Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206286 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012206286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. V., D. F. XX, D., 2/ E. V., D. N. P. X, D. obaja zastúpení advokátskou kanceláriou KRION Partners s.r.o. so sídlom Jozefská 3, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Malacky, pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Malackách) so sídlom Záhorácka 60A, Malacky, za účasti Obecný úrad Marianka, so sídlom Školská 32, Marianka, zastúpený advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL s.r.o. so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 16.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č.j. 516/95, OPÚ/2012/571/1-Vr zo dňa 17.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.j. 516/95, OPÚ/2012/571/1-Vr zo dňa 17.9.2012 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.j. 516/95, OPÚ/2012/571/1-Vr zo dňa 17.9.2012 právny predchodca odporcu (ďalej len “odporca“) vzhľadom na nesplnenie podmienky § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“) neschválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 21.7.1995 (ďalej len „dohoda“), uzatvorenú medzi navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade (ďalej len „navrhovatelia“) a Obecným úradom Marianka. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žiadosť o schválenie dohody podali navrhovatelia 28.7.1995 po uplynutí lehoty, stanovenej v § 13 ods. 1 zákona o pôde (do 31.12.1992) a teda ich právo zaniklo. Odporca súčasne poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia boli upozornení na možnosť uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva podľa zák. č. 503/2003 Z.z. do 31.12.2004. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.10.2012, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Namietali v ňom nesprávne právne posúdenie veci, ako aj neposudzovanie veci v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedli, že v roku 1992 si uplatnili svoj reštitučný nárok podľa zákona o pôde, dôkazom čoho je uzatvorená dohoda z 21.7.1995. Poukázali na skutočnosť, že ak by nesplnili obidve podmienky § 9 ods. 1 zákona o pôde, nikdy by neuzatvorili dohodu. V ďalšom poukázali na skutočnosť, že po celý čas platili obci Marianka daň z nehnuteľnosti až do roku 2006, teda boli považovaní za vlastníkov nehnuteľnosti. Tiež na skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím sa zasiahlo a zasahuje do ich majetkových práv. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia si nárok uplatnili po uplynutí zákonom o pôde stanovenej lehote, t.j. po 31.12.1992. Tiež na skutočnosť, že odporcom boli opakovane ústne a aj písomne upozornení na zmeškanie tejto lehoty a aj na možnosť uplatnenia nároku postupom podľa zák. č. 503/2003 Z.z.. Zúčastnená osoba navrhla vo svojom vyjadrení sa k návrhu napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Poukázala na zánik práva navrhovateľov z dôvodu, že si svoj nárok neuplatnili do 31.12.1992. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( Ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania Zástupca navrhovateľov na pojednávaní namietal, že súd nerozhodol o účastenstve Obecného úradu Marianka a z tohto dôvodu navrhol odročenie pojednávania, pričom pochybnosti o tomto účastenstve vyplývajú aj z listu súdu č.k. 4Sp/157/2012-21 zo 4.11.2014. Tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia neboli povinní podať žiadosť v lehote ako to uvádza odporca (v tejto súvislosti poukázal na obsah podaného návrhu), že (ako to vyplýva z obsahu spisu) svoj nárok si uplatnili riadne a včas. Do súdneho spisu založil kópiu žiadosti o vydanie pozemku z 12.10.1992, ktorá by sa mala nachádzať v predmetnom spise. (Poznámka súdu: Ide o kópiu rukou písanej žiadosti navrhovateľov adresovanej Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek bez akéhokoľvek dokladu - vyznačenia o jej doručení adresátovi.). Zástupca navrhovateľov v tejto súvislosti navrhol vypočutie p. C. J., ktorá bola v čase uzatvorenia dohody starostkou obce Marianka. Na dopyt súdu, aby označil bydlisko navrhovanej svedkyne uviedol, že bydlisko mu nie je známe a že je možné zistiť ho v registri obyvateľov. Do súdneho spisu založil tiež kópiu čestného prehlásenia navrhovateľov datovaného 24.10.2010, podľa obsahu ktorého navrhovatelia navštívili 12.10.1992 Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, kde požiadali o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti a o jej vydanie, súčasne spísali príslušnú žiadosť ktorú aj podali, avšak k veľkému počtu stránok na tomto úrade nečakali na potvrdenie podania tejto žiadosti. Poverená pracovníčka odporcu založila do súdneho spisu list súdu č.k. 4Sp/157/2012-21 zo 4.11.2014 obsahom ktorého je vrátenie spisu OPÚ/2012/571, 516/95, č. 239/1991 bez rozhodnutia odporcovi z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené ďalšiemu účastníkovi dohody - Obecnému úradu Marianka ako účastníkovi konania. Zúčastnená osoba sa na pojednávaní odvolala na písomné vyjadrenie k návrhu a uplatnila si náhradu trov konania. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu č. 516/95 z obsahu ktorého zistil, že navrhovatelia 28.7.1995 doručili Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek žiadosť o schválenie dohody, uzatvorenej medzi nimi a Obecným úradom Marianka. (Poznámka súdu: Na tomto dokumente je rukou o.i. vpísaná poznámka, podľa ktorej je potrebné vyzvať žiadateľov na predloženie kópie uplatnenia nároku.) V spise odporcu sa ďalej nachádza originál uzatvorenej dohody z 21.7.1995, matričné doklady, trestný rozsudok z roku 1982 o odsúdení navrhovateľov za spáchanie trestného činu opustenia republiky, uznesenia o tom, že navrhovatelia sú účastní amnestie prezidenta republiky, o zastavení ich trestného stíhania, listy vlastníctva, originál napadnutého rozhodnutia s doručenkami a ďalej písomnosti, týkajúce sa aktuálneho konania na súde. Súd návrhu zástupcu navrhovateľov na odročenie pojednávania z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o účastenstve zúčastnenej osoby v tomto konaní nevyhovel a to s poukazom na § 250m ods. 3 O.s.p., podľa ktorého účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Je nepochybnou skutočnosť, že Obecný úrad Marianka uzatvoril s navrhovateľmi dohodu (ako to bolo vyššie uvedené o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 21.7.1995), ktorá bola predmetom konania o jej schválení a o ktorej rozhodol odporca napadnutým rozhodnutím. Obecný úrad Marianka bol teda účastníkom administratívneho konania o schválení dohody a preto s poukazom na cit. ust. § 250m ods. 3 O.s.p. zo zákona je účastníkom súdneho konania o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Súd nevyhovel návrhu zástupcu navrhovateľov na vypočutie svedkyne p. C. J. jednak z dôvodu, že jej bydlisko nebolo zástupcom navrhovateľov identifikované, najmä však z dôvodu že (ako to vyplynulo zo samotného návrhu na jej vypočutie ako svedka) nebola pracovníčkou správneho orgánu, ktorému sa mali nároky na vydanie nehnuteľností podľa zákona o pôde doručiť (§ 9 ods. 1 zákona o pôde). Podobne súd nevyhovel návrhu (uvedenom v podanom opravnom prostriedku) na vypočutie svedka p. Š. R., nakoľko jeho prípadná svedecká výpoveď ako osoby, ktorej mali navrhovatelia udeliť povolenie na užívanie nehnuteľnosti nebola pre konanie potrebná. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a po vyhodnotení námietok vznesených navrhovateľmi súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 13 ods. 1 zákona o pôde právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. Podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Podľa § 9 ods. 2 zákona o pôde dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K bližšie nešpecifikovanej námietke nedostatočného zistenia stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní o schválenie navrhovateľmi predloženej dohody zadovážil a do spisu založil všetky listiny, potrebné pre kvalifikované rozhodnutie. V rámci konania vopred písomne informoval navrhovateľov o tom, že nárok bol uplatnení po lehote v ktorom dôsledku došlo k zániku práva. Súčasne ich poučil o možnosti uplatnenia si nároku postupom podľa zák. č. 503/2003 Z.z. a to v lehote do 31.12.2004. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v spojitosti s námietkou neposudzovania veci v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná: 1/ Jedným z elementárnym predpokladov pozitívneho rozhodnutia vydania nehnuteľností postupom stanoveným zákonom o pôde je uplatnenie nároku do 31.12.1992 (§ 13 ods. 1 zákona o pôde) na pozemkovom úrade so súčasnou výzvou povinnej osobe na vydanie nehnuteľnosti (§ 9 ods. 1 zákona o pôde). Neuplatnením práva v stanovenej lehote (31.12.1992) právo zanikne. V prejednávanej veci to znamená, že navrhovatelia, ak by chceli aby im postupom podľa zákona o pôde bola vydaná nehnuteľnosť, vydania ktorej sa domáhali, museli by: a) do termínu 31.12.1992 uplatniť svoj konkrétny návrh; b) na to na príslušnom pozemkovom úrade; c) a súčasne vyzvať povinnú osobu (§ 5 zákona o pôde) na vydanie nehnuteľnosti. Z textu tejto zákonnej normy (§ 9 ods. 1, § 13 ods. 1) vyplýva, že nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok vylučuje možnosť vydania pozitívneho rozhodnutia. Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci, navrhovatelia 28.7.1995 požiadali odporcu (jeho právneho predchodcu - Pozemkový úrad Bratislava - vidiek) o schválenie dohody o vydaní nehnuteľnosti (v dohode špecifikovanej) uzatvorenej 21.7.1995. Tak ako počas konania o schválenie dohody, ako aj v aktuálnom konaní pred súdom nikdy nepreukázali splnenie vyššie uvedených troch predpokladov - teda že by svoj nárok (na vydanie nehnuteľnosti) uplatnili na pozemkovom úrade a súčasne že by vyzvali povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti a to v lehote do 31.12.1992. Za tohto skutkového stavu iba predloženie (dňom 28.7.1995) uzatvorenej dohody o vydaní nehnuteľnosti (z 21.7.1995) na jej schválenie postupom podľa § 9 ods. 2 zákona o pôde nemôže konvalidovať nesplnenie zákonných predpokladov, uvedených v citovaných ustanoveniach § 9 ods. 1, resp. § 13 ods. 1 zákona o pôde. Inak povedané, ak si navrhovatelia v lehote do 31.12.1992 na pozemkovom úrade svoj nárok (na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona o pôde) neuplatnili a súčasne nevyzvali povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti, neboli naplnené podmienky zákona o pôde pre schválenie uzatvorenej dohody. Súd tiež poznamenáva, že uzatvorenie dohody neznamená, že si navrhovatelia svoj reštitučný nárok uplatnili riadne a včas, ako to tvrdia v podanom návrhu. V tejto súvislosti súd opätovne poznamenáva, že navrhovatelia tak v konaní pred odporcom, ako aj v aktuálnom súdnom konaní nikdy nepreukázali splnenie vyššie citovaných zákonných predpokladov. Zástupca navrhovateľov na pojednávaní predložil súdu kópiu „Žiadosti o vydanie pozemku parc. č. 441/1 v obci Marianka“, datovanú 12.10.1992, adresovanú Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek a tiež „Čestné prehlásenie“ datované 24.9.2010, ktorým vyhlasujú, že 12.10.1992 navštívili Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, kde požiadali o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti, avšak vzhľadom k počtu žiadateľov, ktorí sa na úrade zdržiavali nepočkali na potvrdenie podania ich žiadosti. Tieto - až na pojednávaní - predložené doklady podľa vyhodnotenia ich obsahu, ako aj okolností za ktorých boli súdu preložené súd nemohol akceptovať ako dôkazy o včasnosti uplatnenia nároku podľa § 13 ods. 1 zákona o pôde: - na predloženej „Žiadosti o vydanie pozemku parc. č. 441/1 v obci Marianka“ sa nenachádza žiadne vyznačenie (prezentačná pečiatka) svedčiace o jej doručení adresátovi, teda tento doklad nepreukazuje žiadnu skutočnosť z ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že žiadosť vôbec bola podaná, - navrhovatelia nikdy, dokonca ani v podanom návrhu nepreukazovali, že by takáto žiadosť bola niekedy podaná - naopak na pojednávaní ústami svojho zástupcu deklarovali, že neboli povinní takúto žiadosť podať, -navrhovateľmi predložené „Čestné vyhlásenie“ datované 24.9.2010 nemá žiadnu dôkaznú váhu - naviac tiež súd poukazuje na skutočnosť, že v čase jeho údajného vyhotovenia (ako to bolo uvedené 24.10.2010) nejestvoval logický dôvod na jeho vyhotovenie, pričom na jeho existenciu ani nepoukázali v podanom návrhu, - naviac, ak by takáto žiadosť bola podaná, bola by je pridelená spisová značka a existovala by aj následná komunikácia medzi navrhovateľmi a odporcom v spise, ktorý by musel existovať, - vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že navrhovatelia ani predložením týchto dokumentov nepreukázali splnenie podmienky uplatnenia nároku v lehote stanovenej zákonom o pôde - možno sa domnievať, že ich predloženie je účelovým. 2/ Pokiaľ ide o námietku neposudzovania veci v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd poukazuje na preambulu zákona o pôde, podľa ktorej: „Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia uznieslo sa na tomto zákone:“ Z jej znenia je zrejmé, že okrem iných zákonov aj tento zákon uvádzal do právneho poriadku zásadu o.i. aj nápravu pochybení, ku ktorým v minulosti došlo. Naviac navrhovateľmi citovaný Článok 1 Dodatkového protokolu v prvom odseku výslovne hovorí o nemožnosti zbavenia majetku fyzickej alebo právnickej osoby (okrem prípadov v ňom uvedených). Napadnutým rozhodnutím odporca nezbavil navrhovateľov žiadneho majetku, teda táto argumentácia navrhovateľov nie je na mieste. K tvrdeniu, podľa ktorého navrhovatelia po celý čas platili obci Marianka daň z nehnuteľnosti až do roku 2006, teda boli považovaní za vlastníkov nehnuteľnosti: Toto tvrdenie nemohlo mať a teda ani nemalo žiaden vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 9 zákona o pôde. K námietke, prednesenej až na súdnom pojednávaní, podľa ktorej navrhovatelia neboli odporcom vyzvaní k oboznámeniu sa s obsahom spisu pred vydaním napadnutého rozhodnutia: Túto námietku súd nemohol zohľadniť vo vyhlásenom rozsudku, nakoľko bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporcu. Pretože námietky vznesené navrhovateľmi voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné, pričom sa ani v konaní pred súdom sa nepreukázalo, že by si navrhovatelia nárok na vydanie nehnuteľnosti uplatnili a to ani v čase a ani spôsobom, ustanoveným § 9 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona o pôde súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovatelia boli v konaní neúspešní a preto im náhradu trov konania súd nepriznal. Odporcovi zo zákona náhrada trov konania neprislúcha. Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia ani zúčastnenej osobe. A to z dôvodu, že ako orgán miestnej správy bezo sporu disponuje pracovníkmi kvalifikovanými na náležité zastupovanie v konaní pred súdom, ktoré konanie (naviac) bolo de facto vyvolané uzatvorením dohody, ktorá bola predmetom schvaľovania odporcom, teda činnosťou samotnej zúčastnenej osoby. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).