Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/469/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220434 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314220434.1 Opravné uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Š. U.G., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec, so sídlom Trnavská 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - X. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š.Á. XX, XXX XX O. E., zastúpená JUDr. Elenou Jaňovkovou, advokátkou, so sídlom Kolárska 4, 811 06 Bratislava a otec - W. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. O. XXX/XXA, XXX XX O. E., zastúpený Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., advokátkou, so sídlom Mierové námestie 3, 903 01 Senec, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.05.2015, č.k. 38P/ 382/2014-107, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere m e n í tak, že otec je do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej povinný prispievať na výživu J. Š. U. Q.. XX.XX.XXXX sumou vo výške XXX euro mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 16.09.2015. Vo zvyšku sa návrh matky v časti týkajúcej sa platenia výživného v nevyhnutnej miere z a m i e t a. Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zveriť J. Š. U., Q. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi predbežne platiť výživné na maloletého vo výške 250 euro mesačne. Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 75 ods.1,2,5,8,9, O.s.p. keď po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia ako aj obsahom spisu dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade nemal za preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania v zmysle návrhu matky, poukazujúc na rozdielne návrhy účastníkov konania, keď matka žiada, aby bol maloletý zverený do jej výlučnej osobnej starostlivosti a otec sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Konštatoval, že rodičia od roku 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý je s ukončením spolužitia rodičov uzrozumený a vzhľadom k časovému obdobiu aj zžitý a preto jeho stabilizácia formou dočasného rozhodnutia súdu nie je potrebná. Uviedol, že predbežným opatrením v zmysle návrhu matky by nevyhnutne prišlo k prehĺbeniu rozporov medzi rodičmi maloletého, čo by malo za následok výrazné sťaženie snahy o dosiahnutie konsenzu. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady ani na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v určení výživného, nakoľko otec sa od ukončenia spolužitia rodičov v roku 2012 podieľa na nákladoch spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb a záujmov maloletého. Súd prvého stupňa mal preukázané plnenie výživného zo strany otca do decembra 2014 v sume XXX,- eur mesačne a od januára 2015 v sume XXX,- eur mesačne k rukám matky, spolu s úhradami nákladov spojených so športovou činnosťou maloletého. Pri takto zistenom skutkovom stave konštatoval, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému Š. riadne plní a jej plnenie nie je potrebné zabezpečovať predbežným opatrením. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktoré odôvodnila ust. §205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a jej návrhu vyhovel. Poukázala na to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení otca na pojednávaní dňa 05.05.2015, ktoré otec listinnými dôkazmi nepodložil, súdu napriek výzve nezdokladoval a nepreukázal svoje zárobkové a majetkové pomery. Uviedla, že výživné vo výške XXX Eur na ktorom sa s otcom dohodla, zaplatil iba za február a marec 2015, v mesiacoch január, apríl, máj, jún 2015 na výživu maloletého neprispel, čím ohrozil nielen základné potreby maloletého, ale aj jeho športové aktivity či jeho zdravotný stav ( nasadenie zubného strojčeka). Za uvedenej situácie musela vyčerpať svoje finančné zdroje a pri svojom príjme XXX Eur mesačne, v mesiaci jún 2015 požiadala školu, aby zaplatenie obedov a školského klubu požadovali od otca. Mala za to, že dieťa žije s ňou v spoločnej domácnosti a konanie otca v súvislosti s neplnením si vyživovacej povinnosti je v rozpore so zákonom a dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdila, že aj keď otázka výživy je ťažisková, maloletému hrozí ujma, pokiaľ maloletý nebude rozhodnutím súdu zverený do jej osobnej starostlivosti, pretože otec sa netají tým, že chce s maloletým vycestovať do I. k svojej sestre, bez záruky riadneho návrtu maloletého. Otec a kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili. Na výzvu odvolacieho súdu v rámci doplnenia dokazovania pre potreby rozhodnutia v odvolacom konaní, otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že maloletý sa nachádza v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v 2 týždenných intervaloch a zastáva názor, že každý z rodičov by mal znášať náklady za maloletého počas pobytu u neho. Uviedol, že na potreby maloletého prispieva výživným k rukám matky a súčasne sa podieľa na hradení športových aktivít maloletého, o čom predložil kópiu výpisu z účtu. Odvolací súd preskúmal napadnuté unesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo do striedavej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď skúmal a posudzoval preukázanie potreby okamžitej dočasnej úpravy, ktorou by bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky a pri zohľadnení skutkového stavu vyplývajúceho z doterajšieho obsahu spisu ( zistenia o tom, že o maloletého sa de facto starajú obaja rodičia ) dospel k správnemu záveru, že v danom prípade naliehavosť situácie vyžadujúca si okamžitý zásah súdu nebola v tejto časti návrhu matky osvedčená. Odvolací súd po zohľadnení okolnosti prípadu v danej veci dospel zhodne s prvostupňovým súdom k záveru, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej navrhovala zveriť maloleté dieťa do jej starostlivosti nie je dôvodný, keďže matka neosvedčila potrebu navrhovanej dočasnej úpravy. V tejto súvislosti nemožno neprihliadať na to, že účelom právnej úpravy inštitútu predbežného opatrenia je poskytnúť ohrozenému právu rýchlu a dočasnú ochranu do rozhodnutia vo veci samej. Aby ochrana bola rýchla a účinná, pri rozhodovaní súdy vychádzajú z obsahu návrhu a pripojených dokladov, ktorými sa preukazuje dôvodnosť nároku v danej veci. Pokiaľ ide o obsah podaného návrhu, ktorým matka osvedčovala svoj nárok v hore uvedenej časti treba uviesť, že v ňom absentovalo akékoľvek osvedčenie konkrétnej skutočnosti, z ktorej by vyplývala nutnosť nariadiť predbežné opatrenie v navrhovanom znení. Na základe uvedeného odvolací súd zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Na okolnosti namietané matkou maloletého, týkajúce sa možného vycestovania otca s maloletým do I., vzhľadom na prebiehajúce súdne konania medzi rodičmi, sociálne a pracovné zázemie otca na Slovensku, štátnu príslušnosť otca a maloletého, odvolací súd neprihliadol. Na základe takto zisteného skutkového stavu nie je možné bez iného vyvodiť stav ohrozenia maloletého dieťaťa majúci za následok nutnosť okamžitej súdnej úpravy v otázke predbežného zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky. V súvislosti s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletého Šimona sumou vo výške 250 euro mesačne vopred ( ktorý súd prvého stupňa zamietol ) treba uviesť, že zmyslom ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení. S poukazom na uvedené zásady, pri súčasnom zohľadnení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu v danom štádiu konania a doplnenia dokazovania za účelom preukázania plnení zo strany otca odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a dňom rozhodnutia,t.j. 16.09.2015 uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého výživné vo výške 130 euro mesačne, ktoré mu uložil zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a vo zvyšku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Takto určenú výšku výživného považoval za výživné určené v nevyhnutnej miere pri zohľadnení okolnosti, že príjem matky je XXX Eur mesačne a otcom nepreukázané plnenie výživného na ktoré sa odvoláva, keď z jeho vyjadrenia na dopyt odvolacieho súdu a z kópie z výpisu z jeho účtu, môže byť bez pochybností ustálené iba zaplatenie výživného vo výške XXX Eur za mesiac február a marec 2015, XXX Eur za mesiac máj 2015. V mesiaci august 2015 otec preukázal poskytnutie platieb za 2 denné tábory maloletého a lyžiarske sústredenie ( zaplatenie týchto položiek otec súdu však nepreukázal). Vyjadrenie otca o tom, že sa dieťa nachádza v striedavej osobnej starostlivosti rodičov v 2 týždňových intervaloch sa rozchádza so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 11.06.2015, o realizácii osobnej starostlivosti rodičov o maloletého. Za takto zisteného skutkového stavu nie je možné ustáliť rozsah osobnej starostlivosti rodičov, ani ich majetkové a zárobkové pomery (čo nie je ani účelom predbežného opatrenia), a toto bude predmetom dokazovania vo veci samej. V tomto smere odvolací súd udáva, že otec okrem prispievania na výdavky súvisiace s nákladnými športovými aktivitami maloletého je povinný prispievať na bežnú výživu a potreby maloletého zatiaľ v nevyhnutnej miere a tieto nie je možné nahrádzať zaplatením denného tábora či členského poplatku v športovom klube. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.