ako kupujúci, s odporcom v 3/ rade, ako predávajúcim, uzatvorili dňa 31. 7. 1998 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol sporný byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytu a pozemku za kúpnu cenu 250.000,- Sk. Dňa 24. 8. 1998 uzavrel odporca v 3/ rade, ako predávajúci, s odporcami v 1/ a 2/ rade, ako kupujúcimi, Zmluvu o prevode vlastníctva k totožnému bytu. Dňa 25. 8. 1998 podali navrhovatelia návrh na vklad vlastníckeho práva (avšak bez podpisu odporcu v 3/ rade) zo dňa 31. 7. 1998 na Okresný úrad Bratislava III - odbor katastrálny, ktorý bol evidovaný pod č. D.-XXXX/XX. V ten istý deň odporcovia v 1/ a 2/ rade taktiež podali návrh na vklad ich vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti, avšak časovo skôr, ktorý bol zaevidovaný pod č. D.-XXXX/XX. Podaním zo dňa 4. 9. 1998 sa odporca v 3/ rade domáhal zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov, s poukazom na stratu občianskeho preukazu, pričom poukázal na zneužitie jeho podpisu pri uzatváraní zmluvy s odporcami v 1/ a 2/ rade. Z listu vlastníctva č. XXXX Z. XXXX, k. ú. D. súd zistil, že pod č. D.-XXXX/XX bol dňa 14. 4. 2003 povolený vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na nových vlastníkov, a to odporcov v 1/ a 2/ rade. Z obsahu trestného spisu súdu prvého stupňa rozsudkom spis. zn. 3T/38/01 zo dňa 4. 9. 2003 bol odporca v 3/ rade právoplatne odsúdený z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu udelený trest. V tomto konaní odporca poprel uzavretie zmluvy s odporcami v 1/ a 2/ rade za kúpnu cenu 1.050.000,- Sk. V odôvodnení trestného rozsudku súd konštatoval, že odporca v 3/ rade, ako trestnoprávne zodpovedný subjekt, úmyselným konaním seba obohatil tým, že uzavrel s navrhovateľmi, ako aj odporcami v 1/ a 2/ rade, kúpne zmluvy na totožnú nehnuteľnosť, čím poškodených odporcov uviedol do omylu a spôsobil tak škodu vo výške 1.050.000.- Sk, pričom obhajobu odporcu v 3/ rade vyhodnotil ako účelovú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4. 9. 2003. Rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 7C/326/1998-382 zo dňa 17. 10. 2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/492/2006-465 zo dňa 8. 11. 2007, právoplatným dňa 7. 12. 2007, návrh ako nedôvodný zamietol. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v 3/ rade preukázateľne uzavrel dve zmluvy s rôznymi osobami k totožnému bytu. V konaní bolo preukázané, že napadnutý právny úkon, t. j. zmluva zo dňa 24. 8. 1998, nie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a ani netrpí žiadnou vadou podľa § 37, § 38 Občianskeho zákonníka, čo by spôsobilo jej absolútnu neplatnosť a nie je daný ani žiaden z dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Zmluvu s odporcami v 1/ a 2/ rade uzavrel skutočný vlastník, bol riadne určený predmet kúpy, kúpna cena. Zmluva bola riadne predložená príslušnému katastru nehnuteľností na zavkladovanie vlastníckeho práva odporcov, k čomu aj následne došlo dňa 14. 4. 2003 pod č. D.-XXXX/XXXX a týmto dňom sa odporcovia v 1/ a 2/ rade stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca v 3/ rade uzatvoril dve (resp. tri) zmluvy o prevode vlastníctva, a to dňa 31. 7. 1998 s navrhovateľmi a 24. 8. 1998 s odporcami v 1/ a 2/ rade. Zo správy podanej Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 26. 1. 2012 (č. l. 98), predloženej odporcami, mal súd preukázané, že mu pod číslom konania boli doručené celkovo 3 návrhy na vklad vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti zaevidované pod číslom konania: D.-XXXX/ XX, D.-XXXX/XX, D.-XXXX/XX na príslušnú správu katastra, a to návrh na vklad doručený odporcami v 1/ a 2/ rade pod č. D.-XXXX/XX bol doručený na správu katastra dňa 25. 8. 1998 o 8.16 hod, návrh na vklad doručený navrhovateľmi pod č. D.-XXXX/XX bol doručený na správu katastra dňa 25. 8. 1998 o 11.28 hod a návrh na vklad ďalšej osoby pod č. D.-XXXX/XX bol doručený na správu katastra dňa 25. 8. 1998 o 11.58 hod. Správa katastra v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. rozhodla o prvom návrhu na vklad vlastníckeho práva, t. j. návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade dňa 14. 4. 2003 pod sp. zn. D.-XXXX/XXXX povolením vkladu a týmto dňom sa odporcovia v 1/ a 2/ rade stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok v zmysle § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z. z. nie je prípustný. Súd uzavrel, že skutočnosť, že prebiehalo konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, o rozhodnutí správy katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľov, ktorý bol podaný neskôr, nemôže byť dôvodom pre splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu navrhovateľov o určenie vlastníckeho práva v tomto konaní. Navrhovatelia nepreukázali existenciu subjektívneho práva, ktoré malo byť porušené, keďže odporcovia v 1/ a 2/ rade nadobudli vlastníctvo v súlade so zákonom, takže uvedené právo nemohli a nemôžu nadobudnúť navrhovatelia. Navrhovatelia sa nikdy nestali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, na základe zmluvy uzatvorenej dňa 31. 7. 1998, a teda nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm c./ O. s. p. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho právo k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkov, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nemožno stotožniť okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tak ako to upravoval zákon pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 264/1992 Zb. (zrušil sa zákon o štátnom notárstve), keďže zmluva o prevode nehnuteľnej veci sa nemôže stať účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva, a teda nemožno stotožniť okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, ako tomu zodpovedalo ustanovenie § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka pred nadobudnutím jeho účinnosti zák. č. 264/1992 Zb. Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím v zmysle § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch, v ktorých to zákon ustanovuje, nestačí samotný vznik zmluvy, ale na jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa plnenia z nej, treba aj rozhodnutie príslušného orgánu. Zmluva sa stane účinnou až dňom, ktorým toto rozhodnutie príslušného orgánu nadobudne právoplatnosť. V čase od uzavretia zmluvy do nadobudnutia jej účinnosti, sú účastníci zmluvného vzťahu viazaní svojimi zmluvnými prejavmi. Z povahy veci vyplýva, že ak má nastať účinnosť zmluvy, rozhodnutie príslušného orgánu musí byť kladné. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu spôsobuje, že zmluva sa od počiatku (ex tunc) zrušuje, pričom týmto okamihom účastníci prestávajú byť svojimi zmluvnými prejavmi viazaní. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že zákonná úprava účinná od 1. januára 1992 výslovne neupravuje právne následky negatívneho rozhodnutia príslušného orgánu. Súd ďalej uviedol, že ak predávajúci poruší zmluvnú povinnosť, vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva. Ten kto bol takýmto konaním, teda dvojitým scudzením, poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Je síce pravdou, že navrhovatelia s odporcom v 3/ rade dňa 31. 7. 1998 uzavreli skôr Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ako odporcovia, porušenie uvedenej povinnosti zo strany odporcu v 3/ rade, ale nemá za následok neplatnosť nasledujúceho právneho úkonu, ktorým ako predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom alebo, ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/331/2000 z 30. 1. 2001, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/124/2003). Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca v 3/ rade bol od vzniku zmluvy viazaný svojím zmluvným prejavom, urobeným k 31. 7. 1998 (Zmluva o prevode vlastníctva k bytu, uzatvorená s navrhovateľmi), no zo samého porušenia jeho povinností previesť nehnuteľnosť na navrhovateľov ešte nebolo možné vyvodiť neplatnosť ďalšej kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 25. 8. 1998 s odporcami, alebo určiť, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností. Naviac, otázka platnosti v poradí druhej zmluvy, bola právoplatne riešená v konaní sp. zn. 7C/326/98, vedenom na tunajšom súde, v ktorom bolo preukázané, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 24. 8. 1998, neodporovala zákonu, tento neobchádzala, a ani sa nepriečila dobrým mravom. V tomto konaní bolo preukázané, že neboli dané dôvody neplatnosti zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhovateľom tak vznikol iný nárok než ten, ktorý v skutočnosti uplatnili v tomto konaní, a preto návrh na určenie vlastníckeho práva zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu, avšak iba odporkyni v 2/ rade, zastúpenej advokátom, ktorá mala vo veci úspech, priznal náhradu trov konania celkom v sume 2.804,14 eur. Odporkyňa v 2/ rade si uplatnila a vyčíslila trovy právneho zastúpenia, podaním na poštovú prepravu dňa 4. a 5. decembra 2013 a za jeden úkon z hodnoty sporu si uplatnila odmenu vo výške 492,93 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom N.. D. R. vo výške 1.802,66 eur, ktoré vyčíslil písomným podaním, doručeným súdu dňa 9. 12. 2013 a z trov právneho zastúpenia advokátkou N.. S. Š. vo výške 1.001,48 eur, ktoré vyčíslila písomným podaním, doručeným súdu dňa 5. 12. 2013. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa nerešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zamietol ich návrh na doplnenie dokazovania, najmä výsluchom odporcu v 3/ rade, vypracovaním písmoznaleckého posudku, zabezpečením spisov z katastrálneho odboru sp. zn. D.-XXXX/XX Z. D.-XXXX/XX, súdneho spisu Krajského súde v Bratislave sp. zn. 3Sp/77/2004 a 3Sp/85/2003. Zo spisu správy katastra je zrejmé, že táto povolila vklad pre odporcov v 1/ a 2/ rade napriek tomu, že mala vedomosť o sporných skutočnostiach, ktoré mali za následok pochybnosti o platnosti právneho úkonu a to v dobe, kedy prebiehal súdny spor na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 7C/326/1998. Uviedli, že od Okresného úradu justičnej polície PZ v Bratislava III, správa katastra dostala informáciu pod ČVS:OÚV-853/97-Na zo dňa 18. 10. 2002, ktorou opravil svoju predchádzajúcu informáciu zo dňa 15. 10. 2002, v ktorej bolo nesprávne uvedené, že podpis na kúpno-predajnej zmluve s manželmi R., je pravým podpisom M. Y. a žiadal správu katastra, aby informáciu v časti týkajúcej sa pravosti podpisu M. Y. na zmluve s manželmi R., vzhľadom na výsledok písmoznaleckého posudku, považovali za bezpredmetnú. V zmluve a v návrhu na vklad zo dňa 31. 7. 1997 sa nachádzajú pravé podpisy M. Y., keď ostatné písomnosti, ako zmluva a návrh na vklad, týkajúci sa odporcov v 1/ a 2/ rade, odporca v 3/ rade nepodpísal. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že právnym dôvodom pre podanie návrhu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/77/2004-231, zo dňa 31. 12. 2011, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. D.-XXXX/XX zo dňa 2. 10. 2003 a vec vrátil správe katastra na ďalšie konanie. Uviedli, že katastrálne spisy sú dôležité z dôvodu, že v deň povolenia vkladu dňa 14. 4. 2003 pre odporcov v 1/ a 2/ rade správa katastra umožnila týmto odporcom opravu nedostatkov v zmluve, ktoré na mieste opravili. Tiež nebolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu v písomnej forme pre odporcov v 1/ a 2/ rade, na rozdiel od písomného rozhodnutia ohľadom navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. Správa katastra mala vedomosť o skutočnostiach, ktoré mali za následok pochybnosti o platnosti právneho úkonu, a napriek tomu povolila vklad vlastníckeho práva pre odporcov. Súd prvého stupňa k písmoznaleckému dokazovaniu nezaujal žiadne stanovisko. Navrhovatelia uviedli, že majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/77/2004-231, zo dňa 13. 12. 2011, ktorým KS BA zrušil rozhodnutie správy katastra pod č. D.-XXXX/XX, zo dňa 2. 10. 2003. Od toho času správny orgán nekonal a nové rozhodnutie nevydal, a teda vo veci návrhu navrhovateľov na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nebolo rozhodnuté. Zároveň poukázali na rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave sp. zn. 3T/38/2001, zo dňa 4. 9. 2003, z ktorého je zrejmé že odporca v 3/ rade nebol oprávnený uzavrieť po podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31. 7. 1998 s navrhovateľmi následne žiadnu inú zmluvu o prevode vlastníctva toho istého bytu, keď v tomto trestnom konaní súd dospel k záveru, že obžalovaný M. Y., t. j. odporca v 3/ rade, ako trestnoprávne zodpovedný subjekt, úmyselným konaním seba obohatil tým, že podpísal ako predávajúci s kupujúcimi R., zmluvu o prevode vlastníctva bytu v osobnom vlastníctve a kúpno-predajnú zmluvu, ktorej predmetom bol 2-izbový byt na ulici W. a prevzal od R. peniaze v hotovosti 1.050.000,- Sk a zároveň, ako predávajúci, podpísal zmluvu o prevode vlastníctva bytu s V. N. Z. Ľ. C.Y. (navrhovateľ v 1/ a 2/ rade). Poškodených R. tým uviedol do omylu a tým naplnil zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, § písm. b/ Trestného zákona, tak po objektívnej ako i subjektívnej stránke. Navrhovatelia zároveň napadli rozhodnutie o trovách konania, keď namietali výšku priznaných trov, hodnotu sporu, cenu úkonu a počet úkonov, za ktoré bola odporkyni priznaná náhrada trov konania. Uviedli, že súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu, avšak iba odporkyni v 2/ rade, zastúpenej advokátom, ktorá mala vo veci úspech a priznal jej náhradu trov konania v celkovej sume 2.804,14 eur. Odôvodneniu mala teda zodpovedať výroková časť rozhodnutia o tom, že náhrada trov konania mala byť priznaná iba odporkyni v 2/ rade a nie aj odporcovi v 1/ rade, ktorému žiadne trovy nevznikli a evidentne si neuplatnil ani ich náhradu. Súd prvého stupňa neuviedol hodnotu sporu, ktorá bola základom pre výpočet tarifnej odmeny, a preto je rozhodnutie v časti náhrady trov konania nepreskúmateľné. V zmluve o prevode vlastníctva bytu medzi odporcom v 3/ rade a odporcami v 1/ a 2/ rade, je v čl. III uvedená kúpna cena vo výške 254.860,- Sk a táto suma má byť základom pre výpočet hodnoty sporu, a to v 1-ici prislúchajúcej odporkyni v 2/ rade, pretože odporca v 1/ rade nebol zastúpený. Navyše poukázali na ust. § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Odporkyni v 2/ rade neprislúcha náhrada trov konania za 2. úkon - porada s klientom dňa 9. 9. 2013, vyčíslená vo výške plného úkonu, priznaný úkon bez uvedenia skutočnej dĺžky trvania tejto porady. Nejde o účelne vynaložené náklady, a preto ich náhradu súd odporkyni v 2/ rade priznať nemal. Tiež namietali úkon pod č. 4 - opakované prevzatie a príprava zastúpenia ďalším v poradí druhým právnym zástupcom. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca v 1/ rade a žiadal odvolanie navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Navrhol, aby odvolací súd preveril, či navrhovateľ v 1/ rade stále je uznaný za invalidného dôchodcu, z dôvodu pretrvávajúcej psychickej poruchy, tiež zistiť adresu trvalého pobytu odporcu v 1/ rade. Kúpna zmluva, uzavretá medzi navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade a odporcom v 3/ rade zo dňa 31. 7. 1998, je neplatným právnym úkonom, pretože ide o fiktívny, simulovaný právny úkon, ktorého cieľom bolo vytvoriť si podmienky na podvod a je teda od samého začiatku neplatná. Uviedol, že v spise na č. l. 140 sa nachádza potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny 250.000,- Sk s dátumom 18. 6. 1999, teda až rok po podpísaný kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 31. 7. 1998. Odporca v 3/ rade uzatvoril dňa 4. 6. 1998 s navrhovateľmi 1/ a 2/ dohodu o uzatvorení budúcej zmluvy, podľa ktorej malo dôjsť v budúcnosti k uzatvoreniu zmluvy o prevode sporného bytu za kúpnu cenu 1.200.000,- Sk. Dňa 31. 7. 1998, t. j. ani nie za 2 mesiace, došlo medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom v 3/ rade, k uzatvoreniu zmluvy o prevode sporného bytu, keď kúpnou cenou bola suma 250.000,- Sk. Ak teda odporca v 3/ rade, v dohode o uzatvorení budúcej zmluvy, požadoval za predaj bytu kúpnu cenu vo výške 1.200.000,- Sk a túto požadoval aj od odporcov v 1/ a 2/ rade, ďalej aj od manželov H. a súčasne ponúkal predmetný byt aj v realitných kanceláriách za cenu 1.200.000,- Sk, nemohol na základe slobodnej a vážnej vôle tento byt predať navrhovateľom v 1/ a 2/ rade za 250.000,- Sk. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade neuhradili odporcovi žiadnu kúpnu cenu, pretože v predchádzajúcich súdnych konaniach žiadali oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že sú nemajetní. Navrhovatelia ani pri podpise dohody o budúcej zmluve, ani pri podpise kúpnej zmluvy, takouto finančnou čiastkou nedisponovali, a preto nikdy nemali financie na úhradu takejto kúpnej ceny. Navrhol, aby súd dotazom na daňový úrad zabezpečil daňové priznania navrhovateľa v 1/ a 2/ rade od roku 1993 až do roku 2003. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/341/2010. K odvolaniu sa písomne vyjadrila aj odporkyňa v 2/ rade, ktorá žiadala, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, a aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený. Zároveň si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 492,93 eur a paušálu náhradu vo výške 8,04 eur, spolu sumu 500,97 eur. Navrhovatelia uviedli takmer všetky možné dôvody v zmysle ust. § 205 O. s. p., okrem písmena e/, ktorého neuvedením potvrdzujú, že v konaní boli vykonané všetky dôkazy, a aj keď v odvolaní vytýkajú súdu, že nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, týmto uznávajú, že nejde o také, ktoré by súdu už z predchádzajúcich konaní neboli známe, a ktoré už neboli ako dôkazy vyhodnotené, dokonca v právoplatnom rozhodnutí. Dôvody odvolania považovala len za účelovú obranu, vytrhávanie veci z kontextu, až úmyselné skreslovanie skutočnosti a zavádzanie. Prvostupňový súd napriek tomu, že určovací návrh nebol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zaoberal sa aj meritom veci. Mala za to, že súd vychádzal z podrobne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Otázka platnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi odporcami v 1/ a 2/ rade, ako kupujúcimi, a odporcom v 3/ rade, bola predmetom iného konania, ktoré už bolo právoplatne rozhodnuté a ktorým bolo určené, že táto kúpna zmluva je platná. Katastrálny úrad na základe takto platnej zmluvy zavkladoval dňa 14. 4. 2003 vlastnícke právo v prospech odporcov v 1/ a 2/ rade, a týmto dňom sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenie navrhovateľov, že prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že právnym dôvodom na podanie tohto návrhu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/77/2004-231 zo dňa 13. 12. 2011, nemožno považovať za pochybenie súdu prvého stupňa. Krajský súd v Bratislave, pod č. k. 3Sp/77/2004-231, zo dňa 13. 12. 2011, zrušil rozhodnutie správy katastra pod č. V-4467/98, zo dňa 2. 10. 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie a tým navrhovateľom síce vyhovel, ale určite nie z dôvodov uvádzaných navrhovateľmi s tým, že ohľadom vkladových konaní k tým istým nehnuteľnostiam, mal dospieť k úplne iným záverom. Katastrálny odbor bude rozhodovať znovu len vo veci ich návrhu pod č. D.-XXXX/ XX v intenciách krajského súdu a katastrálneho zákona a bude môcť vychádzať len zo zisteného skutkového stavu a hlavne zo skutočnosti, že už raz o vklade predmetnej nehnuteľnosti, na základe inej platnej kúpnej zmluvy, právoplatne rozhodol. Navrhovateľmi uvádzanú judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. 1US/50/2010-11 považovala za právne irelevantnú, nakoľko sa táto na predmetnú vec nevzťahuje, pričom citovaná judikatúra vychádza z diametrálne odlišného skutkového stavu. Naopak, súd prvého stupňa na podporu svojho stanoviska v odôvodnení citoval právne vety a stanoviská NS SR (Cdo/311/2008, 1Cdo/331/2000, 2Cdo/124/2003), ktoré jeho právny názor výrazne podporujú. Navyše situáciu toho, kto bol dvojitým scudzením poškodený, rieši ust. § 420 Obč. zák. K trovám právneho zastúpenia uviedla, že ide o malicherné rozoberanie nesúladu výroku a odôvodnenia v súvislosti s trovami, keď je jednoznačné, že trovy treba zaplatiť na účet, resp. k rukám, právnych zástupcov. Hodnota sporu bola 1.050.000,- Sk. Navyše počet právnych úkonov, vzhľadom na zložitosť a obsiahlosť právnej veci, je primeraný a opodstatnený. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že ich odvolaniu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Návrhom zo dňa 3. 7. 2012 sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhajú určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX, na 9. poschodí, ul. W. XX D. H., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 382 m2, zastavaná plocha a nádvoria, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 22/1000, každý v spoluvlastníckom podiele 1-ici. V návrhu navrhovatelia uviedli, že podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., ich naliehavosť právneho záujmu na určení ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je podľa nich daná tým, že ich právne postavenie v súčasnosti je neisté. Bez určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa podľa navrhovateľov nemôžu odstrániť následky nesprávneho postupu správneho orgánu a navrhovatelia by nemohli byť zapísaní do katastra nehnuteľností ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností, v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 31. 7. 1998 a návrhu na povolenie vkladu zo dňa 31. 7. 1998. Zároveň uviedli, že splnili všetky zákonné podmienky na to, aby správny orgán ich návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyhovel, pretože len im svedčí právo zápisu oprávnených vlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keď z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca v 3/ rade uzatvoril dve, resp. tri, zmluvy o prevode vlastníctva, a to dňa 31. 7. 1998 s navrhovateľmi a 24. 8. 1998 s odporcami v 1/ a 2/ rade, pričom správa katastra v zmysle § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. rozhodla o prvom návrhu na vklad vlastníckeho práva, t. j. o návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade dňa 14. 4. 2003 pod sp. zn. D.-XXXX/XXXX povolením vkladu a týmto dňom sa odporcovia v 1/ a 2/ rade stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok v zmysle § 31 ods. 6 zák. č. 162/1995 Z. z. nie je prípustný. Následne navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v písomne podanom odvolaní naďalej trvali na tom, že majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/77/2004-231, zo dňa 13. 12. 2011, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. D.-XXXX/XX zo dňa 2. 10. 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie, keď ohľadom vkladových konaní k tým istým nehnuteľnostiam dospel k úplne iným záverom, a to, že Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu sa riadne a dostatočne neriadila požiadavkami preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd k súvislosti s existenciou naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. uvádza, že vo všeobecnosti navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v prvom rade vecná legitimácia, ktorá je v podstate hmotnoprávnym stavom, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. V takomto prípade bude na podanie určovacej žaloby vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide. Vecnou legitimáciou však môže disponovať i subjekt, ktorý je v konkrétnom právnom postavení dotknutý existenciou či neexistenciou právneho vzťahu medzi odporcom a treťou osobou. Ďalším predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia tzv. naliehavého právneho záujmu, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem je procesným predpokladom úspešnosti, či prípadnej neúspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba nie je opodstatnená čo do naliehavého právneho záujmu v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.). Určovacia žaloba má teda preventívny charakter, je opodstatnená v prípadoch keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo strany odporcu. V takýchto prípadoch teda nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Navyše, ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu, dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. Naopak, v prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi účastníkmi, má charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V danom prípade má odvolací súd za to, že navrhovatelia mali právny záujem na určení, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, špecifikovanej v petite návrhu, keď dňa 31. 7. 1998, ako kupujúci, uzavreli s odporcom v 3/ rade, ako predávajúcim, zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 36 s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 9. poschodí bytového domu v Bratislave a spoluvlastníckeho podielu na priľahlých pozemkoch, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté a vec je na správe katastra doposiaľ neskončená. Preto podľa odvolacieho súdu majú naliehavý právny záujem na tom, aby súd vo veci ich návrhu ďalej konal. Navrhovatelia preto majú naliehavosť na určení, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Pokiaľ teda súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovatelia nemajú právny záujem, avšak naďalej sa zaoberal vecou samou, vzhľadom na naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení, vzhľadom na konanie a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, bolo možné predmetnú vec riadne preskúmať, keď súd prvého stupňa vo veci ďalej riadne konal a uviedol i ďalšie dôvody, pre ktoré návrh navrhovateľov v konečnom dôsledku zamietol. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vec aj správne právne posúdil. K jednotlivým námietkam navrhovateľov odvolací súd uvádza: K návrhu navrhovateľov na doplnenie dokazovania predložením katastrálnych spisov, súdnych spisov Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvého stupňa, keď v priebehu prvostupňového konania sa súd prvého stupňa podrobne oboznámil s rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 7C/326/1998-382 zo dňa 17. 10. 2005, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 6Co/492/2006-465 zo dňa 8. 11. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 12. 2007, ktorým návrh navrhovateľov, domáhajúcich sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzatvorenej dňa 24. 8. 1998, ako nedôvodný zamietol, keď oba súdy konštatovali, že zmluva zo dňa 24. 8. 1998 nie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. a netrpí žiadnou vadou podľa § 37, resp. § 38 Obč. zák., čo by spôsobilo jej absolútnu neplatnosť. Zmluvu s odporcami v 1/ a 2/ rade podľa súdu prvého stupňa uzavrel skutočný vlastník, zmluva bola riadne predložená príslušnému katastru nehnuteľností na zavkladovanie vlastníckeho práva pre odporcov a vklad bol povolený pod sp. zn. D.-XXXX/XXXX s tým, že odporcovia v 1/ a 2/ rade, V.. N. R. Z. V.. J. R., sa stali výlučnými vlastníkmi predmetného bytu. Zároveň sa súd prvého stupňa podrobne oboznámil s pripojeným trestným spisom sp. zn. 3T/38/2001 a rozsudkom zo dňa 4. 9. 2003, ktorým bol odporca v 3/ rade právoplatne odsúdený z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4. 9. 2003. Súd prvého stupňa sa oboznámil a vykonal dokazovanie dopytom na Správu katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava, nachádzajúce sa na č. l. 98 súdneho spisu, v ktorej správe zo dňa 26. 1. 2012 predloženej odporcami, mal súd prvého stupňa za preukázané, že správe katastra boli doručené celkovo tri návrhy na vklad vlastníckeho práva, zaevidované pod č. k. D.-XXXX/XX, D.-XXXX/XX a D.-XXXX/XX, keď návrh na vklad pod č. D.- XXXX/XX bol doručený správe katastra dňa 25. 8. 1998 o 8.16 hod, návrh na vklad pod č. D.- XXXX/XX bol doručený na správu katastra dňa 25. 8. 1998 o 11.28 hod a návrh na vklad pod č. D.-XXXX/ XX bol doručený na správu katastra dňa 25. 8. 1998 o 11.58 hod. Zároveň súd prvého stupňa z takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že správa katastra v zmysle § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. rozhodla o prvom návrhu na vklad vlastníckeho práva, t. j. návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade dňa 14. 4. 2003 pod sp. zn. D.-XXXX/XXXX, povolením vkladu a týmto dňom sa odporcovia v 1/ a 2/ rade stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Tiež správne súd prvého stupňa konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok podľa § 31 ods. 6 zák. č. 162/1995 Z. z. nie je prípustný. Podľa § 31 ods. 6 zák. č. 162/1995 Z. z., rozhodnutie o povolení vkladu totiž nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Zároveň súd prvého stupňa zdôraznil, že odporcovia uzatvorili platnú zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 7C/326/1998-382 zo dňa 17. 10. 2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 6Co/492/2006-465 zo dňa 8. 11. 2007. Predmetná zmluva medzi odporcami bola riadne predložená katastru nehnuteľností na zavkladovanie vlastníckeho práva odporcov, k tomu aj došlo dňa 14. 4. 2003 pod sp. zn. D.-XXXX/XXXX a dňom 14. 4. 2003 sa odporcovia v 1/ a 2/ rade stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Neobstojí preto odvolací dôvod navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, že nesprávne postupovala správa katastra, keď povolila vklad pre odporcov v 1/ a 2/ rade napriek tomu, že mala vedomosť o sporných skutočnostiach v čase, keď prebiehal súdny spor na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 7C/326/1998. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, a to v časti, ktorou konštatuje, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Správne súd prvého stupňa rozlišoval vecno-právne následky a oblikačno-právne následky. V tejto súvislosti sú správne i ďalšie závery súdu prvého stupňa, na základe ktorých bol návrh navrhovateľov zamietnutý a to, že nie je možné stotožniť okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tak ako to upravoval zákon pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 264/1992 Zb., pretože zmluva o prevode nehnuteľností sa nemôže stať účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva a nemožno stotožniť okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, ako tomu zodpovedalo ust. § 47 a § 133 ods. 2 Obč. zák., pred nadobudnutím jeho účinnosti zák. č. 264/1992 Zb. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dodáva, že i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/124/2003 sa uvádza: „vklad nemá žiadny vplyv na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik; na rozhodnutie o povolení vkladu sa nevzťahuje ust. § 47 Obč. zák.“ Odvolací súd uvádza, že v demokratickej spoločnosti štát nezasahuje do súkromnoprávnych zmluvných vzťahov, funkcia štátu spočíva len v tom, že zaisťuje, aby okamih vzniku práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie v katastri, bol presne stanovený a každý si, vzhľadom na verejnosť katastra, môže zistiť, kto je v katastri zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, teda ust. § 47 ods. 2 je obsolentným, ktorý možno hodnotiť ako pozostatok pôvodného znenia občianskeho zákonníka a jeho nesprávnej zmluvnej koncepcie. Je správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že síce odporca v 3/ rade bol od vzniku zmluvy viazaný so svojím zmluvným prejavom, vykonaným dňa 31. 7.1998, ktorú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu uzatvoril s navrhovateľmi, avšak zo samotného porušenia jeho povinnosti previesť nehnuteľnosť na navrhovateľov ešte nie je možné vyvodiť neplatnosť ďalšej kúpnej zmluvy, ktorú odporca v 3/ rade uzatvoril s odporcami v 1/ a 2/ rade dňa 25. 8. 1998, tiež nie je možné, ani určiť, že práve navrhovatelia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. K ďalším navrhnutým dôkazom zo strany navrhovateľov odvolací súd uvádza, že už i Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. II.US/373/08 poukázal na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, ako i na článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorých účastník súdneho konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Právo na spravodlivý proces zahŕňa i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súčasne však konštatoval, že toto právo neznamená, že na každý argument účastníka je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do detailov. Súd prvého stupňa k výsluchu odporcu v 3/ rade M. Y. uviedol, že tento sa v mieste bydliska nezdržiaval, a preto tomuto účastníkovi konania bol stanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2, 5 a 6, následne, pokiaľ sa týka objasnenia ďalších skutočností v súvislosti s predmetnými záväzkovými vzťahmi, súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzal z ďalších dôkazov, a to zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi navrhovateľmi a odporcom v 3/ rade zo dňa 31. 7. 1998, zmluvou o prevode vlastníctva bytu medzi odporcami v 1/ a 2/ rade a odporcom v 3/ rade, ako i čestným vyhlásením odporcu v 3/ rade, zároveň sa oboznámil i s rozsudkom okresného súdu pod sp. zn. 3T/38/2001 zo dňa 4. 9. 2003, vrátane písomného podania odporcu v 3/ rade zo dňa 4. 9. 1998, ktorým sa domáhal zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov, s poukazom na stratu občianskeho preukazu, keď sám poukázal na zneužitie jeho podpisu pri uzatváraní zmluvy s odporcami v 1/ a 2/ rade. Tieto dôkazy súd prvého stupňa jasne, stručne oboznámil a zároveň ich aj vyhodnotil. K námietkam navrhovateľov, že súd prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko k vykonaniu písmoznaleckého dokazovania odvolací súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že otázka platnosti kúpnej zmluvy medzi odporcami v 1/ a 2/ rade a odporcom v 3/ rade, bola predmetom konania, vedeného pod sp. zn. 7C/326/1998-382, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/492/2006-465, ktoré konanie nadobudlo právoplatnosť, keď v tomto konaní bolo preukázané, že zmluva zo dňa 24. 8. 1998 nie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. a netrpí žiadnou vadou. T. j. zmluva bola uzavretá s odporcami v 1/ a 2/ rade, s odporcom v 3/ rade a mala všetky atribúty zákonnej zmluvy, pričom následne súd prvého stupňa v tomto konaní vychádzal z takto zisteného skutkového stavu, a preto i následné prípadné znalecké dokazovanie ohľadom podpisu na tejto zmluve, t. j. zmluve zo dňa 24. 8. 1998, nepovažoval za dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Odvolací súd však považoval za dôvodný odvolací návrh navrhovateľov v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodoval o trovách prvostupňového konania, keď správne poukázal na tú skutočnosť, že náhradu trov si uplatnila len odporkyňa v 2/ rade, avšak súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia nie odporkyni v 2/ rade, ale odporcom v 1/ a 2/ rade, napriek tomu, že odporca v 1/ rade si náhradu trov prvostupňového konania neuplatnil, a ani nevyčíslil. Nepreskúmateľné je i odôvodnenie súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa neuviedol, čo bolo základom pre výpočet tarifnej odmeny. Je potrebné, aby súd prvého stupňa v tomto smere doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia a jednoznačne uviedol, z akého základu vychádzal v súvislosti s výpočtom tarifnej odmeny k úkonu právnej služby - porada s klientom zo dňa 9. 9. 2013. Odvolací súd uvádza, že tento úkon nie je možné považovať za účelne vynaložený, s poukazom na ust. § 13a ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Na druhej strane však nie je sporný úkon pod č. 4 - opakované prevzatie a príprava ďalším v poradí 2. právnym zástupcom. Takýto úkon odvolací súd považuje za dôvodne uplatnený. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolací senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.