Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/530/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608205034 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1608205034.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ K. L., bytom T., Š. XXXX/XX, štátny občan SR, 2/. L. L., bytom T., Š. XXXX/XX, štátna občianka SR, obaja zastúpení: JUDr. Milan Kurec, Blagoevová 12, Bratislava, proti odporcom: 1/ Y. U., bytom T., Š. XXXX/XX, štátny občan SR, 2/ Y. U., bytom T., Š. XXXX/XX, štátna občianka SR, o odstránenie oplotenia, na odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.12.2012, č.k. 5C/621/2008-80, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na parc. č. XXXX/X v kat. úz. Malacky, zapísané na LV č. 4X2, a to v časti ohraničenej bodmi XX-XXX, XX-XXX uvedené v znaleckom posudku znalca N.. G. A., Znaleckom náčrte na určenie polohy oplotenia vzhľadom k hranici medzi pozemkami parc. č. XXXX, XXXX/X-X, XXXX H. XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcom v 1/ a 2/ rade s použitím § 142 ods.1 O.s.p. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v sume 1.117,74 euro, na účet advokáta Y.. T. W., AK X. XX, X. a s použitím § 148 ods.1 O.s.p. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 288,19 euro, na účet Okresného súdu Malacky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku rozhodnutia v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Rozhodnutie právne odôvodnil § 135c ods.1,2,3 Obč. zákonníka, § 67c, § 18 písm. s/,b/,c/,d/, § 41 ods.1,2, § 46 ods.1, §70 ods.1,3 zák.č. 162/1995 Z.z. v platnom znení, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. Malacky zapísaných na LV č. XXX Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky (parc. č. XXXX/XXX - orná pôda, XXXX - záhrady, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria a XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria) a odporcovia bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. Malacky zapísaných na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky V súčasnosti sa jedná o parc. č. XXXX - záhrady, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria. V Znaleckom posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom N.. A. a v znaleckom náčrte bola určená poloha oplotenia vzhľadom k hranici medzi pozemkami parc. č. XXXX, XXXX/X-X, XXXX H. XXXX a uvedený aj rozsah zabratej časti, ktorú odporcovia zaberajú z vlastníctva navrhovateľov. Súd prvého stupňa konštatoval, že doteraz žiadnym iným rozhodnutím správneho orgánu a ani rozhodnutím súdu nebolo rozhodnuté o inom priebehu hraníc medzi pozemkami vo vlastníctve navrhovateľov a odporcov. Na hranici pozemkov, avšak nie na vlastníckej hranici pozemkov, sa nachádza oplotenie oddeľujúce pozemky vo vlastníctve navrhovateľov a odporcov. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovatelia majú právo na ochranu svojho vlastníctva podľa § 135c Obč. zákonníka. Mal za nesporné, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. Malacky, pričom na nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a to na parc. č. XXXX, XXXX/X H. XXXX/X sa nachádza plot. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že vlastníctvo navrhovateľov nie je možné v súčasnosti spochybniť. Odporcovia v 1/ a 2/ rade časť nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov užívajú proti ich vôli a na ich výzvu o vypratanie nereagovali. K inej dohode o neoprávnenom zásahu do vlastníckych práv navrhovateľov nedošlo. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru o potrebe rozhodnúť o odstránení neoprávnenej stavby - oplotenia, postaveného na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov. Navrhovatelia žiadali po vypracovaní znaleckého posudku odstrániť existujúce oplotenie z ich časti pozemkov, a to v časti od bodov 62-164 po bod 62-157 vyznačené v znaleckom náčrte, ktorý je súčasťou znaleckého posudku. Nežiadali teda odstrániť oplotenie po celej dĺžke hraníc pozemkov parc. č. XXXX, XXXX/X H. XXXX/X a pozemkov parc. č. XXXX H. XXXX/X-X. Keďže súd je viazaný návrhom, súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť oplotenie odstrániť v požadovanom rozsahu a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Proti výrokom rozsudku o uložení povinnosti odstrániť oplotenie , o trovách konania a o trovách štátu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol, prípadne aby ho v zmysle § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolatelia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX, XXXX/X H. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Malacky, ktoré zakúpili v roku 2007 a zároveň si nechali vypracovať vytyčovací náčrt na určenie priebehu hranice. Dňa 31. 7. 2007 bol vyhotovený protokol o vytýčení hranice a vytyčovací náčrt, pri vytýčení bol osadený železný kolík, ktorý určoval začiatok priebehu hranice pozemkov podľa ktorého bol postavený na hranici pozemkov pletivový plot, ktorý však nie je umiestnený po celej dĺžke pozemku. V priebehu konania upozorňovali, že za pletivovým plotom, ktorý umiestnili na hranici pozemkov sa nachádza ďalší plot, ktorý je murovaný, a ktorý svojou dĺžkou presahuje nimi vybudované oplotenie (čo je zrejmé i z priloženej fotodokumentácie tvoriacej obsah spisu). Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uložil odporcom povinnosť odstrániť oplotenie z parcely č. 3818/1 v časti ohraničenej bodmi 62 - 164, 62 - 157 uvedené v Znaleckom posudku znalca N.. G. A.Á., v ktorom však nebolo určené, ktorá oplotenie bolo zamerané. Nakoľko súd im uložil povinnosť odstrániť oplotenie v časti, ktorú pletivový plot nimi vybudovaný nedosahuje, odporcovia dospeli k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa sa týka tohto murovaného plotu. Odporcovia v 1/ a 2/ rade konštatovali, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní podľa § 135c ods.1 Obč. zákonníka je povinný zisťovať vlastníctvo k neoprávnenej stavbe. I napriek tomu, že počas celého konania namietali vlastníctvo k tejto stavbe, súd sa s ich námietkami nezaoberal, v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nevysporiadal, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a nie je dostatočne odôvodnené. Medzi účastníkmi zostalo sporné, kto je vlastníkom neoprávnenej stavby - navrhovatelia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, keď nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, že odporcovia sporné oplotenie vybudovali. Za nevyriešenú mali aj otázku, ktoré oplotenie má byť odstránené, keďže výrok rozhodnutia nie je dostatočne určitý, nakoľko na hranici pozemkov, respektíve v jej bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú dve oplotenia. Určenie úlohy znalcovi pri vypracovaní znaleckého posudku nebolo presné, nebolo v ňom presne určené, ktorý plot má byť zameraný. Toto pochybenie neodstránil súd ani pri výsluchu znalca, nakoľko tento sa ani na otázku odporkyne v 2/ rade nevedel vyjadriť, ktoré z dvoch jestvujúcich oplotení zameral. Podľa názoru odvolateľov súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách štátu neakceptoval ustanovenie § 143 O.s.p., v zmysle ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo vec, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa naviac priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozpore s § 13 ods.2 vyhl.č.655/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (súd prvého stupňa pritom rozhodol o znížení tarifnej odmeny len o 20 %). Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcov navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Vo vyjadrení konštatovali zákonnosť a správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý správne zistil skutočný stav veci, pre ktorý je rozhodujúcim dôkazom Znalecký posudok N.. A.. Za rozhodujúce mali, že odporcovia postavili oplotenie na ich pozemku, čo nepopierajú. Aj keď boli viackrát vyzvaní, aby plot z ich pozemku odstránili, neurobili tak. Je neuveriteľné tvrdenia odporcov, že sa domnievajú, že rozhodnutie súdu sa týka odstránenia murovaného oplotenia, ktorý múrik postavili navrhovatelia (je nemysliteľné a nelogické, že by žalovali odstrániť svoj plot). Zo znaleckého náčrtku, ktorý je súčasťou posudku je vidieť, že plot postavený odporcami zasahuje 29 centimetrov do parcely navrhovateľov. Navrhovatelia napokon konštatovali pravdu odporcov v ich názore, že pri zastupovaní dvoch a viac účastníkov sa tarifa znižuje o 50 %. Vo vyjadrení napokon poukázali na to, že o hranicu pozemkov majú od začiatku spor a v dôsledku toho im nebolo dané povolenie na výstavbu garáže. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na potvrdenie (§ 219 O.s.p.) a ani na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia (§ 220 O.s.p.). Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporcov v 1/ a 2/ rade považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov odporcov obsiahnutých v podanom odvolaní. V prejednávanej veci sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade návrhom podaným dňa 28.8.2009 domáhali uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie postavené na parc.č. XXXX a parc.č. XXXX k.ú. Malacky zapísaných na LV č. XXX, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia . Po vypracovaní Znaleckého posudku č. č. X/XXXX ustanoveným znalcom N.. G. A. navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v priebehu pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa na deň 27.11.2012 trvali na návrhu o uložení povinnosti odporcom v 1/ a 2/ rade odstrániť oplotenie v časti od bodu 62-164 po bod 62-157 znaleckého náčrtu a v ďalšej časti už na odstránení oplotenia netrvali. V časti návrhu, v ktorej navrhovatelia v 1/ a 2/ rade netrvali na odstránení oplotenia, súd prvého stupňa konanie zastavil - tento výrok nebol s prihliadnutím na rozsah podaného odvolania odvolaním napadnutý. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na parc. Č.. XXXX/X v kat. úz. Malacky, zapísané na LV č. XXX, a to v časti ohraničenej bodmi XX-XXX, XX-XXX uvedené v Znaleckom posudku č. X/XXXX znalca N.. G. A., Znaleckom náčrte na určenie polohy oplotenia vzhľadom k hranici medzi pozemkami parc. č. XXXX, XXXX/X-X, XXXX H. XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a závislé výroky o trovách konania účastníkov a o trovách štátu. Zásadným odvolacím dôvodom odporcov v 1/ a 2/ rade bola (vychádzajúc z obsahu odvolania) ich námietka o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno vytknúť, že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, a i to, že výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd poukazuje i na to, že aj keď účastníci (na oboch procesných stranách) sú v občianskoprávnom konaní povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods.1 O.s.p.), súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ktoré navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods.1 O.s.p.). Predmetnú vec súd prvého stupňa právne posúdil ako právny vzťah vzniknutý na základe neoprávnenej stavby, ktorý vznikol tým, že na pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1/ a 2/ rade bolo postavené bez ich súhlasu oplotenie. Súd prvého stupňa v rozhodnutí dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ktorého vyporiadanie rieši ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul, umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Ustanovenie § 135c Obč. zákonníka sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t.j. sú spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods.2 Obč. zákonníka). Vlastníkom neoprávnenej stavby je stavebník, ktorý sa nestáva vlastníkom pozemku. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu podľa § 135c Obč. zákonníka je vlastník pozemku (resp. všetci spoluvlastníci), na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Pasívne legitimovaným v takomto spore je vlastník neoprávnenej stavby. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalej o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Výnimočne môže súd potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na výkon práva k stavbe. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov (§ 153 ods.2 O.s.p.). Ak súd dospeje k záveru, že vyporiadanie navrhnuté navrhovateľom nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi i iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Obč. zákonníka. V prejednávanom prípade je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa sa v procese dokazovania a i vyhodnotenia dokazovania dôsledne nezaoberal okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Z vykonaného dokazovania (vrátane záverov nariadeného znaleckého dokazovania) nevyplýva, či oplotenie, ktorého odstránenia sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhajú odstrániť má charakter stavby, ktorá je nehnuteľnosťou (t.j. či je stavbou spojenou so zemou pevným základom, § 119 ods.2 Obč. zákonníka). Z vykonaného dokazovania v danom štádiu konania jednoznačne nevyplýva ani to, či oplotenie postavené na parc. č. XXXX/X v kat. úz. Malacky, zapísané na I. Č.. XXX, v časti ohraničenej bodmi XX-XXX, XX-XXX uvedené v znaleckom posudku znalca N.. G. A., Znaleckom náčrte na určenie polohy oplotenia vzhľadom k hranici medzi pozemkami parc. č. XXXX, XXXX/X-X, XXXX H. XXXX (na ktorého odstránenie boli vo výroku rozhodnutia zaviazaní odporcovia v 1/ a 2/ rade), je vo vlastníctve odporcov v 1/ a 2/ rade. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa, že z obsahu spisu, vrátane fotodokumentácie predloženej odporcami v 1/ a 2/ rade je jednoznačné, že oplotenie postavené medzi pozemkami navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a odporcov v 1/ a 2/ rade ohraničené bodmi XX-XXX H. XX - XXX uvedenými v Znaleckom posudku č. 5/2012 N.. G. A. je tvorené jednak pletivovým oplotením a jednak murovaným oplotením (ktoré podľa tvrdenia odporcov v 1/ a 2/ rade mali postaviť navrhovatelia). Na hranici pozemku z prednej časti rodinných domov sú pri pletivovom oplotení viditeľné zvyšky betónových základov múrika podľa tvrdenia odporcov vybudovaných navrhovateľmi. Z priloženej fotodokumentácie zachytávajúcej detail na pletivové oplotenie (čl. 94) sa ďalej javí, že na hranici pozemku sú od bodu 62-164 vybudované dve pletivové oplotenia. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa za správne. Súdu prvého stupňa je treba vytknúť, že pred nariadením znaleckého dokazovania nevykonal dôkazy, ktorými bolo možné zistiť stav veci tak, aby ustanovenému znalcovi cielene zadal znalecké úlohy, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd považuje v prejednávanom prípade za potrebné ako prvoradé vykonanie ohliadky nehnuteľnosti súdom (§ 130 O.s.p.) , na ktorú je nutné predvolať jednak účastníkov konania a i ustanoveného znalca. Vykonaním tohto dôkazu súd získa priamo informácie o podstatných skutočnostiach , t.j. o tom, ktorú presnú časť oplotenia žiadajú navrhovatelia v 1/ a 2/ rade odstrániť, kde je toto oplotenie situované, kto toto oplotenie postavil a následne (s prihliadnutím na už deklarované závery ustanoveného znalca v Znaleckom posudku č. 5/2012) rozhodne o prípadnej potrebe doplnenia nariadeného znaleckého dokazovania, resp. doplňujúceho výsluchu znalca . Súd prvého stupňa bude povinný sa pred rozhodnutím o návrhu zaoberať aj účelnosťou prípadného nariadenia odstránenia stavby. So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že odporcovia v 1/ a 2/ rade dôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnych skutkových záveroch a nesprávnom právnom posúdení veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa § 221 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil (vrátane závislých výrokov o trovách konania a o trovách štátu) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom priebehu konania sa bude súd prvého stupňa dôsledne zaoberať dôvodnosťou návrhu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vo veci samej vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.). Pokiaľ ide o výrok o trovách konania , odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, že v danom prípade pri prípadnom priznávaní trov právneho zastúpenia podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov je nutné zohľadniť, že sa jedná (tak na strane navrhovateľov, ako i odporcov) o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, ktorého dôsledkom je zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50% (§ 13 ods.2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.