Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200041 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200041.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ghana, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p. PPZ-HCP-BA6-654-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 22.12.2015 č.p. PPZ-HCP-BA6-654-006/2015-AV p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 14.1.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 05.01.2016 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-654-006/2015-AV vydanému dňa 22.12.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov dňom 22.12.2015 a navrhovateľ bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľ bol zaistený do 13.02.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania, odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ dňa 22.12.2015 v čase o 13.00 hod. nevedel preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením cestovného dokladu, resp. iného dokladu. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt. Odporca lustráciou v IS MIGRA zistil, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Odporca dňa 22.12.2015 začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. e) Zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že navrhovateľ je na území Slovenskej republiky žiadateľom o udelenie azylu a preto je dôvod na zabezpečenie prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Odporca skúmal aj možnosti uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že navrhovateľ nedisponuje žiadnymi financiami a nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do13.02.2016. Počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do Maďarska. Ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarskej republiky, ako aj samotnú prípravu prevozu, jeho technické, materiálne ako aj personálne zabezpečenie. Uviedol, že presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú členské štáty signátormi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. Konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva, či a akým spôsobom bolo konanie o udelení azylu v Maďarskej republike skončené. Navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom toto konanie nie je právoplatne skončené, mal by byť navrhovateľ umiestnený v zariadení pre žiadateľov o azyl, ktorým je Pobytový tábor Rohovce. Uviedol, že dĺžka zaistenia je stanovená do 13.02.2016. Mal za to, že uvedená dĺžka nie je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí, odporca neodôvodnil existujúce značné riziko úteku navrhovateľa. Mal za to, že existencia úteku nebola reálne preskúmavaná. Ďalej uviedol, že odporca v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom, žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami prejednávanej veci neodôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Poukázal na to, že takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Mal za to, že z maďarskej strany dostal povolenie na vycestovanie do Nemecka, o čom svedčí aj zakúpenie cestovného lístka na vlak smerujúci do Berlína. Navrhovateľ vycestoval z Maďarska legálne a mal vedomosť o tom, že vlak, ktorým cestoval prechádza cez Slovenskú republiku. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že má za preukázané, že navrhovateľ bol žiadateľom o azyl na území Maďarska a je žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že v Maďarsku, nechcel zostať a vedome napriek podaniu žiadosti o azyl vycestoval z Maďarska a chcel pokračovať v ceste do Spolkovej republiky Nemecko, kde reálne má záujem zotrvať. Mal za preukázané, že navrhovateľ sa neriadil pokynmi štátnych orgánov štátu na území, ktorého sa práve zdržiava, pokiaľ nedôjde k naplneniu účelu jeho cesty, t.j. príchodu do Spolkovej republiky Nemecko. Poukázal na to, že v prípade navrhovateľa nemožno zohľadniť skutočnosť, že by bol akýmkoľvek spôsobom ohrozovaný na živote alebo inak perzekvovaný, pretože sám žil niekoľko rokov v Tureckej republike, teda v bezpečnej krajine. Navrhovateľ vždy po zadržaní políciou štátu, v ktorom sa práve nachádzal požiadal o udelenie azylu a po umiestnení v azylovom zariadení, v ktorom mu bol umožnený voľný pohyb bez oprávnenia vycestoval z danej krajiny a vedome porušoval jej právne normy. Odporca sa na pojednávanie dňa 22.1.2016 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, odporca svoju neúčasť na ňom ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Na nariadenom pojednávaní prítomný splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu a navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a nariadiť bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 22.01.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že navrhovateľ dňa 23.10.2015 požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, a preto je potrebné prehodnotiť účel jeho zaistenia, a mal by byť prepustený zo zaistenia a umiestnený ako žiadateľ o azyl do Pobytového tábora Rohovce, súd uvádza, že navrhovateľ je osobou, u ktorej je značné riziko jeho úteku, nakoľko už v minulosti ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky svojvoľne opustil tábor a odišiel z neho na neznáme miesto. Navrhovateľ je osobou bez cestovného dokladu, bez povolenia na pobyt, nie je možné okamžite zistiť jeho totožnosť, čím napĺňa kritériá ustanovené v § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov definujúce riziko úteku. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia do 13.02.2016, súd uvádza, že v danej veci počas uvedenej doby odporca vykonáva úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do Maďarska. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. V danej veci odporca postupoval v súlade s ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie, ale celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 do Maďarskej republiky. Odporca začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa na účel zabezpečenia a prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, pretože u navrhovateľa existuje riziko jeho úteku, vyplývajúce už z jeho nelegálnej migrácie po Európe. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, nemá žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho totožnosti. V posudzovanej veci u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, ktoré vyplýva z jeho nelegálnej migrácie po Európe, ako aj skutočnosť, že nemá pri sebe cestovný doklad, povolenie na pobyt, platné víza alebo platné dlhodobé víza. Odporca dĺžku doby zaistenia stanovil do 13.2.2016, pričom počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu, v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. V danej veci ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarskej republiky, ako aj príprava prevozu, jeho technické, materiálne, personálne zabezpečenie prevozu a prevzatia navrhovateľa príslušnými orgánmi Maďarska. K námietke týkajúcej sa neodôvodnenia existencie rizika úteku navrhovateľa, je potrebné uviesť, že riziko úteku navrhovateľa je opodstatnené, pretože navrhovateľ ako žiadateľ o azyl na území Maďarska, napriek podaniu žiadosti o azyl vycestoval z Maďarska, a chce pokračovať v ceste do Spolkovej republiky Nemecko, kde chce zotrvať. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa neriadi pokynmi štátnych orgánov štátu na území, ktorého sa práve zdržiava, pokiaľ sa nenaplní účel jeho cesty do Spolkovej republiky Nemecko. Navrhovateľ vždy po zadržaní v štáte, v ktorom sa práve nachádza požiada o udelenie azylu. Vzhľadom na uvedené, je nevyhnutné umiestnenie navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, a nie v Pobytovom tábore Rohovce, kde by hrozilo, že sa nevráti dobrovoľne do pobytového tábora, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).