Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/120/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200915 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200915.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: GORALE s.r.o., IČO: 47 904 119, Okružná 3239, Modra (právny nástupca FIDUCIA HR, spol. s r.o., IČO: 46 582 061), zastúpený: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXX4, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 03.03.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kul zo dňa 13.12.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne Dňa XX.XX.XXXX podal žalobca na B. úrad I. (ďalej aj len „správca dane“) žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej aj len „B.“), v ktorej uviedol, že za posledných XX predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol obrat vo výške XX XXX eur. X. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kul zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 4c ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o B.“) určil žalobcovi ako žiadateľovi o registráciu pre B. zábezpeku na B. vo výške XXX XXX eur na obdobie XX mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť zložiť ju na účet B. úradu I. alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad do XX dní od doručenia tohto rozhodnutia. V odôvodnení konštatoval, že dôvodom určenia zábezpeky na B. bolo zistenie, že konateľ/spoločník žalobcu bol konateľom/spoločníkom obchodnej spoločnosti L., spol. s r.o., ktorá mala nedoplatok na B. XXXX eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre B. nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník je konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Y. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 7X ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Y. K. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. E., že správne orgány postupovali v rozpore s § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., nakoľko mu určili zábezpeku na B. v sume XXX XXX eur bez toho, aby uviedli, na základe čoho k takému záveru dospeli. Ak žalovaný tvrdí, že atribúty pre rozhodovanie o výške zábezpeky sú rovnaké pre všetky daňové subjekty, nemôže vzápätí uvádzať, že každá žiadosť sa spracováva osobitne a nie je možné tieto pravidlá zovšeobecniť. Ak sú dané jednotné pravidlá pre určenie zábezpeky, je podľa názoru žalobcu jej výška zhodná pre akýkoľvek skutkovo obdobný prípad. J. žalovaného, že na určenie výšky zábezpeky sa používa výlučne programová aplikácia B je v rozpore s „A. pokynom k registrácii za platiteľa B. v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vrátane dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX“ (ďalej aj len „metodický pokyn“), ktorý vydal žalovaný. Z metodického pokynu vyplýva, že softvérová aplikácia B sa bude pri určení zábezpeky na B. používať iba podporne, pričom jediným určujúcim kritériom má byť potenciálna miera zneužitia systému B.. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správne orgány sa k miere zneužitia vôbec nevyjadrili. Y. nemôže byť považovaný za potenciálnu hrozbu systému B., keď si svoje daňové a odvodové povinnosti až do vydania napadnutého rozhodnutia plnil. S., že konatelia a spoločníci žalobcu boli v minulosti konateľmi a spoločníkmi daňového dlžníka je síce dôvodom pre určenie zábezpeky, ale zábezpeka musí byť súčasne určená vzhľadom na možnosti daňového subjektu, ktorý o registráciu požiadal a to po zohľadnení možného rizika vzniku nedoplatku. Aj napriek tomu, že § 4c ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. ponecháva daňovému úradu určitú mieru správneho uváženia, nemôže rozhodovať bezbreho a svojvoľne. X. správnych orgánov oboch stupňov považoval žalobca za nezákonné predovšetkým z dôvodu absencie odôvodnenia výšky zábezpeky na B.. Y. pri prijímaní novely zákona o B. určil kritériá na stanovenie výšky zábezpeky, aby predišiel zneužitiu tohto inštitútu. G. hranica sa má použiť iba v prípadoch, že žiadateľ alebo jeho konateľ/spoločník participoval na nedoplatkoch na B.. Y. ani jeho konatelia a spoločníci neparticipovali na neoprávnenom čerpaní nadmerných odpočtov B.. A. uviedol, že miera diskrečnej právomoci správneho orgánu nie je obmedzená, ale musí byť v súlade s logickým uvažovaním na základe zistených skutočností uvedených v odôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky E. súdu SR sp. zn. XSž/XX/ XXXX a XSža/X/XXXX týkajúce sa správneho uváženia. K. zábezpeky vo výške XXX XXX eur nielenže došlo k negatívnemu ovplyvneniu legálnej podnikateľskej činnosti žalobcu, ale aj k jej likvidácii, nakoľko žalobca nie je schopný zložiť tak vysoký preddavok. Ku koncu novembra XXXX mal hrubý obrat XX XXX eur, čo nepokryje ani X/XX požadovanej zábezpeky. A. za to, že uvedené je v rozpore s cieľom inštitútu zábezpeky na B., ktorým bolo zníženie daňových únikov a nie likvidácia obchodných spoločností. Y. tiež dodal, že iba sankčný úrok z omeškania predstavuje za obdobie XX mesiacov sumu takmer XX XXX eur. Vzhľadom na to, že bol nútený ukončiť pracovný pomer so svojimi zamestnancami, je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie poškodzuje aj záujmy štátu, ktoré mali byť týmto inštitútom chránené. F. napadnutého rozhodnutia obsahuje iba rekapituláciu odvolania a citáciu zákona, pričom sa vôbec nezaoberá námietkami žalobcu. A. žalobca citoval uznesenie E. súdu SR sp. zn. XSžo/XXX/XXXX a judikatúru V. súdu SR. V prvostupňovom rozhodnutí podľa názoru žalobcu absentuje posúdenie súvislosti s určením výšky vyrubenej B., pričom správca dane iba odkazuje na príslušné ustanovenia zákona. Aj napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne, nakoľko neobsahuje dostatočné odôvodnenie výšky zábezpeky. F. na softvérovú aplikáciu B bez uvedenia konkrétnych kritérií a postupu určenia výšky zábezpeky nemožno považovať za dostatočný. U.. K. žalovaného Y. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. E. s tvrdením žalobcu, že správca dane sa k miere zneužitia vôbec nevyjadril, pretože na základe zisteného skutkového stavu v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že konateľ a spoločník žalobcu ako žiadateľa o registráciu pre B. je (bol) konateľom a spoločníkom právnickej osoby L., spol. s r.o., ktorá mala nedoplatok na B. XXXX eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti nebol zaplatený a vznikol v období, v ktorom konateľ a spoločník bol konateľom a spoločníkom tejto právnickej osoby. Y. sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane nešpecifikoval, aký nedoplatok mala spoločnosť L., spol. s r.o.. S. dane síce stručne, ale riadnym spôsobom objasnil v prvostupňovom rozhodnutí určenie zábezpeky na B., keď uviedol, že žalobca bol prepojený so zaniknutou spoločnosťou, ktorá nemala uhradený nedoplatok na dani a konatelia a spoločníci žalobcu mali účasť na vzniku týchto nedoplatkov. Je zrejmé, že žalobca musel vedieť o nedoplatku na B. u personálne prepojenej spoločnosti, ktorý vznikol v čase, keď v nej boli spoločníkmi a konateľmi O.. S. O. a Z.. C. O., ktorí sú konateľmi a spoločníkmi žalobcu. Y. ďalej poukázal na to, že aj žalobca uviedol, že v minulosti boli jeho konatelia spoločníkmi a konateľmi dlžníka na dani, a preto je jeho tvrdenie o poctivom platení daní neakceptovateľné. K tvrdeniu žalobcu týkajúcemu sa miery správneho uváženia pri stanovení výšky zábezpeky žalovaný uviedol, že správca dane nemá možnosť prihliadať na predchádzajúci „pozitívny vývoj podnikateľskej činnosti žiadateľa“, pretože je povinný podriadiť sa výstupom z informačného systému poskytujúcemu výpočet zábezpeky bez akýchkoľvek možností zásahu do tohto výpočtu. Z. určení výšky zábezpeky je správca dane povinný postupovať v zmysle § 4c ods. X písm. a) až d) zákona o B., v ktorom nie sú uvedené žiadne osobitné prípady súvisiace s podnikaním žiadateľa o registráciu, na ktoré by mal prihliadať. E., správca dane bol povinný prihliadnuť na rizikovosť vzniku nedoplatku na B. zdaniteľnej osoby. S. dane si pri určení výšky zábezpeky nepočínal svojvoľne. W., na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. Aj napriek rovnakým atribútom je výsledok vždy iný, pretože každé konanie o zložení zábezpeky je samostatným konaním, v rámci ktorého je správca dane povinný prihliadať na rizikovosť žiadateľa na základe jeho rizikových identifikátorov a nie na základe rizikovosti iných žiadateľov. K námietke žalobcu, že správca dane mal postupovať v zmysle § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. uviedol, že správa dane nie je oprávnený posudzovať žiadosť podľa skutkovo zhodného prípadu z dôvodu, že žiadosť sa spracováva v programovej aplikácii B pre každého žiadateľa osobitne. X. žiadateľa je vyhodnocovaná prostredníctvom tejto aplikácie, ktorá obsahuje niekoľko desiatok kritérií. Y. tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa správne orgány nevyjadrili k miere zneužitia správneho uváženia, nakoľko sa k nej vyjadrili poukázaním na nedoplatky na dani u personálne prepojeného daňového subjektu L., spol. s r.o., u ktorého správca dane eviduje nedoplatok na B., ktorý vznikol v priebehu rokov XXXX až XXXX. Na základe týchto skutočností nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že spoločnosť L., spol. s r.o. v rámci podnikateľskej činnosti „poctivo“ odvádzala dane, pretože ak by to tak bolo, správca dane by voči zaniknutej spoločnosti neevidoval v daňovom systéme nedoplatok na B.. K rozsudkom E. súdu SR sp. zn. XSža/X/XXXX, XSž/XX/XXXX, XSžhuv X/XXXX, XSžo/XXX/XXXX a uzneseniam V. súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XX a U.. ÚS XXX/XX, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že ani v jednom z týchto judikátov nebol posudzovaný prípad, ktorý by riešil určenie zábezpeky na B.. K. rozhodnutia sú založené na iných zásadách konania ako daňové konanie, predmetom ktorého bolo určenie zábezpeky. T. zavedenia inštitútu zábezpeky nie je negatívne ovplyvnenie legálne podnikajúcich subjektov. U. o opatrenie, ktoré je potrebné prijať ako celok a iba vzájomnou kombináciou viacerých vhodne zvolených opatrení je možné dosiahnuť cieľ sledovaný novelou zákona o B.. K. zábezpeky v sume XXX XXX eur určená žalobcovi nebola závislá na svojvoľnom rozhodovaní správcu dane, ale bola vygenerovaná na základe zákonných atribútov. E. konštatovať, že je neprijateľná a postihnutá vadou nesprávnosti, keďže ide o zákonnú výšku zábezpeky stanovenú zákonom o B.. S. výška zábezpeky zohľadňuje predovšetkým mieru rizika vzniku a nezaplatenia prípadných daňových nedoplatkov na B., vzniknutých po registrácii za platiteľa B., ktorá je výsledkom hodnotenia viacerých objektívnych kritérií a to najmä výšky nedoplatkov u daňových subjektov, ktoré sú a boli so žiadateľom personálne prepojené. E. rozhodnutie obsahovalo riadne odôvodnenie v súlade s § 63 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., pričom žalovaný v ňom uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. K. napadnutého rozhodnutia nebola porušená zásada právnej istoty ani nebolo porušené právo žalobcu na inú právnu ochranu. Na záver žalovaný citoval rozsudok E. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX, v zmysle ktorého môže výklad zákona podať len súd. Podľa názoru žalovaného nie je spravodlivé, že niektoré daňové subjekty si riadne a včas plnia svoje daňové povinnosti a iné dane neplatia a svojím nezákonným konaním získavajú konkurenčnú výhodu. U. zábezpeky má takýto deformačný účinok zákonov odstrániť. IV. K. žalobcu k vyjadreniu žalovaného Y. vo vyjadrení poukázal na vlastné šetrenie, ktorým zistil, že k júlu XXXX bolo na S. vyrubených X XXX zábezpek na B., z ktorých bolo X XXX v intervale X XXX až XX XXX eur a v sume nad XXX XXX eur bolo vyrubených iba XX zábezpek. K vyjadreniu priložil tabuľku - prehľad vyrubených zábezpek na B. jednotlivými daňovými úradmi. V tejto súvislosti konštatoval, že správne orgány mu svojimi likvidačnými rozhodnutiami spôsobili nenapraviteľnú škodu, keďže bol nútený ukončiť pracovný pomer so svojimi zamestnancami a jeho činnosť bola pre daňovú exekúciu trvajúcu od apríla XXXX ochromená. A. poukázal na rozsudok D. súdu v J. sp. zn. XXS/XXX/XXXX, rozsudok D. súdu v Y. sp. zn. XXS/XX/ XXXX, rozsudky D. súdu v I. I. sp. zn. XXS/X/XXXX, XXS/XX/XXXX, XXS/XX/XXXX, ako aj rozsudok D. súdu v E. sp. zn. XXS/XXX/XXXX, v ktorých krajské súdy deklarovali nepreskúmateľnosť rozhodnutí o zložení zábezpeky na B. pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko výška zábezpeky bola automaticky vygenerovaná systémom finančnej správy. F. prípad riešil D. súd v Y., ktorý v rozsudku sp. zn. XXS/XX/XXXX vyslovil názor, že povinnosťou správneho orgánu je nielen rozhodnúť, ale aj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. V prípade absencie vysvetlenia správny orgán zaťaží svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Y. tiež citoval rozsudok sp. zn. XSžf/XX/XXXX, v ktorom E. súd SR okrem iného konštatoval, že rozhodnutie ukladajúce povinnosť zložiť zábezpeku na B. musí obsahovať zákonné náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 63 zákona č. XXX/XXXX Z. z.. Vzhľadom na citovanú judikatúru mal žalobca za to, že žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe nevysvetlil, prečo mu vyrubil zábezpeku na B. vo výške XXX XXX eur a tiež nevysvetlil, aké kritériá použil pri výpočte zábezpeky. V. Z. veci Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom S. republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § Xc ods. X písm. c) bod X. zákona o B., zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 4 je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie XX mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je alebo bol konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani z pridanej hodnoty X XXX eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom bol konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Podľa § 4c ods. X zákona o B., žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku X určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej X XXX eur a najviac XXX XXX eur. Z. určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Y. o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do XX dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Podľa § 63 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Z dôvodovej správy k novele zákona o B., ktorá zaviedla s účinnosťou od XX.XX.XXXX povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, vyplýva, že jej zámerom bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Táto úprava je v súlade so základným predpisom pre B. v rámci C. únie - smernicou X. XXXX/XXX/ES zo dňa XX.XX.XXXX o spoločnom systéme B. (ďalej aj len „smernica o B.“). Y. inštitútu zábezpeky v S. republike je v súlade s možnosťami, ktoré smernica o B. dáva členským štátom na základe článku XXX. Podľa článku XXX smernice o B. môžu členské štáty uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber B. a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. V preskúmavanej veci správca dane určil žalobcovi zábezpeku na B. vo výške XXX XXX eur s poukazom na to, že v priebehu konania zistil, že konatelia/spoločníci žalobcu boli konateľmi/spoločníkmi obchodnej spoločnosti L., spol. s r.o., ktorá mala nedoplatok na B. XXXX eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre B. nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konatelia/spoločníci sú konateľmi/spoločníkmi tejto právnickej osoby. Čo sa týka výšky zábezpeky na B. žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že jej výška bola automaticky vygenerovaná programovou aplikáciou B pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty bez možného individuálneho zásahu správcu dane. E. žalobca pri podaní žiadosti o registráciu pre B. spĺňal zákonnú podmienku ustanovenú v § 4c ods. X písm. c) bod X zákona o B., vznikla mu povinnosť zložiť zábezpeku. Vzhľadom na túto skutočnosť považoval súd postup správnych orgánov oboch stupňov spočívajúci vo využití špecifického inštitútu zamedzujúceho daňovým únikom, ktorým je zábezpeka na B., za správny a v súlade so zákonom. Na druhej strane, odôvodnenie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu § X3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. a takéto rozhodnutia sú tiež v rozpore s čl. 6 ods. X B. o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj s článkom XX ods. X V. SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. J. procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež aj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom. Q. zákona o B. upravujú podmienky, pri splnení ktorých vzniká povinnosť zložiť zábezpeku na daň. X., ukladajúce uvedenú povinnosť, musí obsahovať zákonné náležitosti rozhodnutia požadované ustanovením § 63 zákona č. XXX/XXXX Z. z.. V prípade, že rozhodnutie neobsahuje náležitosti požadované uvedeným zákonným ustanovením, považuje sa v súdnom preskúmavacom konaní za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na tejto zákonnej požiadavke nemôže nič zmeniť A. pokyn k zábezpeke na daň ani iný právny predpis, ktorý je nižšej právnej sily ako zákon (napr. rozsudok E. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu absencie odôvodnenia výšky zábezpeky v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na B. v zmysle § 4c ods. X zákona o B., výšku zábezpeky, ktorá v danom prípade bola určená sumou XXX XXX eur, však nezdôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Y. tiež v odôvodnení uvádza, že výška zábezpeky na B. je stanovená správcom dane na základe rizikových identifikátorov žiadateľa. V záujme zabránenia subjektívneho rozhodnutia správcu dane o výške zábezpeky je rizikovosť žiadateľa vyhodnotená prostredníctvom programovej aplikácie, ktorá obsahuje niekoľko desiatok kritérií. Podľa názoru súdu z takéhoto odôvodnenia určenia zábezpeky na B. a jej výšky nevyplýva, z ktorých skutočností správny orgán vychádzal pri stanovení miery rizikovosti žalobcu a napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani správnu úvahu, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a určení konkrétnej výšky zábezpeky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, aká je (aká bola) skutočná výška nedoplatku personálne prepojenej spoločnosti L., spol. s r.o., v ktorej boli spoločníci/konatelia žalobcu spoločníkmi/konateľmi. Y. iba uviedol, že tento nedoplatok bol X XXX eur a viac. Q. postup správneho orgánu nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia konkrétnej veci a náležitého odôvodnenia, ktorý musí zodpovedať dostatočne a spoľahlivo zistenému skutkovému stavu. Súd je oprávnený posudzovať, či správny orgán nevybočil z hľadísk zákona o B.. J. v § 4c ods. X vymedzuje hľadiská tak, že ukladá daňovým úradom povinnosť prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. To, na aké kritériá v tomto prípade žalovaný prihliadal a ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky zábezpeky, však musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia tak, aby toto bolo dostatočne zrozumiteľné a následne preskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia má teda žalovaný uviesť najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotiť kritériá rizikovosti relevantné pre určenie výšky zábezpeky. Z. odôvodnenie rozhodnutia vydaného na základe zákonom povolenej voľnej úvahy má zabrániť svojvôli správneho orgánu pri takomto type rozhodovania. S. orgán preto musí uviesť odôvodnenie a vyhodnotenie zákonných hľadísk, najmä ako na ne prihliadol. Vzhľadom na to, že z prvostupňového ani z napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, aké kritériá rizikovosti boli u žalobcu zohľadnené a čo viedlo správcu dane k určeniu výšky zábezpeky na B. vo výške XXX XXX eur, žalobca nemal možnosť namietať voči prípadnému nesprávnemu prihliadnutiu na konkrétne atribúty posudzovania kritérií rizikovosti a rovnako ani súd nemal možnosť správnosť rozhodnutia preskúmať. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov podľa § X50j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V. žalovaného v ďalšom konaní bude vydať rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na § 4c ods. X a § 63 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., teda v odôvodnení uvedie najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotenie kritérií rizikovosti relevantných pre určenú výšku zábezpeky. J. na odôvodnení správnej úvahy aj v prípade, keď výška zábezpeky je určená v zákonom stanovených medziach, je potrebné z dôvodu vylúčenia svojvôle správnych orgánov pri rozhodovaní ako aj z hľadiska porovnávania s obdobnými vecami u iných subjektov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že vo veci úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že na pojednávaní uviedol, že si náhradu trov konania vrátane súdneho poplatku neuplatňuje a žalovaný nemá na ich náhradu podľa ustálenej judikatúry právo. J. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.