Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201525 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201525.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: C.. P.. S. Ď., bytom D. XX, XXX XX C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.: 8241/2014-KaBA, ČRZ: 50746/2014 zo dňa 28.08.2014, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu sp. zn.: 8241/2014-KaBA, ČRZ: 50746/2014 zo dňa 28.08.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím sp. zn.: 8241/2014-KaBA, ČRZ: 50746/2014 zo dňa 28.08.2014 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci označenej ako „preskúmanie zákonnosti rozhodnutia“ vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/159/2014. Z predložených dokladov mal odporca za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku ustanovenú v § 8 zákona 327/2005 Z.z., a teda nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a arbitrárnosti rozhodnutia. Uviedol, že odporca nedospel k jednoznačnému záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu a prisvojil si výlučnú právomoc zákonného sudcu vyhodnocovať navrhovateľom predložené dôkazy. Zároveň namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jasné, čo je už „právne poradenstvo“ a čo je ešte „informácia podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“ Odporca nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné a napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. vec prejednal a rozhodol na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 29.07.2014 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci označenej ako preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z predložených dokladov je zrejmé, že navrhovateľ dňa 11.04.2014 požiadal prostredníctvom elektronickej pošty Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o sprístupnenie informácie v znení: „Môže fyzická osoba vykonávať verejnú kontrolu súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci nahliadnutím do exekučného spisu výlučne len prostredníctvom advokáta alebo aj prostredníctvom ktorejkoľvek inej fyzickej osoby spôsobilej na právne úkony na základe splnomocnenia oprávneného alebo povinného? Žiadam uviesť konkrétne zákonné ustanovenia.“ Dňa 24.04.2014 bolo navrhovateľovi e-mailom oznámené, že jeho podanie vzhľadom na jeho obsah nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale že sa jedná o žiadosť o poskytnutie právneho poradenstva, čo nie je v kompetencii ministerstva. Nakoľko navrhovateľ mal za to, že ministerstvo ako povinná osoba nevybavilo v zákonnej lehote jeho podnet žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov, a teda vydalo tzv. predpokladané rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľova žiadosť o poskytnutie informácií odmietnutá, rozkladom zo dňa 13.05.2014 požiadal Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, aby napadnuté predpokladané rozhodnutie zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie, respektíve, aby sám rozhodol o sprístupnení danej informácie. Listom zo dňa 22.05.2014, ev. č.: 38295/2014-23-II minister oznámil, že sa stotožňuje s názorom ministerstva uvedeným v jeho odpovedi. Žiadosť navrhovateľa podľa obsahu nie je žiadosťou o sprístupnenie informácie, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať správne konanie v jeho zmysle a takéto podanie je možné vybaviť len ako tzv. podnet, teda zodpovedajúcou neformálnou odpoveďou, ktorá nemá povahu právneho aktu. Následne v takom prípade ani podanie označené ako „odvolanie“ respektíve „rozklad“ proti takémuto vybaveniu podnetu nie je možné riešiť v intenciách zákona o slobode informácií a Správneho poriadku vydaním druhostupňového rozhodnutia. V závere minister poukázal na to, že do právomoci ministerstva nepatrí podávanie právne záväzného výkladu k právnym predpisom, ani poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k aplikácii právnych predpisov. Dňa 29.07.2014 podal navrhovateľ osobne na Krajskom súde v Bratislave žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2014, ev. č.: 38295/2014-23-II, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia a rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2014 a zároveň žiadal uložiť ministerstvu povinnosť sprístupniť mu informácie, o ktoré v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadal dňa 11.04.2014. Uvedená vec bola zapísaná pod sp. zn. 2S/159/2014. Pôsobnosť centra je daná podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., keďže navrhovateľ požiadal o poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v správnom súdnictve. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 8 cit. zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa čl. 26 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 13 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo; pripravuje právnu úpravu v oblasti ústavného práva, trestného práva, občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva, konkurzného práva a medzinárodného práva súkromného; vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov; vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu kontrolu nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dobrovoľných dražieb; zabezpečuje výkon znaleckej činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti a vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky a Obchodného vestníka; zabezpečuje zastupovanie Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva a zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie; zabezpečuje plnenie úloh súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Eurojuste. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Právo na informácie je jedným zo základných práv a slobôd zakotvených v Ústave Slovenskej republiky. Podmienky a spôsob poskytovania informácií orgánmi verejnej moci podrobne upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Prijatím citovaného zákona sa v Slovenskej republike presadil princíp otvorenosti a transparentnosti verejnej správy, v zmysle ktorého orgány verejnej moci musia verejnosti sprístupniť všetky informácie , ktoré majú k dispozícii okrem tých, ktoré je potrebné chrániť vo verejnom záujme, a ktoré zákon zo sprístupnenia výslovne nevylučuje. Aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy je osobou povinnou sprístupňovať informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nie však každé podanie, ktoré je označené ako žiadosť o informácie s odkazom na zákon o slobode informácií je možné automaticky považovať za žiadosť o sprístupnenie informácií podľa uvedeného zákona. Je nepochybné, že e-mailová požiadavka navrhovateľa zo dňa 11.04.2014 podľa jej obsahu nie je žiadosťou o informáciu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám ale jedná sa o poskytnutie právnej rady, čo nie je v kompetencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vzhľadom na čl. 2 ods. 2 ústavy a § 13 kompetenčného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k podmienkam priznania práva navrhovateľovi na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/159/2014 pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu odporca postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. s prihliadnutím na nesplnenie podmienok kladených zákonom. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu centrom zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č.k. II. ÚS 253/2013- 24 zo dňa 25.04.2013, v ktorom konštatoval, že „posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany odporcu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je len posúdením splnenia jednej zo základných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu. Ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ak ide o osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi .“ Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Uvedený pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence (pri obvyklej opatrnosti) neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Záverom súd poznamenáva, že konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/159/2014, v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci bolo právoplatne skončené. Napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje súd za vecne správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).