Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220434 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314220434.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej vo veci starostlivosti o maloletého: Š. U., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - X. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, O. E., zastúpená JUDr. Elenou Jaňovkovou, AK so sídlom Kolárska 4, Bratislava a otec - W. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XXA, O. E., zastúpený Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., AK so sídlom Mierové námestie 3, Senec, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 07. júna 2016, č.k. 38P 382/2014-492, takto r o z h o d o l : Odvolací súd výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 07. júna 2016, č.k. 38P 382/2014-492, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť uhrádzať všetky výdavky spojené so športovou činnosťou maloletého Š. U., narodeného XX.XX.XXXX, z r u š u j e . Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 07. júna 2016, č.k. 38P 382/2014-492, vo výroku zverenia maloletého Š. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku úpravy styku počas letných prázdnin, vo výroku úpravy styku počas veľkonočných prázdnin, vo výroku úpravy styku počas zimných školských prázdnin, vo výroku úpravy styku počas jarných prázdnin, vo výroku zastupovania a správy majetku, vo výroku o neurčenom výživnom na maloletého Š., p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 07.06.2016, č.k. 38P 382/2014-492, rozhodol tak, že zveril maloletého Š. U., narodeného XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v týždňových intervaloch tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň, počnúc nedeľou nepárneho kalendárneho týždňa, od 18,00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod. a v starostlivosti otca bude maloletý každý nepárny kalendárny týždeň, počnúc nedeľou párneho kalendárneho týždňa od 18,00 hod., do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod., s tým, že rodičia si maloletého prevezmú a odovzdajú v mieste odovzdávajúceho rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletého. Počas letných prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti otca každoročne od 01.07. od 09,00 hod do 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 09,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti matky bude maloletý každoročne od 15.07. od 19,00 hod. do 01.08. do 09,00 hod. a od 15.08. od 19,00 hod. do 31.08. do 19,00 hod. Počas veľkonočných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, bude maloletý v osobnej starostlivosti otca v každom párnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude maloletý v každom nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. Počas zimných školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a vianočných sviatkov bude maloletý v osobnej starostlivosti matky, každý párny kalendárny rok od 23.12. od 09,00 hod., do 25.12. do 19,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 19,00 hod., do posledného dňa školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti otca bude maloletý v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 09,00 hod., do 25.12. do 19,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 19,00 hod., do posledného dňa školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky do 19,00 hod. Počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky bude maloletý v osobnej starostlivosti otca v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 09,00 hod., do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti matky bude maloletý v každom párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 09,00 hod., do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19,00 hod. Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom výživné neurčil. Ďalším výrokom súd prvej inštancie určil, že všetky výdavky spojené so športovou činnosťou maloletého Š. U., narodeného XX.XX.XXXX bude uhrádzať otec maloletého. Rodinné prídavky na maloletého Š. U., narodeného XX.XX.XXXX bude poberať matka maloletého. Daňový bonus na maloletého Š. U., narodeného XX.XX.XXXX si bude uplatňovať matka maloletého. Trvalým bydliskom maloletého Š. U., narodeného XX.XX.XXXX bude adresa O. XXX/XXa, O.Á. E.. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom, podaným na súd prvej inštancie dňa 11.09.2014 sa matka maloletého Š. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 380,- € mesačne, počnúc mesiacom júl 2014 a zároveň bude upravený jeho styk s maloletým v zmysle jej návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého sú manželmi, pričom od roku 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, v ktorom období matka maloletého zistila, že otec udržiava mimomanželskú známosť. Matka sa z dôvodu neustáleho nátlaku zo strany otca maloletého a jeho správaniu voči nej odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú dovtedy viedli s otcom maloletého a presťahovala sa do bytu svojich rodičov v Chorvátskom Grobe. Od júna 2014 otec neprispel na výživu maloletého Š., pri realizácii styku s maloletým nedodržiava dohody o návrate dieťaťa a necháva maloletého v starostlivosti tretích osôb či samého. Maloletý Š.Z. pritom začal navštevovať základnú školu, z ktorého dôvodu je potrebné sa mu venovať a nie je vhodné, aby si otec brával maloletého i počas týždňa na noc, alebo i viac dní, čo si otec vynucuje bez ohľadu na záujem maloletého a jeho potreby, ktoré otec nerešpektuje. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, poukázala na vysokú životnú úroveň otca maloletého, vlastníctvo nehnuteľností a hnuteľného majetku vyššej hodnoty a taktiež na zvýšené výdavky na strane maloletého Š. v súvislosti s jeho aktívnou športovou činnosťou - lyžovaním. Napriek tomu, že životná úroveň otca a jeho príjmové pomery sú na vysokej úrovni sa otec podieľal na výdavkoch spojených s potrebami maloletého v nedostatočnej miere a od júna 2014 sa na ich úhrade nepodieľal vôbec. V čase od podania návrhu vyčíslila náklady na odôvodnené potreby maloletého v sume cca 885,- €/mesačne, ktoré sa odvíjali aj od toho, aké finančné náklady bolo potrebné vynaložiť, v ten - ktorý mesiac na športovú činnosť maloletého. 3. Otec maloletého Š.Z. s návrhom matky nesúhlasil a žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v týždňových intervaloch s tým, že maloletého si budú rodičia odovzdávať v nedeľu. V čase trvania striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie výživné neurčí, trvalým bydliskom maloletého bude adresa u otca, rodinné prídavky na maloletého a daňový bonus bude poberať matka maloletého. Poukázal na to, že rodičia nežijú od roku 2011 v spoločnej domácnosti, pričom otec podal v marci 2015 návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III., pričom matka v oboch týchto konaniach uvádza na jeho osobu len samé negatíva, a to napriek tomu, že rodičia boli dohodnutí, že všetko vyriešia korektne. Uviedol, že do januára 2015 prispieval matke na maloletého čiastkou 200,- €/mesačne a taktiež za pomoci svojich rodičov hradil všetky ostatné výdavky na matku a maloletého Š., pričom na strane maloletého, to boli predovšetkým náklady na športovú činnosť a návštevy lekárov. Od januára 2015 platí otec výjazdy lyžovania len maloletému, pričom do tohto obdobia ich platil aj matke, keďže maloletého musí niekto sprevádzať. Od januára 2015 prispieval na výživu maloletého sumou 250,- €/mesačne, ktoré zasielal matke prevodom na účet, s výnimkou mesiaca apríl 2015, ktorý neuhradil z dôvodu, že maloletý mal nedoplatok na stravnom v škole, ktorý otec uhradil a taktiež uhradil ďalšie výdavky na strane maloletého, ako školský výlet, zubára a zubný strojček. Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave prispieva na výživu maloletého k rukám matky 130,- €/mesačne a uhrádza ďalšie náklady na maloletého. Jeho vzťah s maloletým charakterizoval ako veľmi dobrý, samotný maloletý vyžaduje, aby bol v kontakte s oboma rodičmi a maloletý si želá byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom pokiaľ ide o intervaly, ktoré sa medzi rodičmi realizovali, tieto nastavila matka. 4. Uznesením zo dňa 16.07.2015, č.k. 38P/382/2014-125 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie - klinická psychológia detí a dospelých a vykonaním znaleckého dokazovania poveril znalca Mgr. Martina Balka. Znalecký posudok bol súdu prvej inštancie doručený dňa 01.04.2016. Otec maloletého a kolízny opatrovník nemali k vykonanému znaleckému dokazovaniu a k jeho záverom námietky, stotožnili sa s jeho závermi. Matka maloletého Š. sa zo závermi znalecké dokazovania nestotožnila. Kolízny opatrovník sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, poukázal i na šetrenie na strane maloletého Š. a jeho rodičov a odporučil súdu prvej inštancie zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, že súd výživné neurčí. Rodinné prídavky a daňový bonus bude poberať matka maloletého. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že maloletý Š. pochádza z manželstva rodičov, ktorý žili do roku 2011 v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde Bratislava III. prebieha pod sp.zn. 51P/111/2015 konanie o rozvod manželstva, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. V školskom roku 2015/2016 navštevoval maloletý 3. ročník Základnej školy v Chorvátskom Grobe, stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje školský klub. Rodičia mu pravidelne zakupujú školské potreby a pomôcky a uhrádzajú povinné poplatky a platby. Maloletý sa závodne venuje lyžovaniu, je organizovaný v Lyžiarskom klube U., kde vstupný ročný poplatok predstavuje čiastku 180,- € a následne 100,- €/ mesačne predstavuje členské. Ďalšie výdavky sú spojené so štartovaným na pretekoch, dopravou, sústredeniami, tréningami, lyžiarskou výstrojou a pod. Zdravotný stav maloletého je dobrý, bola mu diagnostikovaná disortografia a prebehnú ďalšie vyšetrenia ohľadom jeho integrácie. Z dôvodu častého vymeškávania hodín v súvislosti so športovou činnosťou navštevuje maloletý doučovanie, kde mesačné náklady predstavujú cca 40,- € až 50,- €. Maloletý má celkovo pozitívny prístup k športu a v rámci voľného času sa venuje športovej činnosti - bicyklovanie, návšteva jump arény a pod. 6. Matka maloletého je vydatá, okrem maloletého Š. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v spoločnosti U., s.r.o., ako asistentka produktového manažéra s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje cca 691,13 €, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým obýva byt v Chorvátskom Grobe, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov a kde náklady spojené s užívaním bytu predstavujú dovedna čiastku cca 250,- €/mesačne. Nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti. 7. Otec maloletého je ženatý, okrem maloletého Š. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v X. J., ako špecialista všeobecného oddelenia s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1.144,30 €. Okrem toho využíva služobné motorové vozidlo, kde má limit 250,- €/mesačne na pohonné hmoty, pričom pracuje z domu. Rovnako tak má náklady v súvislosti s touto činnosťou, ktoré mu následne zamestnávateľ prepláca. Okrem toho je konateľom spoločnosti U., s.r.o., pričom za uvedené nepoberá žiadnu odmenu a je jedným z troch spoločníkov spoločnosti U. E., s.r.o., ktorá podľa daňových priznaní za rok 2014 a 2015 nevykazuje zisk a nedochádza k rozdeleniu žiadnych finančných prostriedkov medzi spoločníkmi. Býva v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe, ktorý dostal darom zo strany svojich rodičov a kde náklady spojené s užívaním domu predstavujú čiastku cca 350,- €/mesačne, v spoločnej domácnosti s ním žije jeho partnerka. Okrem toho je vlastníkom bytu na W. ulici v U., kde býva jeho otec. 8. Zo záverov znaleckého posudku vypracovanom Mgr. Martinom Balkom ku dňu 30.03.2016, súd prvej inštancie zistil, že súčasný psychický stav maloletého Š. je v štandardných situáciách a pri neutrálnych témach stabilizovaný, pri konfrontácii s komplikovanou komunikáciou a kooperáciou rodičov v rámci rodičovskej starostlivosti je v jeho prežívaní naznačená prítomnosť reaktívne podmienenej úzkostno- depresívnej symptomatiky, čo poukazuje na jeho citlivé až zraniteľné prežívanie rodičovských konfliktov, ktoré sú viazané na starostlivosť o neho. Maloletý má vytvorenú pozitívnu, bezpečnú a stabilnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu k obom rodičom, v ktorých prítomnosti sa cíti spokojný, dokáže voči matke aj otcovi prejaviť pozitívne city a emócie, ako aj verbálne ocenenie, s čím korešponduje aj jeho nonverbálna zložka komunikácie a celkových prejavov správania, v ktorých absentuje viditeľná obavná, alebo vyhýbavá symptomatika. Maloletý zároveň intenzívne prežíva narušenú komunikáciu medzi rodičmi, konfliktné vzťahy rodičov v súvislosti so starostlivosťou o neho predstavujú pre neho záťažový moment. 9. Osobnosť otca maloletého je aktuálne v kompenzovanom duševnom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky, sociálne a profesijne je primerane adaptovaný, schopnosti myslenia a vnímania, ako aj intelektové a pamäťové funkcie sú intaktné. Komplexné výsledky poukazujú na aktívny, stabilný, dominantný, racionálny a extravertovaný typ osobnosti. V porovnaní s matkou maloletého dieťaťa dokáže objektívnejšie oceniť jej osobnostné, ako aj rodičovské kompetencie bez prítomnej masívnej devalvácie jej osobnosti, zameriava sa konštruktívnejšie na zabezpečenie starostlivosti o maloletého a odbúranie negatívnych momentov, ktoré súvisia s negatívnou, resp. zraňujúcou partnerskou históriou. Osobnosť matky maloletého je aktuálne v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky, sociálne a profesijne je adaptovaná, o manželskej, resp. rodičovskej problematike referuje otvorene kriticky, popisuje zhoršenú rodičovskú kooperáciou zo strany otca maloletého pri realizácii rodičovskej starostlivosti. Ide o aktívny, stabilný, dominantný, racionálny a extravertovaný typ osobnosti so sklonom k subjektívnosti, pričom v konfliktných situáciách je u nej prítomná tendencia k emočnej labilite a instabilite. Aktuálne sa komplikovane vysporiadava s formou realizácie rodičovskej starostlivosti o maloletého, nedokáže, resp. nie je ochotná rešpektovať striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého, snaží sa presadiť svoju osobnú starostlivosť o maloletého a súčasne masívnejšie devalvuje osobnostné a rodičovské kompetencie otca. 10. Maloletý Š. má vytvorené intenzívne a stabilné citové a emočné väzby vo vzťahu k obom rodičom, ktorých osobnú starostlivosť vo forme striedavej osobnej starostlivosti preferuje. Z psychologického hľadiska majú obaja rodičia vytvorené dostatočné výchovné prostredie vhodné k výchove maloletého, čo je dané najmä kvalitou ich vzájomných vzťahov, ako aj osobnostnými dispozíciami rodičov pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého Š.. Podľa výsledkov komplexného psychologického vyšetrenia je v záujme maloletého Š. jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko obaja rodičia majú dostatočné osobné predpoklady pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, motiváciu k jeho výchove, de facto realizujú túto formu starostlivosti, s ktorou je sám maloletý subjektívne výrazne spokojný, čo korešponduje aj s objektívnym zhodnotením jeho duševného stavu. Maloletý otvorene nesúhlasí s matkou preferovanou osobnou starostlivosťou a podľa názoru znalca vonkajší tlak, ktorý je na maloletého Š. v tomto kontexte vyvíjaný, podnecuje u neho úzkostne-depresívne prežívanie. Podľa názoru znalca, na strane ani jedného z rodičov momentálne neexistujú psychopatologické prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého a maloletý má ku každému z nich vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu, pričom odporučil realizáciu striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, ktorej možnosti je maloletý Š. otvorený, a tento model je aj vzhľadom na jeho vek prijateľnou alternatívou k súčasnému modelu striedavej osobnej starostlivosti realizovanej rodičmi. 11. Súd prvej inštancie mal po zvážení všetkých skutočností prípadu a vykonanom dokazovaní za preukázané, že zverenie maloletého Š. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je plne v jeho záujme a v záujme jeho zdravého vývinu. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol zavedený do právneho systému z dôvodu, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a dieťaťu tým bolo umožnené zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Zachovanie a rozvíjanie vzťahu maloletého dieťaťa k obom svojím rodičom v rovnocennom rozsahu je základným právom každého maloletého dieťaťa, a takýto model starostlivosti o dieťa má, po splnení stanovených podmienok, svoje relevantné postavenie v živote maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na to, že obaja rodičia maloletého Š., by si mali uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a povinnosti z nej vyplývajúce, ktoré na prvom mieste uvádzajú sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, pričom táto povinnosť je povinnosťou oboch rodičov, nie len jedného z nich a rovnako je právom oboch rodičov, nie len jedného z nich. Obaja rodičia majú právo výchovne na dieťa vplývať v rovnakom rozsahu, ako druhý rodič, majú právo/povinnosť starať sa o zdravie svojho dieťaťa, jeho výživu a v neposlednom rade o jeho všestranný vývin. Obaja rodičia sú si vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rovnocenní, a ak sa jeden z rodičov domáha zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, súd je v zmysle koncepcie zákonných ustanovení povinný skúmať, či je uvedený model starostlivosti o maloleté dieťa, v tom - ktorom prípade vhodným, pričom jeho zdôvodnenie Zákon o rodine podmieňuje kumulatívnym splnením viacerých podmienok. Týmito podmienkami sú to, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Ak súd po vykonanom dokazovaní zistí, že predmetné zákonné podmienky sú splnené a uvedený model je v záujme maloletého dieťaťa, nie sú dané predpoklady k tomu, aby súd tento model starostlivosti o dieťa zamietol. Nevyhovieť návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je za takýchto okolností možné len vtedy, ak sú tu prítomné také okolnosti na strane dieťaťa, ktoré prevážia nad záujmom zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Takéto okolnosti, pri ktorých ide v podstate o prekážky výkonu striedavej osobnej starostlivosti, však musia byť nesporne preukázané rovnako, ako ich odôvodnenosť, ktorá napokon povedie k tomu, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. 12. V prípade maloletého Š. mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, obaja majú o výkon osobnej starostlivosti o maloletého záujem - túto aj dlhodobo každý z nich vykonáva a uvedený model starostlivosti je v záujme maloletého. Pokiaľ ide o podmienku, že obaja rodičia majú o výkon osobnej starostlivosti záujem treba zdôrazniť, že rodič nemusí mať záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti, ale o výkon osobnej starostlivosti. Koncipovanie uvedenej podmienky právne ošetruje prípady, kedy jeden z rodičov bez relevantného dôvodu nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a žiada, aby bolo dieťa zverené, alebo ponechané len v jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o záujem maloletého Š. na zverení do striedavej osobnej starostlivosti, tento bol v konaní jednoznačne preukázaný, nakoľko uvedený model starostlivosti sa medzi rodičmi realizuje dlhé časové obdobie, v živote maloletého je zakorenený a je s ním zžitý. Za toto obdobie nedošlo na strane maloletého Š. k žiadnemu výraznejšiemu problému, či okolnosti, ktorá by indikovala záver, že striedavá osobná starostlivosť nie je v jeho záujme, uvedený model starostlivosti prináša do jeho života stabilitu, čo je zrejmé aj z jeho celkového prežívania. Pokiaľ ide o lepšie zaistenie potrieb maloletého, je potrebné poukázať na skutočnosť, že u oboch rodičov má maloletý vytvorené vhodné podmienky na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb a záujmov, ktoré všetky skutočnosti v celosti tvoria dostatočné odôvodnenie jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o námietky matky, ktoré podľa jej názoru rozporujú vhodnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, tieto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostatočné k tomu, aby na ich podklade zamietol striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Obaja rodičia sa vyjadrovali k výchovnému vplyvu druhého rodiča na maloletého Š. a starostlivosti oň, poukazovali na nevhodnosť správania sa druhého rodiča, ktorými okolnosťami zdôvodňovali svoje postoje a návrhy ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd prvej inštancie preto v danej veci pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania, znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých za účelom posúdenia osobnostných predpokladov rodičov na výkon osobnej starostlivosti o maloletého a vhodnosti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, s ohľadom na jeho osobnostnú a psychickú výbavu. Matka sa následne vo svojom stanovisku odvolávala na niektoré z tvrdení uvádzaných v znaleckom posudku, týkajúcich sa osobnostných predpokladov otca maloletého, pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého, s ktorými sa však súd prvej inštancie nemohol stotožniť, keďže tieto boli vytrhnuté z kontextu ostatných zistení súdneho znalca a týkali sa výsledkov len niektorých konkrétnych testov, ktoré súdny znalec realizoval s oboma rodičmi maloletého a rovnako i s maloletým. V testoch realizovaných v rámci znaleckého dokazovania sa skúma osobnosť jedinca komplexne a je viac než nepravdepodobné, že by ktorémukoľvek testovanému človeku vyšli ideálne, či "dokonalé" výsledky v zmysle ich vyhodnocovania. Uvedené nie je reálne možné, pretože každý ľudský jedinec je iný, a práve preto sú pri vyhodnocovaní týchto testov posudzované výsledky zo všetkých testov, nie len z niektorých z nich. Nie je možné vyhodnocovať a zohľadňovať výsledky iba niektorých (čiastkových) testov a konštatovania, ktoré sú v rámci týchto testov uvádzané prezentovať ako komplexné závery, na ktoré je možné sa odvolávať a na ktorých podklade, by bolo možné ustáliť, že jeden z rodičov nemá vhodné osobnostné predpoklady k výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, a na strane druhej výsledky iných testov ignorovať a to podľa toho, aký obraz chce jeden rodič vykresliť o druhom rodičovi. Nadôvažok je nutné uviesť, že ak by mal súd prvej inštancie pristupovať k vykonanému znaleckému dokazovaniu a k jeho jednotlivým súčastiam v matkou navrhovanom smere (čo nie je možné), musel by rovnaký model posudzovania uplatniť aj na strane matky maloletého, kde súdny znalec opakovane vo svojom posudku poukazoval (okrem iného) na to, že je to práve matka, ktorá osobnostné a rodičovské kompetencie otca maloletého masívnejšie devalvuje bez reálneho základu a opory vo vykonanom klinickom skúmaní, pričom však na strane otca uvedené správanie voči matke prítomné nie je. Súdny znalec sa pritom vo svojom posudku podrobne venoval príčinám tohto stavu na strane každého z rodičov, ako aj dôsledkom a vplyvom tohto stavu na vzájomné vzťahy rodičov a ich prístup a postoje k starostlivosti o maloletého, súd prvej inštancie sa preto už podrobnejšie týmito skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal, keďže tieto sú detailne a vyčerpávajúco uvedené v písomnom súdnoznaleckom posudku. S ohľadom na vyššie uvedené však upriamil pozornosť oboch rodičov ku komplexným záverom znaleckého skúmania, kde súdny znalec jednoznačne uviedol, že na strane ani jedného z rodičov neexistujú žiadne prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého Š., a na strane druhej je maloletý Š. dieťaťom, pre ktorého je forma striedavej osobnej starostlivosti rodičov vyhovujúca a je v jeho záujme. Tieto okolnosti spolu so zistením, či je každý z rodičov sám o sebe schopný osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečovať po všetkých stránkach (t.j. uspokojovať existenčné potreby dieťaťa, dohliadať na jeho školskú dochádzku a participovať na príprave do školy, zabezpečovať zdravotnú starostlivosť o dieťa, starostlivosť po stránke logistickej, organizačnej a pod.) sú stránkami, ktoré súd prvej inštancie vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti o dieťa posudzuje a pokiaľ sú tieto stránky naplnené tak, ako si to záujem dieťaťa vyžaduje, a aspoň jeden z rodičov má o túto formu starostlivosti o dieťa záujem, súd návrhu tohto rodiča vyhovie. 13. Matka obdobne poukazovala na niektoré tvrdenia uvádzané v znaleckom posudku, týkajúce sa psychického prežívania maloletého Š., ktoré dávala do súvislosti s realizovanou striedavou osobnou starostlivosťou a vplyvom otca na maloletého. Uvedené sa však v žiadnom ohľadne nepreukázalo, súdny znalec sa vo svojom posudku venoval tomu, prečo sa v prežívaní maloletého objavujú niektoré tieto prejavy a čo je ich príčinou, pričom ustálil (zjednodušene povedané), že korene tohto prežívania maloletého sú v disharmonickom vzťahu medzi rodičmi, ktorí svoje vlastné prežívanie v rôznej miere a rozsahu prenášajú (vedome či nevedome) na maloletého. Prežívanie maloletého je teda výsledkom správania sa rodičov (oboch, nie len jedného z nich), a nie realizácie striedavej osobnej starostlivosti a akéhosi negatívneho vplyvu otca na maloletého. Nadôvažok je potrebné uviesť, že uvedené tvrdenia boli zo strany matky opätovne vytrhnuté z kontextu, keďže v rámci komplexného posudzovania osobnosti maloletého a jeho psychického stavu neboli zo strany súdneho znalca formulované žiadne tak výrazné okolnosti, na ktoré by bolo potrebné pri rozhodovaní prihliadnuť a už vôbec nie také, ktoré by indikovali nemožnosť/nevhodnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, s ohľadom na jeho ďalší vývin a formovanie osobnosti. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že na strane ani jedného z rodičov neboli preukázané také osobnostné črty, ktoré by znemožnili súdu prvej inštancie zveriť maloletého Š. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú plne spôsobilí a schopní sa o maloletého samostatne postarať a zabezpečiť uspokojenie všetkých jeho odôvodnených potrieb a záujmov. Pokiaľ ide o maloletého a jeho vzťah k obom rodičom počas konania bolo zistené, že jeho vzťah k obom rodičov je rovnocenný, v spoločnosti každého z rodičov sa cíti bezpečne, spokojne a na starostlivosť každého z rodičov je zvyknutý, keďže sa u neho striedavá osobná starostlivosť realizuje už niekoľko rokov, je s touto formou starostlivosti zžitý, vyhovuje mu, v podstate s ňou vyrastá a na jeho strane nie sú prítomné žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali nevhodnosť tejto formy starostlivosti. Samotný maloletý Š.Z. pritom sám deklaruje, že mu táto forma starostlivosti vyhovuje a matkou preferovaný model výlučnej osobnej starostlivosti odmieta. 14. Súd prvej inštancie považoval za potrebné upozorniť oboch rodičov maloletého na skutočnosť, ktorá vyšla najavo krátko pred rozhodnutím súdu a síce, že maloletý Š. podstúpi špeciálno-pedagogické vyšetrenie z dôvodu indikovaného rizika disortografie, s čím môžu byť v budúcnosti na strane maloletého spojené zmeny predovšetkým v príprave na vyučovanie a vo zvládaní vzdelávacieho procesu, čomu sa budú musieť obaja rodičia prispôsobiť a naučiť sa za účelom kontinuálnej prípravy maloletého na vyučovanie spolu v tejto otázke kooperovať. Uvedené, pritom bude u maloletého čiastočne sťažené jeho aktívnou športovou činnosťou, ktorá má výrazný vplyv na jeho školskú dochádzku a prípravu na vyučovanie, ktorú doháňa doučovaním. Je nutné uviesť, že doposiaľ bola na strane maloletého prítomná dobrá príprava do školy, a maloletý dosahuje v škole veľmi dobré výsledky. Bude úlohou rodičov, aby tomu tak bolo i naďalej, pričom ak na strane maloletého po zadiagnostikovaní uvedenej poruchy vyvstane potreba špecifického prístupu v príprave na vyučovanie, bude taktiež povinnosťou oboch rodičov sa tomu prispôsobiť, a vytvoriť maloletému také podmienky pre prípravu na vyučovanie, aké budú žiaduce. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti apeloval na oboch rodičov, aby upustili od svojich vzájomných konfliktov a nezhôd a upriamili svoju pozornosť na maloletého a na vytvorenie pre neho optimálnych podmienok starostlivosti a výchovy tak, aby maloletý nebol vystavený konfliktu lojality z dôvodu, že ho budú rodičia stavať do pozície, v ktorej by musel voliť medzi jedným z nich a v tejto súvislosti na neho vyvíjať nátlak, ktorý ak by aj bol nevedomý, zanechal by na prežívaní maloletého výrazné negatívne stopy. Uvedené dal súd prvej inštancie obom rodičom do pozornosti aj s ohľadom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý stanovuje právo dieťaťa slobodne vyjadrovať názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa, alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu. Keďže zabezpečenie tohto práva úzko súvisí so záujmom dieťaťa je pre dieťa negatívna situácia, ak sa dostane do konfliktu lojality a tento konflikt lojality v ňom vyvolá pocit viny. Maloletý Š. prezentuje svoj postoj týkajúci sa výkonu starostlivosti o neho dlhodobo a nemenne, a to i v "konfrontácii" s rodičmi (viď znalecké dokazovanie). Nie je pritom možné súhlasiť ani s tvrdením matky, že maloletý nevie, čo je to striedavá osobná starostlivosť, a preto s ňou súhlasí. Rodičia realizujú striedavú osobnú starostlivosť o maloletého niekoľko rokov, maloletý v nej žije a vie, o akú formu starostlivosti ide a čo obnáša, a rovnako tak, ju vie odlíšiť od ostatných foriem starostlivosti, pričom sa vyjadroval i ku konkrétnym intervalom realizovania tejto formy starostlivosti a aj k tomu, z akých dôvodov mu vyhovuje. S ohľadom na vykonané dokazovanie, vrátane záverov znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie nevzhliadol na strane maloletého Š. žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mal pochybnosti o tom, že zo strany maloletého, sa jedná o slobodne prezentovaný názor a vôľu, ktorú je potrebné, s ohľadom na jeho vek a tomu zodpovedajúci stupeň vývinu rešpektovať. 15. Pokiaľ ide o samotný model realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, pristúpil súd prvej inštancie k určeniu týždenných intervalov s odovzdávaním maloletého v nedeľu večer. Zohľadnil tak vek maloletého a s tým spojenú školskú dochádzku, kde je vhodnejšie, aby sa režim striedania ustálil na modeli zodpovedajúcom režimu dieťaťa vo veku maloletého Š. s tým, aby každý z rodičov bol s maloletým v rámci celého pracovného týždňa a následne aj víkendu, aby sa podieľal na všetkých povinnostiach maloletého, následne s ním mohol tráviť voľný čas, a vedel si v rámci týždňa zorganizovať čas. 16. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému Š.Z. súd prvej inštancie neurčil, avšak pristúpil k tomu, že otca zaviazal hradiť všetky náklady spojené so športovou činnosťou maloletého a zohľadnil tak rozdielnu životnú úroveň rodičov maloletého, kde sú na strane otca prítomné vyššie príjmové, ako aj majetkové pomery. Športová činnosť maloletého je spojená so značnými výdavkami, keďže maloletý sa závodne venuje lyžovaniu, s čím sú okrem pravidelných poplatkov a úhrad spojené aj ďalšie náklady s dopravou na preteky, sústredenia, so štartovným a poplatkami, so zabezpečovaním a obmieňaním výstroje a pod., od ktorých najvýraznejších nákladov prítomných na strane maloletého Š. bude matka maloletého odbremenená. Predmetná otázka pritom bola medzi rodičmi vždy sporná, čo bolo zrejmé aj počas konania, kedy sa rodičia dohadovali nielen o úhradách pravidelných poplatkov, ale aj doprovodoch maloletého na preteky, úhradou s tým spojených nákladov, zabezpečením výstroja a pod. Uvedeným rozhodnutím súd prevej inštancie túto otázku vyriešil a očakáva od rodičov, že prestane byť predmetom ich vzájomných konfliktov a výčitiek. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citové ustanovenia zákona súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s ktorým rozhodnutím sa tak otec maloletého, ako aj procesný opatrovník stotožnili. 17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že maloletý Š. U. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec maloletého dieťaťa sa zaväzuje platiť výživné na dieťa vo výške 380,- € mesačne od 11.09.2014 a vo výške 500,- € mesačne od 01.09.2016 vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec dieťaťa má právo stýkať sa s maloletým Š. každý párny víkend od piatku od 16.30 hod. do nedele do 19.00 hod., každú nepárnu stredu a štvrtok od 16.30 hod. do 19.30 hod., každý párny pondelok a utorok od 16.30 hod. do 19.30 hod., každoročne od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., v párnom roku od 26.12. od 17.00 hod. do 02.01. do 17.00 hod., v nepárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. každoročne na veľkonočný pondelok od 09.00 hod. do 17.00 hod., v párnom roku počas jarných prázdnin od soboty od 09.00 hod. nasledovnej soboty do 19.00 hod., otec maloletého si dieťa vyzdvihne a vráti dieťa v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa. Alternatívne pre prípad, ak by odvolací súd napriek odvolacím dôvodom matky rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov matka žiada, aby otec dieťaťa bol zaviazaný 1) platiť výživné na dieťa vo výške 250,- € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa a to odo dňa podania návrhu, 2) uhrádzať všetky výdavky spojené so športovou činnosťou maloletého Š., 3) platiť sumu 200,- € mesačne na osobitný bankový účet zriadený matkou dieťaťa, z ktorého bude matka oprávnená čerpať finančné prostriedky na športovú činnosť maloletého Š.Z. v čase, keď bude maloletý v jej starostlivosti. Svoje odvolanie matka odôvodnila tým, že súd prvej inštancie neúplne a nesprávne zistil skutočný stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka je toho názoru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre zverenie maloletého Š. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a nie je to ani v záujme maloletého dieťaťa. Má za to, že doteraz nebolo jednoznačne preukázané, že by takýto spôsob osobnej starostlivosti znamenal, že budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd prvej inštancie mal zároveň povinnosť skúmať aj schopnosť otca dohodnúť sa s matkou na výchove a starostlivosti o dieťa. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy dôkazy o tom, že otec dieťaťa robí prieky, že oplzlo nadáva matke dieťaťa, že od podania návrhu v roku 2014 väčšinou vôbec neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, že nerešpektoval ani nariadené neodkladné opatrenie Krajského súdu v Bratislave a na nevyhnutnú výživu začal platiť omeškaním štyroch mesiacov, že sa matke a synovi písomne vyhrážal, že Š. so športovou činnosťou skončil. Námietky matky dieťaťa, že práve z posudku sa uvádza, že dieťa nie je v pohode, nemá radosť zo života, že uvažuje, že by sa zabilo, súd prvej inštancie nevzal do úvahy, hoci dosvedčujú tieto tvrdenia a prednesy a sú aj v súlade s ďalšími dôkazmi, založenými v spise, ktoré tiež dokazujú, že otec nemá schopnosť dohodnúť sa s matkou na veciach potrebných pre dieťa a dieťa to zle znáša. Posudok je len jeden z dôkazov, nemá vyššiu dôkaznú silu ako iné dôkazy, je to názor jednej osoby a nie je dôvod, aby ho súd glorifikoval a ostatné dôkazy ignoroval. Ďalším problémom je podľa matky fakt, že otec dieťaťa sa v čase jeho osobnej starostlivosti dieťaťu nevenuje, ale necháva ho starostlivosti iných osôb (aktuálnej milenky, sestry, matky). Otec neberie ohľad na citové väzby maloletého, nakoľko syn nemá vytvorený vzťah k súčasnej milenke otca D., napriek tomu túto pre dieťa cudziu osobu otec bez vedomia matky vyslal so synom na lyžiarsky výjazd do zahraničia, len aby ublížil matke dieťaťa. Matka má za to, že striedanie mileniek v domácnosti otca (dve milenky v priebehu tohto konania) je pre dieťa psychicky zaťažujúce, bezcitné, pričom nie je braný žiaden ohľad na skutočné citové väzby dieťaťa. Nežiaduce striedanie sa pre dieťa cudzích žien v domácnosti otca, v prípade striedavej starostlivosti závažne narušuje aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. V záujme maloletého navrhuje, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že sa nebráni širokému styku dieťaťa s otcom vždy, keď bude mať otec čas, chuť a trpezlivosť dieťaťu sa osobne venovať. Taktiež súd prvej inštancie podľa názoru matky rozhodol nesprávne, ak neurčil vyživovaciu povinnosť platiť, t.j. povinnosť otca platiť na výživu maloletého Š. mesačne výživné tak, aby bola zabezpečená primeraná životná úroveň maloletého, aj v čase pobytu dieťaťa u matky, ktorá by zodpovedala právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti z priemerného mesačného príjmu matky vo výške 691,30 € mesačne, a hoci ho mala len za posledné mesiace, pričom otca súd prvej inštancie zvýhodnil, keď jeden z jeho najnižších príjmov, t.j. sumu vo výške 1.144,30 € označil za priemerný mesačný príjem zo závislej činnosti, a hoci za posledný rok mal priemerný mesačný netto príjem 1.277,50 € týmto súd pochybil v prospech otca o viac ako 130,- €. Taktiež súd prvej inštancie pochybil tým, že si nezadovážil všetky podklady o zárobkových a majetkových pomeroch otca, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie o výživnom. V jednom mesiaci totiž otec dostáva okrem oficiálne priznaného príjmu na bankový účet ešte ďalších cca 600,- €, a preto žiada aby si odvolací súd vyžiadal všetky výpisy z účtu otca vo T. U., a.s., a to od septembra 2014 až doteraz. Ďalším benefitom otca od zamestnávateľa je služobné auto, pričom otec priznal na pojednávaní, že má limit na pohonné hmoty vo výške 250,- € mesačne. Matka v rámci odvolania poukázala na to, že otec dieťaťa pracuje pre X. J., nielen ako zamestnanec firmy v riadnom pracovnom pomere, kde jeho práca spočíva v starostlivosti úradné záležitosti a potreby manželiek a detí kórejských manažérov zo Žiliny, ktorých rodiny žijú v rodinných domoch na Čiernej Vode v objekte O. F. (zhodou okolností sa tento objekt staval práve v čase, keď bol jeho otec pán Š. U. starostom v Chorvátskom Grobe, kam patrí aj Čierna voda, takže z hľadiska záujmov je X. J. určite veľmi dôležitá osoba). V tomto objekte sa nachádza aj samostatná budova, v ktorej sú bazény, fitnes, sauna, welnes, to všetko spravuje a riadi otec dieťaťa cez firmu U., s.r.o., ktorá je formálne vedená na jeho matku J. U., aby nedošlo ku kolízii záujmov otca dieťaťa ako zamestnanca X. J. a súčasne aj poskytovateľa rozsiahlych služieb prostredníctvom firmy U., s.r.o. Z tohto obdobia má matka koncept zmluvy na práce a služby v hodnote presahujúcej 100.000,- Sk mesačne, aj podklady, že sa neskôr fakturovalo cca 7.000,- € až 8.000,- € mesačne. Pokiaľ otec tvrdí, že to robí bezplatne, tak by uvedené mal súd vyhodnotiť v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine tak, že sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu, len aby poškodil syna na výživnom. Matka má k dispozícii aj koncept zmluvy, podľa ktorej za tieto služby má X. J. platiť mesačne odmeny vo výške 45.500,- Sk za recepciu, 38.800,- Sk za plavčíka, 28.800,- Sk za upratovanie. Tieto služby poskytuje, riadi a obstaráva obec cez firmu U., s.r.o. a určite nie zadarmo. Otec účelovo ukončil činnosť v ďalšej dobre prosperujúcej firme U., s.r.o., hneď ako zistil, že matka podala návrh na určenie výživného, len aby sa vyhol vyživovacej povinnosti. Rôzne majetkové veci vysokej hodnoty, dokladované v spise (napr. jachta, luxusná motorka, štvorkolka, množstvo áut), ktoré boli nadobudnuté počas manželstva sú písané na tieto firmy, aby sa vyňali z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Časť týchto vecí neslúži prevádzke firiem, ale zo strany otca boli používané na zvyšovanie svojej životnej úrovne, napríklad pri cestovaní a častých pobytoch v Chorvátsku, kde rodina otca vlastní pravdepodobne cez rodinnú firmu U., s.r.o. (v prímorskom letovisku Selce) luxusný štvorhviezdičkový hotel a reštauráciu priamo pri mori a ponúka luxusné 4-hviezdičkové apartmány v rezidencii „. priamo na pláži aj na prenájom solventným klientom. Matka ďalej poukázala na to, že otec je vlastníkom väčšieho množstva nehnuteľností napríklad viacpodlažného rodinného domu na O.W. ulici, taktiež luxusného bytu na W. ulici v U., ktorý má rozlohu 146 m2, luxusné vybavenie, je na lukratívnom mieste a mohol by ho bez problémov prenajímať. Cena prenájmu by sa pohybovala od 1.000,- € až 1.500,- € mesačne. Ak sa otec vzdáva takéhoto vysokého prospechu v prospech iných osôb, mal by to súd zohľadniť aj na výživnom. Matka zarobí približne polovicu z platu otca žiadne ďalšie príjmy nemá a nemá ani vlastné bývanie. Matka taktiež v rámci odvolania poukázala na to, že súd prvej inštancie nariadil obom rodičom predložiť doklady o všetkých výdavkoch na maloletého od podania návrhu. Otec neprispieval na dieťa ani v rozsahu nevyhnutnej výživy. Matka predložila súdu špecifikáciu výdavkov na dieťa s dokladmi za rok 2015 vo výške 8.693,94 €, za rok 2016 vo výške 4.241,19 €. Považuje za nespravodlivé a nezákonné, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia ponechal bremeno výživy detí aj spätne za obdobie dvoch rokov len na pleciach matky dieťaťa, ktorá má oproti otcovi zanedbateľný príjem a je úplne nemajetná. Aj ak by súd teoreticky rozhodol o striedavej starostlivosti, takéhoto rozhodnutie by malo platiť až od rozhodnutia súdu a nie za spätné obdobie, keď fakticky dieťa bolo v starostlivosti matky. Je síce pravda, že dieťa u otca často prespávalo a navštevovalo ho, ale žilo s matkou. Matka sa starala o všetky potreby dieťaťa, učila sa s ním, platila obedy, v škole kupovala školské pomôcky, chodila na psychologické vyšetrenia, k lekárovi, k zubárovi, na lyžiarsky výjazd, na športové aktivity, varila, prala, žehlila, kupovala potrebné veci. Nebola to striedavá starostlivosť, a takto je to doteraz. Dôkazom toho je rodičovská dohoda zo dňa 14.01.2015, kde si otec sám určil výživné na maloletého syna vo výške 250,- € mesačne. Matka ďalej poukázala na to, že otec taktiež odignoroval právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, o nariadenom neodkladnom opatrení a platiť pravidelne aspoň nevyhnutnú výživu vo výške 130,- € začal až v januári 2016. A otec sa už teraz vyhrážal, že športovú činnosť dieťaťa bude platiť len v čase, keď je dieťa u otca a že ho nikto neprinúti platiť športovú činnosť v čase, keď je dieťa u matky alebo keď ho v tomto čase sprevádza matka na pravidelných výjazdoch. Proti rozsudku súdu prvej inštancie jej otec dňa 09.06.2016 napísal... „. R. Q. Š. H., Q..“. „. Š. J. W. G. Y. R. na W. Y. W. O., Q. Č. J. W. R., Q. M.É. R. Y. I. W. Y. J., Ž. Y. U. T. X. I., W. G. W. Q. G. Q. Q..“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto znení, že otec bude uhrádzať všetku športovú činnosť na syna je neurčité a nevykonateľné. Matka má silnú pochybnosť, že by v tomto znení bolo priamym exekučným titulom, inak povedané, ak športový výjazd pripadne na matku a otec jej pred výjazdom peniaze dobrovoľne nedá, nemôže sa s ním zakaždým súdiť a potom exekučne vymáhať peniaze, čo trvá aj celé roky, takéto rozhodnutie súdu by zákonite ohrozilo celú športovú činnosť maloletého. Pretože, ak matka nebude mať peniaze, čas a železné nervy, syn sa bude môcť športu venovať len každý druhý týždeň, keď bude u otca a jej bude každý ďalší týždeň doma plakať. Presne takto to bolo aj v situácii, keď otec maloletému synovi kúpil bicykel, ktorý mohol používať len u neho a ešte ho otec podpichoval, že matka je lakomá, keď mu nechce kúpiť ani bicykel. Plakal doma, kým mu matka bicykel nekúpila. Matka v odvolaní uviedla, že vo veci by mohlo pomôcť, ak by odvolací súd doplnil výrok o tom, že otec bude uhrádzať všetku športovú činnosť maloletého tak, že povinnosťou otca bude posielať na novozriadený osobitný bankový účet mesačne sumu 200,- €, z ktorej bude matka oprávnená čerpať financie na úhradu športovej činnosti maloletého v čase, keď je v jej starostlivosti. 18. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie k záverom v ňom obsiahnutých, dospel na základe vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie v plnej miere rešpektoval názor maloletého dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo tak, že sa chce formu striedavej osobnej starostlivosti stretávať rovnako s matkou, ako aj s otcom, čím súd v plnej miere zohľadnil záujem maloletého Š.. Rovnako sa vyjadril aj znalec v znaleckom posudku, ako aj procesný opatrovník maloletého. K ostatným skutočnostiam obsiahnutých v odvolaní sa otec vyjadriť odmietol, nakoľko má za to, že sa absolútne nezakladajú na pravde. Otec poukázal na to, že ide o výmysly matky, ktorej evidentne nezáleží na potrebách a záujmoch dieťaťa, ale jej ide najmä o získanie, čo najvyššieho výživného, aby mohla uspokojiť svoje vlastné potreby, nie potreby dieťaťa, pričom jej majetkové pomery sú dostatočne vysoké na to, aby ich mohla uspokojovať sama, nakoľko okrem mzdy poberá aj nájomné za prenájom bytu v Dúbravke, vlastní osobný automobil a nemá žiadne úvery alebo pôžičky. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil. 19. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal v rámci nariadenia pojednávania, vykonal výsluch maloletého, výsluch matky, výsluch otca, právnej zástupkyne matky právnej zástupkyne otca, procesného opatrovníka a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.04.2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli otec, právna zástupkyňa otca, matka, právna zástupkyňa matka, procesný opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. 20. Z výsluchu matky odvolací súd zistil, že matka nezmenila zamestnávateľa, je zamestnaná, ako asistentka produktového manažéra s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje cca 691,13 €, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Na otázku súdu, či mala nehnuteľnosť vo vlastníctve a či došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti, prípadne za akú cenu uviedla, že v Mestskej časti Bratislava - Dúbravka mala byt, ktorý nadobudla darom od svojich rodičov pred manželstvom. Tento byt predala približne pred rokom za sumu 65.000,- € a peniaze z predaja darovala rodičom. O uvedenom nemala s rodičmi podpísanú žiadnu zmluvu. Matka v konaní pred odvolacím súdom uviedla, že predtým, ako byt predala sa tento prenajímal, pričom získaný nájom dávala svojim rodičom, za to, že jej umožnili bývať v ich byte. Pokiaľ ide o sumu 50.000,- €, ktorú dostala od manžela, v tejto súvislosti uviedla, že túto sumu dostala iba ako vrátené vložené investície, nakoľko ona manželovi dala zo svojich vlastných prostriedkov sumu vo výške 2.000.000,- Sk (svoje tvrdenia však v konaní pred odvolacím súdom nepreukázala), v čase keď sa kupoval a staval rodinný dom, pričom po vzájomných konfliktoch bola prinútená podpísať a darovať svoj podiel na sestru manžela a následne dostala vrátenú sumu 50.000,- €. Tieto peniaze taktiež dala svojim rodičom. Súd výsluchom matky ďalej zistil, že otec hradí výdavky na maloletého športovú činnosť, avšak iba v čase, keď je maloletý u neho, inak povedané tieto výdavky na maloletého nehradí v čase, keď je maloletý u nej (ani za maloletého). Matka má za to, že otec cielene objednáva maloletého na vyšetrenia (napr. zubár) v čase, keď má v starostlivosti maloletého Š. práve matka, pričom výdavky na neho následne nie je ochotný preplatiť. Matka taktiež uviedla, že ona platí maloletému poplatok za školský klub detí, a taktiež kupuje veci na oblečenie, a rovnako platí výjazdy na prihlásené sústredenia. Právna zástupkyňa matky zdôraznila, že otec má vyšší príjem, ako v konaní pred súdom deklaruje, a súčasne zotrvala na svojich vyjadreniach ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj na dôvodoch tohto zverenia. 21. Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že je zamestnaný v X. J. ako špecialista všeobecného oddelenia s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca od 1.000,- € do 1.500,- € (v závislosti od odmien, ktoré dostáva raz za tri mesiace vo výške 130,- €, pričom jeden mesiac v lete a jeden mesiac v zime má okrem platu aj polovicu platu navyše, t.j. priemer cca 1.200,- €). Okrem toho využíva služobné motorové vozidlo, kde má limit 130,- €/mesačne na pohonné hmoty. Okrem toho je konateľom spoločnosti U., s.r.o., pričom za uvedené nepoberá žiadnu odmenu (má za to, že ide o pomoc matke) a je jedným z troch spoločníkov spoločnosti U. E., s.r.o., ktorá podľa daňových priznaní za rok 2014 a 2015 nevykazuje zisk a nedochádza k rozdeleniu žiadnych finančných prostriedkov medzi spoločníkmi. Otec v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že platí maloletému výdavky v súvislosti s obedmi v škole, ročný poplatok za klub, aj mesačné poplatky za klub, výdavky na sústredenia, pokiaľ ho on prihlásil, kupuje mu oblečenie. Otec v rámci svojich majetkových pomerov uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v Chorvátskom Grobe spolu so svojou sestrou, ktorý dostali darom od svojich rodičov. Pokiaľ ide o byt v Bratislave, otec v rámci výsluchu uviedol, že tento byt kúpil jeho otec (starý otec) zo svojich finančných prostriedkov, s tým, že dočasne bol tento byt napísaný na neho. Využíval ho v čase, keď odišiel zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti v tomto byte býva jeho otec, ten uhrádza výdavky za tento byt, a asi pred rokom alebo dvomi tento byt napísali na otca (starého otca), aby zosúladili skutkový stav so stavom právnym. Pokiaľ ide o príjmy otca, otec v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že nemá iný príjem, ako príjem zo závislej činnosti. 22. Procesný opatrovník sa vo veci vyjadril tak, že rodinu monitorujú od roku 2015, pričom fungujú na modeli striedavej starostlivosti, spočiatku otec platil matke výživné vo výške 200,-€, neskôr už nie, z dôvodu, že mal za to, že matka uvedené výživné nepoužíva na syna, pričom v zmysle zákona je stanovené, že rodičia sa majú podieľať rovnako na výžive maloletého, pokiaľ je dieťa zverené do striedavej starostlivosti. V prípade, ak by odvolací súd rozhodol aj o výživnom a o jeho výške navrhla, aby odvolací súd priznal matke výživné vo výške 150,- € mesačne. 23. Maloletý v konaní pred odvolacím súdom v rámci výsluchu (bez prítomnosti rodičov), za prítomnosti procesného opatrovníka uviedol, že momentálne sa strieda u mamy a otca tak, že tri dni je s mamou, dva dni je s otcom, víkend je s mamou, následne tri dni je s otcom, dva dni je s mamou a víkend je s otcom, takto mu to vyhovuje, neskôr by prijal aj týždeň po týždni, možno za 2 mesiace. Uviedol, že na sústredenia chodieva aj s otcom, aj s mamou, podľa toho s kým aktuálne je, a kto ho na toto sústredenie prihlásil. Lyžiarsku výstroj mu kupuje striedavo raz otec, raz mama. Oblečenie nechodí nakupovať on, ale kupujú mu ho rodičia sami striedavo, aj mama, aj otec. V konaní pred odvolacím súdom uviedol, že jarné prázdniny strávil s babkou (z otcovej strany), bol s ňou v Amerike u jej dcéry a boli určité obdobie aj v Karibiku, v Dominikánskej republike. Uviedol, že otcova mama ho väčšinou berie zo školy, učí sa s ním. Okrem lyžovania cvičí R., chodí do H. arény a cvičí gymnastiku v rámci klubu. Procesná opatrovníčka uviedla, že rodina je u nich v sledovaní, takto im to funguje už dlhšiu dobu a znalec deklaroval týždeň a týždeň, v rámci rozhodnutia do budúcna. 24. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v časti zverenia maloletého Š. (vrátane úpravy zverenia počas prázdnin) potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 25. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri zverení maloletého Š. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 2 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie), z hľadiska posúdenia záujmov maloletého, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočným a kvalifikovaným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p. platný a účinný v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie). 26. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 27. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 28. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 29. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. 30. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. 31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie prihliadol správne na vek dieťaťa a na vzťah dieťaťa k matke, ako aj k otcovi, ktorý vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku znalca Mgr. Martina Balka zo dňa 30.03.2016, ktorý v rámci znaleckého posudku uviedol, že na strane ani jedného z rodičov, momentálne neexistujú psychopatologické prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého a maloletý má ku každému z nich vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu, pričom odporučil realizáciu striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, ktorej možnosti je aj maloletý Š. otvorený a tento model je aj vzhľadom na jeho vek prijateľnou alternatívou k súčasnému modelu striedavej osobnej starostlivosti, realizovanej rodičmi. Aj odvolací súd má za to, že je potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku a prijať názor nezávislého odborníka, hoci nekorešponduje s názorom matky. Je potrebné, aby maloletý Š. mal možnosť tráviť čas s oboma rodičmi s prihliadnutím na skutočnosť, že model striedavej starostlivosti je medzi rodičmi a maloletým Š. takpovediac zaužívaný, a preto je nevyhnutné, aby aj otec vo vzťahu k synovi mal možnosť uplatniť svoje rodičovské práva. Striedavá starostlivosť určená súdom prvej inštancie umožní otcovi pravidelne sa starať o maloletého, tráviť s ním čas, podieľať sa na jeho výchove a hlavne vytvárať vzájomný vzťah medzi otcom a synom. Pokiaľ ide o argumenty matky, že otec zveruje maloletého do starostlivosti jeho priateľky, s ktorou maloletý nemá vytvorený vzťah, že strieda priateľky, že sa synovi osobne nevenuje, k týmto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rodičia maloletého Š. od roku 2011 nežijú v spoločnej domácnosti (na Okresnom súde Bratislava III. prebieha rozvodové konanie), je preto prirodzené, že každý z rodičov si vytvorí takpovediac vlastný spôsob života s iným partnerom, ktorého si sám vyberie. Predpokladá sa, že otec maloletého je dostatočne zrelý na to, aby maloletého zbytočne nevystavoval zložitým situáciám, týkajúcich sa jeho vzťahov a uprednostnil vzťahovú väzbu otec a syn a týmto smerom aj rozvíjal svoj vzájomný vzťah so synom. Je nepochybné, že medzi rodičmi je komunikačný problém týkajúci sa jednak starostlivosti o maloletého, a jednak financovania športových aktivít maloletého Š. v čase, keď maloletý Š. trávi čas s matkou v rámci týždňa striedavej starostlivosti. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého je nepochybné, že matka má inú predstavu starostlivosti zo strany otca o maloletého ako otec, matka nedôveruje otcovi s odôvodnením, že o maloletého sa osobne nestará a nevenuje sa mu. V tomto smere je potrebné uviesť, že otec má záujem o maloletého syna sa starať, venovať sa mu, (tento záujem verbalizuje aj v konaní pred súdom), má záujem rozvíjať jeho športové aktivity. Na druhej strane je prirodzené, že matka v tejto situácii nemá dôveru v schopnosti otca postarať sa o maloletého syna, avšak maloletý Š. má už XX rokov (inak povedané, nejde o dieťa útleho veku), dokáže sám prezentovať a verbalizovať svoje potreby, dokáže byť samostatný, pričom otcovi treba dať možnosť dokázať sa o maloletého postarať. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd ustálil, že zverenie maloletého Š. do striedavej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletého, aj s prihliadnutím na jeho výsluch realizovaný v konaní pred odvolacím súdom. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.1.2005). Na základe uvedeného odvolací súd zopakuje, že v časti zverenia maloletého Š. (vrátane úpravy zverenia počas prázdnin), rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 32. Pokiaľ ide o výdavky spojené so športovou činnosťou maloletého Š., súd prvej inštancie v rámci rozsudku určil, že všetky výdavky spojené so športovou činnosťou maloletého bude uhrádzať otec maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že otec maloletého neuhrádza výdavky za maloletého na športovú činnosť, pokiaľ ho má v starostlivosti matka (týždenný interval), nakoľko týmto spôsobom si interpretuje výrok súdu prvej inštancie. Matka v rámci odvolania namietla aj vykonateľnosť daného výroku. S poukazom na uvedené je zrejmé, že v interpretácii tohto výroku súdu prvej inštancie, nastali medzi účastníkmi nezhody. Matka si predmetný výrok vysvetľovala tak, že otec je povinný hradiť všetky výdavky na syna, ohľadom jeho športovej činnosti, t.j. aj v čase, kedy ho má ona v starostlivosti. Otec si tento výrok vysvetlil tak, že tieto výdavky na syna má povinnosť hradiť výlučne v čase, kedy má syna v starostlivosti on. Ale hradí výdavky v súvislosti s klubom, poplatky, avšak nehradí výdavky na sústredenia, na ktoré prihlásila maloletého Š. matka (ani za maloletého Š.). Vzhľadom na to, že medzi samotnými rodičmi nastali problémy ohľadom interpretácie predmetného výroku a s poukazom na skutočnosť, že predmetný výrok je skutočne nevykonateľný, bolo potrebné v rámci odvolacieho konania uvedené uviesť do súladu so zákonom o rodine. Odvolací súd má za to, že výdavky na športovú činnosť maloletého Š. spadajú pod kategóriu výživného, nakoľko výdavky maloletého na športovú činnosť sú považované za výdavky, ktoré pokrýva výživné. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť (s bodkou). Zostalo potom otázne, či bolo potrebné zmeniť výrok ohľadom vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že na strane oboch rodičov nastali určité nezrovnalosti v majetkových a v zárobkových pomeroch. Matka v konaní pred odvolacím súdom v rámci výsluchu uviedla, že okrem príjmu zo závislej činnosti mala v podstate príjem z nájmu svojho bytu, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve (byt dostala od rodičov darom pred manželstvom), pričom uvedený príjem (matka neuviedla výšku nájmu), dobrovoľne odovzdávala svojim rodičom. Rovnako výťažok z predaja tohto bytu, ktorý predala približne pred rokom za sumu vo výške 65.000,- € matka dobrovoľne odovzdala svojim rodičom. Pokiaľ ide o sumu 50.000,- €, ktorú matka dostala od otca (v konaní nebolo preukázané, že ide o vrátenie investícií matky, neboli doložené žiadne doklady preukazujúce tvrdenia matky) odvolací súd zistil, že uvedené financie matka taktiež odovzdala svojim rodičom. V konaní pred odvolacím súdom matka uviedla, že uvedené realizovala z dôvodu, že rodičia jej umožnili bývať v ich byte. Napriek dôvodom matky, odvolací súd má za to, že konanie matky bolo potrebné vyhodnotiť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako konanie, na základe ktorého sa matka bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, a preto uvedené konanie odvolací súd vyhodnotil v neprospech matky. Pokiaľ ide o príjem otca je pravdou, že mesačný príjem otca prevyšuje príjem matky približne o sumu vo výške cca 300,- € až 500,- € mesačne (vzhľadom k tomu, že otec má kolísavú výšku príjmu), avšak táto samotná skutočnosť nemôže byť dôvodom na priznanie výživného v prospech matky, nakoľko nie je možné, aby súd absolútne kompenzoval rozdielne príjmy rodičov. O takúto situáciu by išlo v takom prípade, ak jeden z rodičov môže poskytnúť dieťaťu nadštandardné životné podmienky a druhý z rodičov iba základné životné podmienky. Druhý rodič môže byť preto znevýhodnený a veľmi ľahko by z psychologického hľadiska mohlo dôjsť k situácii, že dieťa si skôr zvykne na pohodlnejší spôsob života na vyššej úrovni aj napriek tomu, že citové väzby k obom rodičom môžu byť rovnaké. V danom prípade však nie je možné hovoriť o tom, že príjmy rodičov sú až tak diametrálne odlišné, ak prihliadneme k tomu, že matka poberala príjem z nájmu nehnuteľnosti, ktorého sa dobrovoľne vzdávala a taktiež ak prihliadneme k tomu, že matka kúpnu cenu za predaj svojej nehnuteľnosti darovala rodičom, nemôže sa uvedené konanie vyhodnotiť inak, ako v neprospech matky s tým, že uvedeným konaním sa matka dobrovoľne ukrátila o vyšší príjem (respektíve o vyššiu životnú úroveň). Na druhej strane odvolací súd rovnako vyhodnotil aj konanie otca, a to konkrétne, že pracuje ako konateľ spoločnosti U., s.r.o. a nepoberá za svoju prácu mzdu, prípadne odmenu. Uvedené odvolací súd vyhodnotil v neprospech otca, hoci otec tvrdí, že tak pomáha svojej matke, ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti U., s.r.o. Napriek uvedenému, odvolací súd konanie otca vyhodnotil taktiež s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa otec vzdáva príjmu za funkciu konateľa spoločnosti, bez dôležitého dôvodu. Je nepochybné, že v súvislosti s touto funkciou vznikajú otcovi ďalšie pracovné povinnosti, ktoré musí realizovať bez ohľadu, či má aktuálne v starostlivosti maloletého syna alebo nie. Napriek tomu, že otec za uvedenú funkciu konateľa nemá žiaden príjem (napriek tomu, že pomáha matke), ukracuje svojho syna nielen o čas strávený s ním, ale aj o vyššiu životnú úroveň. Na základe uvedeného možno konštatovať, že obaja rodičia v konaní pred odvolacím súdom, ako aj pred súdom prvej inštancie znižujú svoje príjmy (matka pravidelne - príjem z nájmu, ale aj jednorázovo - príjem z predaja nehnuteľnosti, otec pravidelne - príjem z funkcie konateľa spoločnosti) v prospech svojich rodičov. V neprospech otca súd vyhodnotil aj prevod bytu z otca na starého otca (bez ohľadu na to, kto za uvedený reálne zaplatil kúpnu cenu, pri kúpe tohto bytu). Z týchto dôvodov potom odvolací súd konanie oboch rodičov vyhodnotil na ich ťarchu neurčil vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine podľa ktorého: „Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“ Vzhľadom na to, že maloletý Š. trávi rovnako dlhý čas s matkou a rovnako dlhý čas s otcom, je potrebné, aby si rodičia vzájomne rozdelili aj výdavky na maloletého a súčasne, aby sa dohodli, za akých podmienok bude maloletý Š. športovať a viesť aktívny športový život. Uvedené sa dá realizovať iba prostredníctvom vzájomne kooperujúcich oboch rodičov. 33. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Predpokladmi riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je predovšetkým vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa i schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať. Vyplývajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1928177&f=2> a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1928194-1928198&f=2>.6) Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený, a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverení dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.7) 34. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 35. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 36. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).