Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200908 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200908.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: X. O. T. T., narodeného 15.1.1993, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.5.2016 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP- BA6-139-008/2016-AV zo dňa 12.5.202016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-139-008/2016-AV zo dňa 12.5.202016 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol navrhovateľ X. O. T. T., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bezodkladne prepustený zo zaistenia. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-139-008/2016-AV zo dňa 12.5.202016 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. c), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) odporca dňom 12.5.2016 zaistil navrhovateľa na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „Dublinské nariadenie“), umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom dĺžku doby zaistenia stanovil najviac do 12.11.2016. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 23.5.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Osobitne poukázal na nedostatočné odôvodnenie existencie rizika úteku navrhovateľa, na neodôvodnenie neprimerane dlhej doby zaistenia a na nezváženie uplatnenia miernejších donucovacích prostriedkov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.5.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho dôvodnosti a správnosti. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa tento na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne nariadil, aby bol navrhovateľ bezodkladne prepustený zo zaistenia. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP- BA6-1392016-AV. Z jeho obsahu predovšetkým zistil, že navrhovateľ bol zákonným spôsobom poučený, bolo mu oznámené začatie konania o jeho zaistení a k veci bol vypočutý. V priebehu výsluchu o.i. uviedol, že chce ísť do Nemecka a že v prípade ak by bol prepustený, ušiel by do Nemecka. Tiež uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky a že nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na Slovensku. Tiež uviedol, že po nelegálnom príchode do Maďarska bol chytený policajtmi a následne tam požiadal o azyl. Z určeného azylového zariadenia po troch dňoch odišiel. Podľa Článku 28. Ods. 1 Dublinského nariadenia členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. Podľa Článku 28. Ods. 2 Dublinského nariadenia ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa. § 250 q ods. 3 veta prvá O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní o zaistení navrhovateľa dostatočným spôsobom zistil stav veci. Predovšetkým za účasti tlmočníka vypočul navrhovateľa, ktorý na položené otázky odpovedal jasne a zrozumiteľne. Z jeho výpovede je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že navrhovateľ sa chcel dostať nelegálnym spôsobom do Nemecka, čomu podriadil svoje konanie, ktoré aj podrobne opísal. Tiež uviedol, že v prípade prepustenia ujde do Nemecka, že nemá žiadne finančné prostriedky a ani nemá (nevie si zabezpečiť) ubytovanie na Slovensku. Uviedol, že v Maďarsku požiadal o azyl, avšak po svojom umiestnení v tamojšom azylovom zariadení odtiaľ bez povolenia odišiel s cieľom dostať sa do Nemecka. Takto odporcom zistený stav veci umožnil odporcovi legálne rozhodnúť vo veci. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná a to tak vo vzťahu k odôvodneniu neuplatnenia miernejších donucovacích prostriedkov, ako aj vo vzťahu k stanoveniu maximálnej doby zaistenia navrhovateľa. Ako to je zrejmé z obsahu výpovede navrhovateľa pred odporcom, navrhovateľ nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, nemá a nevie si na Slovensku zabezpečiť ubytovanie. Teda objektívne nemôže splniť prípadnú povinnosť hlásenia svojho pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). I napriek tomu odporca iba konštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienky uloženia uvedených miernejších donucovacích prostriedkov bez toho, aby v odôvodnení uviedol, na základe čoho k takejto úvahe dospel. Súd zdôrazňuje (už uvedené), že sa tak stalo i napriek tomu, že navrhovateľ podmienky § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov skutočne nespĺňal. Avšak účelom odôvodnenia každého - teda aj napadnutého rozhodnutia správneho orgánu o.i. je aj to, aby z odôvodnenia bola zjavná úvaha, na základe ktorej správny orgán dospel ku konkrétnemu výroku rozhodnutia. Nemôže totižto nastať situácia, kedy by správnosť či nesprávnosť rozhodnutia bola zrejmá iba po oboznámení sa s obsahom spisu daného konania. Odporca zaistil navrhovateľa na dobu šiestich mesiacov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia. I napriek tomu, že i o maximálne prípustnú dobu zaistenia (pokiaľ nedôjde k jej predĺženiu v zmysle zákona o pobyte cudzincov), takto stanovenú dĺžku zaistenia odôvodnil iba tým, že v jej priebehu „pôjde hlavne o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany maďarských úradov“, resp. že v jej priebehu sa uskutoční „samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie.“ Podľa názoru súdu, pozbavenie osobnej slobody navrhovateľa v maximálne možnej dobe je potrebné náležitým spôsobom odôvodniť, v každom prípade nie spôsobom, aký zvolil odporca. Takého odôvodnenie použitia hornej hranice zaistenia navrhovateľa, ktoré odporca prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je absolútne nedostatočným. Súd týmto vysloveným názorom prezentuje skutočnosť, že v rozhodnutí určená doba zaistenia musí byť dôvodná, predovšetkým však odôvodnená tak, aby z odôvodnenia bolo zrejmé, prečo bola stanovená práve takáto - v rozhodnutí o zaistení konkrétne maximálna doba zaistenia. Iba takto odôvodnené môže byť preskúmateľné. Pretože odporca nedostatočným spôsobom odôvodnil stanovenie maximálnej doby zaistenia navrhovateľa, podobne ako náležite neodôvodnil nepoužitie miernejších donucovacích prostriedkov namiesto zaistenia navrhovateľa súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na § 250sa ods. 7 O.s.p. súčasne nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že argumentácia navrhovateľa vo vzťahu k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) nie je náležitá, nakoľko, nakoľko táto smernica sa nevzťahuje na konania, prebiehajúce podľa Dublinského nariadenia (viď Článok 3 ods. 3 Návratovej smernice). V ďalšom konaní, pokiaľ budú pre jeho uskutočnenie existovať zákonné predpoklady a pokiaľ odporca prípadne opätovne dôjde k presvedčeniu, že je potrebné navrhovateľa zaistiť bude potrebné, aby sa v prípade vydania nového rozhodnutia o zaistení riadil vyššie uvedeným názorom súdu. Teda aby rozhodnutie (jeho jednotlivé výroky) odôvodnil zákonom predpísaným spôsobom z ktorého bude zjavná správna úvaha, ktorou sa pri vydaní rozhodnutia riadil. Pretože Dublinské nariadenie je priamo aplikovateľnou právnou normou, v odôvodnení prípadne vydaného rozhodnutia bude povinný sa vysporiadať sa s jeho jednotlivými ustanoveniami - osobitne tiež s ust. Článku 28. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ i keď bol v konaní úspešný náhradu trov konania nežiadal a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný dňom jeho vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.).