Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/126/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200836 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200836.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: J. W., bytom E. háj XXX/XX, XXX XX N. E., zastúpený: JUDr. Peter Kovács, advokát, Rovinka 651, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-XX/XXXX/OPK zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Q. sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 26.05.2015 sa žalobca domáhal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-O.-XX/XXXX/OPK zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č.k.: PR MV SR X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka D. zboru podľa § 192 ods. X písm. e/ zák. č. XX/XXXX Z.z.. N. prepustenia bol konflikt, ktorý sa stal dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. rannej vo vestibule hotela F. v N. E., kde pod vplyvom alkoholu vyvolal žalobca konflikt a hádku, nakoľko verbálne, vulgarizmami napádal tam prítomných. Q. pochybenie v konaní správneho orgánu prvého stupňa žalobca vidí v tom, že nekonali z jeho právnym zástupcom. E. pre právneho zástupcu osobne doručila jeho matka dňa XX.XX.XXXX do rúk jeho nadriadenému. E. doručenia je on, jeho otec a jeho priateľka, ktorí sa v inkriminovanom čase nachádzali u nich v byte. G. pochybenie žalobca vidí v tom, že žiaden doteraz vykonaný dôkaz jeho nadriadení nedoručili jeho advokátovi. Z hmotnoprávneho hľadiska závažným pochybením vydaného rozhodnutia je aj tá skutočnosť, že ako dôkaz podľa ministra vnútra SR slúžili aj údajné jeho vyjadrenia vyrieknuté po maďarsky, ktoré sú v odôvodnení uvedeného personálneho rozkazu, avšak preložené do štátneho jazyka, avšak žiadny tlmočník v predmetnom konaní nebol pribratý, takže nemôžu byť v žiadnom prípade použité ako dôkaz. Má zato, že správne orgány vychádzali z nezákonného zistenia skutkového stavu veci, nesprávne aplikovali zákon a preto sú rozhodnutia v príkrom rozpore s S. SR a ústavnými zákonmi. Má zato, že vydané rozhodnutia sú v rozpore so zákonom č. XX/XXXX Z.z. s ústavou a ústavnými zákonmi a boli hrubo porušené jeho základné práva ako účastníka konania. H. rozhodnutia postrádajú náležitosti vydaného rozhodnutia a to presne zisteného skutkového stavu veci, uvedenie riadneho dôvodu na základe ktorého sa rozhodlo vo veci a preto je v príkrom rozpore so zákonom č. XX/XXXX Z.z.. Na základe uvedených skutočností žiada aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Q. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol, že skutočnosťou, ktorá zakladala dôvod prepustenia žalobcu podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zák. č. XX/XXXX Z.z. bolo konanie, ktorým zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z. konanie spočívalo v tom, že žalobca dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách v čase mimo výkonu služby sa zúčastnil stužkovej slávnosti absolventov X ročníka I. M. N. konajúce sa v hoteli F. v N. E.. V čase po XX:XX hod. dňa XX.XX.XXXX vo vestibule predmetného hotela pod vplyvom alkoholu vyvolal konflikt a hádku, nakoľko verbálne, vulgarizmami napádal tam prítomných. Z. protiprávneho konania pod vplyvom alkoholu sa žalobca dopustil v čase svojej dočasnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, ktorá bola uznaná G.. E. R. odo dňa XX.XX.XXXX bez povolenia vychádzok. U. zistil dôvod prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ toho istého dňa, kedy sa žalobca konania dopustil. Vo veci vykonal vlastné šetrenie a ako dôkazy v zmysle § 238 zákona zabezpečil výsluchy osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. U. o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu upovedomil písomnosťou č. O.-DS-VO-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX v mieste svojho trvalého bydliska z dôvodu, že bol dočasne práceneschopný. U. mu dal možnosť k veci sa vyjadriť v lehote do XX.XX.XXXX. Q. súhlasil s tým, že nadriadený sa osobne dostaví pre vyjadrenie do miesta jeho trvalého bydliska a vykoná aj jeho výsluch ako účastníka konania. Zo záznamu riaditeľa O. N. E. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX, kedy sa po dohode zo žalobcom nadriadení dostavili pre vyjadrenie, dvere im otvorila matka žalobcu za prítomnosti svojho manžela - otca žalobcu, ktorý ich odmietli vpustiť do bytu, len im podali písomnosť podpísanú žalobcom. Po potvrdení prevzatia písomnosti viac s nadriadenými nekomunikovali a zabuchli dvere. O. písomnosť bez označenia predmetu a dátumu nadriadený podľa obsahu vyhodnotil ako vyjadrenie žalobcu k začatému konaniu o prepustení. Q. v ňom uvádza, že nadriadený nedodržal zákonnú lehotu o vyrozumení o tom, že ho mieni vypočuť, konštatoval, že nadriadený porušil zákonné ustanovenie § 14 a nasl. zákona o správnom konaní a žiada o vysvetlenie, prečo nadriadený v plánovanom úkone nevyrozumel jeho obhajcu. U. sa s námietkami žalobcu vysporiadal v zozname dňa XX.XX.XXXX, v ktorom konštatoval, že konanie o prepustení je konaním personálnym, ktoré prebieha podľa ustanovení zákona aj nezávisle od konania trestného. Podľa § 247a zákona sa na konanie podľa tohto ustanovenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V personálnom konaní žalobca nepredložil plnú moc advokátovi na zastupovanie a preto nebol dôvod informovať advokáta o plánovanom úkone. E. orgánu sa napriek enormnej snahe nepodarilo vykonať výsluch žalobcu ako účastníka konania, hoci na vykonaní tohto úkonu boli so žalobcom telefonicky viackrát dohodnutí. Q. vykonanie výsluchu opakovane zmaril dňa XX.XX.XXXX neotvoril nadriadenému dvere on ale jeho rodičia, ktorý nadriadeného nevpustili dnu a neumožnil vykonať úkon. U. dňa XX.XX.XXXX sa so žalobcom telefonicky spojil nadriadený, ktorý žalobcovi navrhol, že sa dňa XX.XX.XXXX do miesta jeho trvalého bydliska dostaví riaditeľ O. N. E. za účelom vykonania jeho výsluchu ako účastníka konania. Q. si vyžiadal XX minút na rozmyslenie a následne telefonicky oznámil, že s vykonaním výsluchu nesúhlasí. N. XX.XX.XXXX bol nadriadený so žalobcom telefonicky dohodnutý na oboznámení sa so spisovým materiálom ako aj návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru, pričom pred vykonaním týchto úkonov mienil nadriadený vykonať ešte aj výsluch žalobcu ako účastníka konania. Q. sa napriek pôvodnej telefonickej dohode o termíne a čase úkonu nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, hoci bol dočasne nespôsobilý na výkon štátnej služby. N. o tom upovedomil nadriadeného sms správou, že v dohodnutom termíne nebude doma. Nadriadený v uvedený deň zároveň vykonal kontrolu liečebného režimu žalobcu, o ktorej spísal záznam z kontroly zo dňa 16.12.2014. Konanie žalobcu uvedené v odôvodnení napadnutého personálneho rozkazu zakladajúce dôvod jeho prepustenia bolo príslušným nadriadeným vyhodnotené ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a preukázané bolo dôkazmi obsiahnutými v priloženom spisovom materiáli. Protiprávneho konania sa žalobca dopustil v čase uznanej dočasnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, čím sa preukázateľne dopustil porušenia liečebného režimu a to nielen dňa 22.11.2014 ale opakovane aj dňa 16.12.2014 v čase medzi 10:00 hod. a 10:35 hod. Keby bol telefonicky dohodnutý s nadriadeným na vykonaní úkonu oboznámenia sa s návrhom na prepustenie a dôkazným materiálom. V dohodnutom termíne sa doma nenachádzal, napriek tomu, že bol lekárom uznaný dočasne nespôsobilým na výkon štátnej služby policajta s povolenými vychádzkami v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. Dňa 05.01.2015 sa nadriadený spolu so zástupcom riaditeľa pre výkon služby OOPZ Dunajská Streda dostaví do miesta trvalého bydliska žalobcu za účelom jeho oboznámenia sa so spisovým materiálom a s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Komunikoval s nimi len otec žalobcu, ktorý po objasnení účelu pre ktorý sa dostavili ich dnu nepustil a odporučil im, aby spisový materiál zaslali poštou čo následne aj zrealizovali. Spisový materiál spolu s návrhom na prepustenie bol žalobcovi doručený dňa 07.01.2015 do vlastných rúk. Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k predmetnému návrhu a spisovému materiálu, predložiť svoje námietky, pripomienky, vyjadrenia a návrhy na doplnenie v lehote do 09.01.2015 do 15: 00 hod.. V stanovenej lehote sa žalobca nevyjadril. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že nekomunikoval s jeho právnym zástupcom, trvá na tom, že žalobca počas celého personálneho konania o jeho prepustení nadriadenému plnú moc advokáta nepredložil. V druhostupňovom konaní poukazoval na priložený CD nosič, ktorý má podľa žalobcu preukazovať doručenie plnej moci advokáta nadriadenému matkou žalobcu. K žalobnému návrhu doložil aj čestné vyhlásenie osôb, ktoré mali byť prítomné pri predložení plnej moci advokáta nadriadenému. Napriek zabezpečeným vyjadreniam žalovaný trvá na tom, že tvrdenie žalobcu o predložení splnomocnenia advokáta nadriadenému je nepravdivé. Tieto osoby sú všetky v blízkom vzťahu k žalobcovi, jedná sa o rodičov a priateľku a z ich vyhlásení je zjavná ich snaha žalobcovi pomôcť, aj keď nečestným spôsobom. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.02.2016 o 10:15 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca sa dňa 21.11.2014 vo večerných hodinách v čase mimo výkonu služby zúčastnil stužkovej slávnosti absolventov 4 ročníka Gymnázia Ladislava Dúbravu konajúcej sa v hoteli Therma v N. Strede. V čase po XX:XX hod. dňa XX.XX.XXXX vo vestibule predmetného hotela pod vplyvom alkoholu vyvolal konflikt a hádku, nakoľko verbálne, vulgarizmami napádal tam prítomných a následne na to bezdôvodne fyzicky napadol najbližšie k nemu stojaceho W. R., ktorého udrel päsťou do tváre do oblasti brady. W. R. chytil žalobcu za šatstvo aby sa pred ním bránil, pričom spolu padli na zem. Q. pokračoval v narušení verejného pokoja vreskom, vykrikovaním vulgarizmov a nezrozumiteľných slov, povyzliekal sa do pol pása a keďže z jeho správania bolo zrejmé, že sa nemieni ukľudniť, hoci ho prítomní k tomu vyzývali, prevádzkar hotela H. H. rozhodol o nevyhnutnosti privolania hliadky PZ. K., neúctivé a neprístojné správanie žalobcu sa po príchode hliadky ešte vystupňovalo, a to tak, že žalobca na členov hliadky kričal, aby ho nechali na pokoji, nespoznával ich a oslovoval ich cudzími krstnými menami, hoci sa jednalo o kolegov z O. oddelenia PZ N. E., prevrátil koženú sedačku vo vestibule hotela. Po výzve veliteľa hliadky sa žalobca na chvíľu ukľudnil, následne s nim hliadka PZ prešla do zadnej časti hotela za účelom upokojenia vzniknutej situácie. F. však žalobca začal opätovne vulgárne vykrikovať, pričom ramenami a následným kopnutím prerazil jednokrídlové dvere vedúce do ďalšej miestnosti v ktorej prevrátil stôl a rozbil jeho sklenú výplň. Na miesto bola privolaná ďalšia hliadka za účelom poskytnutia súčinnosti a asistencie. Q. stále kričal až nezrozumiteľne vrieskal, pričom neustále kládol aktívny odpor, mykal sa pohybom rúk, zabraňoval zakročujúcim policajtom v použití hmatov, snažil sa vyslobodiť zo zovretia, kričal že chce z miesta odísť. Q. bol eskortovaný hliadkou na O. N. E., nakoľko jeho konanie napĺňalo znaky trestného činu. Q. aj tam pokračoval v agresívnom konaní, na prítomných policajtov žalobca kričal a vyhrážal sa im, že ich všetkých pozabíja. F. správanie žalobcu pokračovalo až do príchodu nadriadeného riaditeľa oddelenia, ktorý nariadil privolania rýchlej zdravotnej pomoci. M. žalobcu vyšetril a podal mu liečivo na upokojenie vo forme tablety. U. dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. podrobil žalobcu dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom X,XX mg/l na vydýchnutého vzduchu. U. o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu upovedomil písomnosťou č. O.-DS-VO-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX v mieste svojho trvalého bydliska z dôvodu, že bol dočasne práceneschopný. U. mu dal možnosť k veci sa vyjadriť v lehote do dňa XX.XX.XXXX. Q. súhlasil s tým, že nadriadený sa osobne dostaví pre vyjadrenie do miesta jeho trvalého bydliska a vykoná aj jeho výsluch ako účastníka konania. Zo záznamu riaditeľa O. N. E. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX kedy sa po dohode so žalobcom nadriadení dostavili pre vyjadrenie dvere im otvorila matka žalobcu za prítomnosti svojho manžela otca žalobcu, ktorí ich odmietli vpustiť do bytu len im podali písomnosť podpísanú žalobcom. Po potvrdení prevzatia písomnosti viac s nadriadenými nekomunikovali a zatvorili dvere. U. sa s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení vysporiadal v zázname zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom konštatoval, že konanie o prepustení je konaním personálnym, ktoré prebieha podľa ustanovení zákona aj nezávisle od konania trestného. G. sa v administratívnom spise nachádzajú záznamy z výsluchov Q. D., W. R., prevádzkara hotela F. v N. E. H. H., nstržm. U. E., stržm. D., npor. G.. M. U., nstržm. F. N., G.. E. R.. U. sa nepodarilo vykonať výsluch žalobcu ako účastníka konania hoci na vykonaní tohto úkonu boli so žalobcom telefonicky viackrát dohodnutí. Q. vykonanie výsluchu opakovane zmaril dňa XX.XX.XXXX, kedy neotvoril nadriadenému dvere on ale jeho rodičia, ktorí nadriadeného nevpustili dnu a neumožnili mu vykonať úkon, následne dňa XX.XX.XXXX so žalobcom telefonicky spojil nadriadený, ktorý žalobcovi navrhol vykonanie výsluchu dňa XX.XX.XXXX v mieste jeho trvalého bydliska. Q. si vyžiadal XX minút na rozmyslenie a následne telefonicky oznámil, že s vykonaním výsluchu nesúhlasí. N. XX.XX.XXXX bol nadriadený so žalobcom telefonicky dohodnutý na oboznámení sa so spisovým materiálom ako aj návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru, pričom pred vykonaním týchto úkonov mienil nadriadený vykonať ešte aj výsluch žalobcu ako účastníka konania. Q. sa napriek pôvodnej telefonickej dohode o termíne a čase úkonu nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, hoci bol dočasne nespôsobilý na výkon štátnej služby, dokonca o tomto upovedomil nadriadeného sms správou, že v dohodnutom termíne nebude doma. U. v uvedený deň zároveň vykonal kontrolu liečebného režimu žalobcu o ktorej spísal záznam z kontroly zo dňa XX.XX.XXXX. G. sa v administratívnom spise nachádzajú rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného, ktoré sú vyššie uvedené. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. D. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ust. § X92 ods. 1 písm. e/ zákona č. XX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca v odvolaní ako aj v žalobe namietal, že: - rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu ich nesúladu s Ústavou SR, ústavnými zákonmi ako aj ostatnými právnymi predpismi, - pochybenie správnych orgánov vidí v tom, že bol v správnom konaní zastúpený advokátom, ale správne orgány s nim nekonali, - namietal, že dôkazy boli získané nezákonným spôsobom, - a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa postráda náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 47 a nasl. správneho poriadku. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedené námietky žalobcu neobstoja. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s Ústavou SR ako aj ostatnými právnymi normami. Personálne konanie o prepustení žalobcu bolo vykonané príslušným nariadením v zákonom stanovenej lehote a prebehlo v súlade s ustanoveniami zákona upravujúcimi konanie o jeho priebehu. Správne orgány si zadovážili relevantné dôkazy v zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona, ktoré následne podľa ust. § 238 ods. 4 zhodnotili podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správne orgány správne posúdili intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu ako aj naplnenie podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona aj rozhodli. Námietku žalobcu, že správne orgány nekonali s jeho právnym zástupcom súd považuje za irelevantnú. Žalobca počas celého konania nepredložil plnú moc právneho zástupcu. Napriek tomu, že bol svojim nadriadeným na túto skutočnosť viackrát upozornený. Žalobca tvrdí, že plnú moc advokátka doručila jeho matka osobne do rúk nadriadeného dňa 03.12.2014. V uvedený deň nadriadený prevzal od matky žalobcu písomnosť bez bližšieho označenia. Jedná sa o stručný text s podpisom žalobcu, v ktorom je spomenuté „že správny orgán nevyrozumel o dnešnom úkone jeho obhajcu“. Žiadne splnomocnenie nebolo nadriadenému v ten deň doručené ani predtým ani potom o čom svedčí dokumentácia v administratívnom spise. O uvedenom svedčí aj CD nahrávka, ktorá je založená v spise, ktorá potvrdzuje prevzatie vyššie uvedenej písomnosti - krátke vyjadrenie žalobcu ale nie udelenie plnej moci advokátovi. Túto písomnosť matka žalobcu drží tak, že v zábere je vidno, že sa jedná o spomínanú písomnosť bez bližšieho označenia. Túto písomnosť nemožno považovať za splnomocnenie na zastupovanie v personálnom konaní v zmysle ust. § 263 ods. 5 zákona. Čo sa týka námietky žalobcu, že konanie predchádzajúce rozhodnutiu bolo nezákonné, súd má zato, že aj táto námietka žalobcu je irelevantná. Žalobca neuviedol konkrétne aké ustanovenia a aký zákon bol porušený v správnom konaní. Správne orgány dodržali všetky postupy v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. ako aj zákona č. 171/1993 Z.z., čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Žalobca ako účastník konania bol riadne a zákonným spôsobom vyrozumený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru písomnosťou zo dňa 02.12.2014, ktorú prevzal od nadriadeného v mieste svojho trvalého bydliska. Bola mu daná možnosť k veci sa vyjadriť, správny orgán sa opakovane pokúsil vypočuť žalobcu ako účastníka konania, čo žalobca svojim prístupom ale maril. Žalobca sa po celý čas vyhýbal komunikácie a snažil sa znemožniť aj úkon oboznámenia sa s návrhom na prepustenie a celý spisovým materiálom, ktorý mu bol zaslaný poštou, práve z dôvodu, aby boli naplnené všetky zákonné práva žalobcu ako účastníka konania. Bola mu daná možnosť v určenej lehote sa vyjadriť k návrhu o prepustení, predložiť svoje námietky, pripomienky, čo však neurobil. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie postráda náležitosti riadneho rozhodnutia v zmysle ust. § 47 a nasl. správneho poriadku. Ani s touto námietkou súd nesúhlasí a má zato, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a obsahuje všetky obligatórne náležitosti ním vyžadované. Výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 241 ods. 2 zákona. V odôvodnení je úplný popis všetkých relevantných skutočností na základe, ktorých bolo rozhodnuté, boli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie aj úvaha správneho orgánu, ktorou sa riadil pri vyhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol. Podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu služobnej prísahy vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov ich bezpečnosť a verejný poriadok. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí aj povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily nevynaložil na ochranu života a zdravia a bezpečnosti osôb, ale naopak svojim protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol, keď fyzicky napadol inú osobu a teda neriadil sa Ústavou SR a ďalšími právnymi predpismi. O jeho nedisciplinovanosti svedčí aj to, že konal v zvlášť hrubom rozpore s ust. § 48 ods. 3 písm. g/, h/ uvedeného zákona, keď mimo výkonu štátnej služby nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Protiprávneho konania sa dopustil žalobca aj v tom, že v čase uznanej dočasnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby a tým sa dopustil aj porušenia liečebného režimu. Porušenia liečebného režimu sa dopustil dňa XX.XX.XXXX. N. XX.XX.XXXX v čase medzi XX:XX hod. a XX:XX hod. kedy bol telefonicky dohodnutý s nadriadením na vykonaní úkonu oboznámenia sa s návrhom na prepustenie a dôkazným materiálom. V dohodnutom termíne sa doma nenachádzal, napriek tomu, že bol lekárom uznaný dočasne nespôsobilým na výkon štátnej služby policajta a vychádzky mal povolené od dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. E. bola aj zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby najmä záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Vzhľadom na uvedené L. súd v R. po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. F. rozhodnutie senát L. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.