Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200009 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200009.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána I. Z., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, podľa vlastného udania trvale bytom T. Z. XXX, G. Z. M., bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Paulínska 13, Trnava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.12.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-189-054/2015-AV zo dňa 15.12.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-189-054/2015-AV zo dňa 15.12.2015 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol navrhovateľ pán I. Z., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, trvale bytom T. Z. XXX, G. Z. M., t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bezodkladne prepustený zo zaistenia.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. Trovy predvedenia navrhovateľa na pojednávanie znáša Slovenská republika.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA9-189-054/2015-AV zo dňa 15.12.2015 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ ) zaistil dňom 15.12.2015 navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „UPZC“), pričom dobu zaistenia stanovil najdlhšie do 19.4.2016. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.12.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu, ako aj svojho prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (s poukazom na vydané rozhodnutie o navrhovateľovom vyhostení namietal svoju nevyhostiteľnosť do Rakúskej republiky, resp. do tretej krajiny) a tiež, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť (dôvodil, že až do momentu, kedy bol oboznámený s obsahom spisu mu nebolo známe, že bolo voči nemu začaté konanie o jeho zaistení). Tiež namietal nedostatočné zistenie stavu veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 5.1.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd. Pojednávanie bolo tlmočené do jazyka arabského a súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e), d) O.s.p., vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne súd nariadil bezodkladné prepustenia navrhovateľa zo zaistenia.
Na pojednávaní odporca súdu oznámil, že navrhovateľ 5.1.2016 (v priebehu svojho zaistenia) požiadal o azyl, o čom do spisu založil doklady. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č.p.: PPZ-HCP- BA9-189/2015-AV, preprotokolovaného na č.p.: PPZ-HCP-BA9-14/2016-AV. Podľa ust. § 18 ods. 3 správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. Podľa ust. § 250q ods. 3, veta prvá O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že d) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, e) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku, resp. návratovej smernice: K námietke, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť, podľa ktorej navrhovateľovi až do momentu, kedy bol oboznámený s obsahom spisu nebolo známe, že bolo voči nemu začaté konanie no jeho zaistení: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Z cit. ust. § 18 ods. 3 správneho poriadku nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že správny orgán (v danom prípade odporca) je povinný oznámiť účastníkovi konania (v danom prípade navrhovateľovi) začatie konkrétneho správneho konania (v danom prípade konania o zaistení navrhovateľa). Je tomu tak preto, aby účastník konania, voči ktorému sa konanie vedie, mal faktickú vedomosť o jeho existencii a tiež aby mal možnosť uplatňovať v jeho priebehu svoje práva. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, tento 19.10.2015 začal voči navrhovateľovi konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia č.p.: PPZ-HCP-BA9-189-017/20158-AV z 19.10.2015 (o administratívnom vyhostení navrhovateľa a určení zákazu vstupu). Následným rozhodnutím z toho istého dňa navrhovateľa zaistil z dôvodu ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutím ÚPZC PPZ-HCP- ME-606-013/2015-U z 15.12.2015 bol navrhovateľ zo zaistenia prepustený. Po následnom predvedení navrhovateľa bola s navrhovateľom 15.12.2015 spísaná zápisnica o jeho vyjadrení č.p.. PPZ-HCP- BA9-189-051/2015-AV, v ktorej navrhovateľ odpovedal na odporcom kladené otázky. Uviedol v nej okrem iného, že pri sebe má iba nepatrnú hotovosť srbských a tureckých peňazí, že ďalšie finančné prostriedky si zabezpečiť nevie, že vo Švédsku má brata, ktorý tam má udelený pobyt. Tiež že sa pridržiava svojej predchádzajúcej výpovede. Po ukončení tejto výpovede bola s navrhovateľom spísaná ďalšia
zápisnica o podaní vysvetlenia (č.p.: PPZ-HCP-BA9-189-052/2015-AV), v ktorej mu odporca oznámil, že navrhovateľovi „realizuje“ konanie vo veci jeho zaistenia - súčasne navrhovateľovi ponúkol možnosť vyjadriť sa k tomuto konaniu a navrhnúť prípadné dôkazy. Súčasne bol navrhovateľovi predložený na oboznámenie administratívny spis. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé že odporca najskôr navrhovateľa vypočul a následne mu oznámil, že je voči nemu vedené konanie o jeho zaistení: „Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava realizuje voči Vám konanie vo veci zaistenia v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov“. Teda navrhovateľovi neoznámil začatie konanie o jeho zaistení. Takýmto postupom odporca porušil ust. § 18 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko vo veci zaistenia navrhovateľa konal bez začatia konania a bez oznámenia začatia takéhoto konania navrhovateľovi. V súvislosti s touto námietkou súd tiež poukazuje na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nachádzajúcu sa na jeho 4. strane, kde odporca citoval „Článok 14 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 286/1998“. Ako to súd zistil, citácia tohto ustanovenia je citáciou predpisu, ktorý je súčasťou talianskej vnútroštátnej právnej úpravy (ako to je zrejmé napr. z rozsudku súdneho dvora - prvej komory z 28.4.2011 vo veci C-61/11-PPU). Teda jeho citácia v napadnutom rozhodnutí nemá žiadne opodstatnenie. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov:
Podľa názoru súdu aj táto námietka je dôvodná. Navrhovateľ bol zaistený z dôvodu zabezpečenia výkonu vydaného rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal na aplikáciu návratovej smernice, ktorá sa (ako to vyplýva zo znenia jej bodu 16 Preambuly, resp. z Článku 3 ods. 3) vzťahuje aj na výkon vyhostenia cudzieho štátneho príslušníka. Predpokladom zaistenia - ako to vyplýva z ust. Článku 15 ods. 1 návratovej smernice - je existencia rizika úteku zaistenej osoby, resp. vyhýbanie sa alebo bránenie sa procesu prípravy návratu alebo odsunu (riziko úteku). I keď platný zákon o pobyte cudzincov sa o riziku úteku zmieňuje v ust. § 88 ods. 1 (nadväzne v ust. § 89), príslušné ustanovenia o zaistení (zákona o pobyte cudzincov) je potrebné vykladať v súlade s ustanoveniami a cieľom v danom prípade návratovej smernice. Odporca si bol zjavne vedomý takéhoto výkladu, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnocoval, či sú v prípade navrhovateľa splnené podmienky pre postup podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Opomenul však vyhodnotiť (odôvodniť) splnenie základnej podmienky takéhoto postupu - teda či v konaní navrhovateľa zistil existenciu rizika jeho úteku, alebo jeho vyhýbania sa alebo bránenia procesu prípravy návratu alebo odsunu. Bez odôvodnenia tohto predpokladu zaistenia nie je možné konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je náležité a že by z neho bola zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadil. Teda, inak povedané, z odôvodnenia nie je zrejmé, či vôbec a ak áno v čom odporca videl naplnenie základného predpokladu zaistenia navrhovateľa - existenciu rizika úteku, resp. alebo bránenia procesu prípravy návratu alebo odsunu. Okrem uvedeného súd tiež poukazuje na skutočnosť, že odporca iba vo všeobecnosti odôvodnil stanovenie dĺžky zaistenia. Podľa názoru súdu odporca mal aj s poukazom na špecifiká tohto konkrétneho prípadu venovať odôvodneniu dĺžky zaistenia navrhovateľa väčšiu pozornosť a teda aspoň demonštratívnym spôsobom poukázať na úkony, ktoré bude potrebné vykonať za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Pretože odporca navrhovateľovi neoznámil začatie konania o jeho zaistení a pretože neodôvodnil existenciu rizika jeho úteku ako elementárneho predpokladu zaistenia, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom k uvedenému a s poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. V ďalšom konaní, pokiaľ odporca dospeje k presvedčeniu, že v prípade navrhovateľa sú splnené podmienky pre jeho zaistenie a že je potrebné tohto zaistiť, bude úlohou odporcu zákonným spôsobom oznámiť začatie takéhoto konania, konať v ňom v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku, zákona o pobyte cudzincov, resp. v zmysle smerníc či nariadení, ktorými je Slovenská republika viazaná. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal. O trovách predvedenia navrhovateľa na súdne pojednávanie rozhodol súd tak, že tieto znáša Slovenská republika. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).