Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200089 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200089.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Indická republika, zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, Mariánske nám. 31, Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, Ľ.Štúra 1, Michalovce, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-12-054/2015 zo dňa 05.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-12-054/2015 zo dňa 05.11.2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. Trovy predvedenia navrhovateľa na pojednávanie znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Na Krajský súd v Bratislave bol dňa 25.01.2016 predložený opravný prostriedok zo dňa 24.11.2015 podaný právnym zástupcom navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ- HCP-PO7-ZVC-12-054/2015 vydanom dňa 05.11.2015, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 06.11.2015 do 06.05.2016 o 6 mesiacov na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas zabezpečenia jeho vycestovania lebo napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺžil z dôvodu, že navrhovateľovi zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote šiestich mesiacov, a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 06.05.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 22.09.2014 bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktorým bol navrhovateľovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.12.2014. Z dôvodu, že navrhovateľ nemá platný cestovný doklad ani prostriedky na zabezpečenie vycestovania, nie je možné, aby sám legálnym spôsobom vycestoval z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, alebo krajiny, ktorá ho prijme. Z tohto dôvodu bol navrhovateľ umiestnený v ÚPZC Sečovce. Ďalej je uvedené, že navrhovateľ spočiatku neprejavoval záujem o návrat do domovskej krajiny, čo bolo tlmočené pracovníkom zastupiteľského úradu Indie pracovníkovi ÚPZC, a toho času podľa informácie z ÚPZC Medveďov navrhovateľ spolupracoval, a zastupiteľský úrad Indie momentálne vykonáva previerku totožnosti v domovskej krajine navrhovateľa a o výsledku previerky bude správny orgán informovaný. Navrhovateľ v predchádzajúcom období svojimi vyjadreniami zavádzal tvrdením, že sa chce vrátiť domov, pričom vyjadrenie pracovníka zastupiteľského úradu Indie odporovalo jeho tvrdeniam a preto zastupiteľský úrad nemohol konať pri vybavovaní náhradných dokladov. Navrhovateľ v predchádzajúcom konaní dňa 14.11.2014 vypísal žiadosť o náhradný cestovný doklad, avšak doposiaľ zastupiteľský úrad Indickej republiky nepotvrdil, či sú údaje uvedené navrhovateľom v predmetnej žiadosti pravdivé. Z predchádzajúceho konania je preukázané, že navrhovateľ vystupoval vo viacerých krajinách pod rôznymi identitami, čo potvrdzuje informácia z ÚPZC Sečovce zo dňa 5.3.2015, teda identita navrhovateľa nie je z jeho strany dôveryhodne preukázaná. Počas umiestnenia navrhovateľa v ÚPZC Sečovce boli z dôvodu preverovania totožnosti navrhovateľa vykonávané previerky na národných ústredniach Interpolu, a bolo zistené, že Interpol Brusel eviduje zhodu v porovnaní odtlačkov prstov, k uvedenej osobe evidujú identity J. Q., nar. XX.XX.XXXX, India; B. B., nar. XX.XX.XXXX a záznamy porušenia zákona o cudzincoch - obchodovanie s ľuďmi 2-krát v roku 2010, nelegálna migrácia 2- krát v roku 2010. Interpol Manchester eviduje osobu pod identitou B. Q., nar. XX.XX.XXXX, odsúdený za drobné dopravné priestupky, taktiež uvádza alias meno V. U., nar. XX.XX.XXXX a B. P. Q., nar. XX.XX.XXXX. Interpol Paríž eviduje zhodu v Prüme, osoba nie je hľadaná. Poukázal na to, že počas celej doby zaistenia bude postupovať v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Preto pristúpil k 6-mesačnému predĺženiu doby zaistenia, pretože kratšia doba by bola neefektívna na plynulé a bezproblémové vybavovanie požadovaných náležitostí, nakoľko do dnešného dňa nebola previerkami v domovskom štáte potvrdená totožnosť navrhovateľa, taktiež bude potrebné zabezpečiť náhradný cestovný doklad a zabezpečiť ostatné náležitosti k fyzickému vykonaniu vyhostenia. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v minulosti opakovane svojvoľne opustil pobytový tábor a tak prerušil azylovú procedúru, preto ho považuje za osobu nedôveryhodnú. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území je v článku 7 ods. 4 uvedené, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. Uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľovi nie je možné postupovať v zmysle odseku 1 predmetného článku 7 Smernice. Z uvedených dôvodov rozhodol o predĺžení zaistenia. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil a zároveň nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia je zmätočný, nakoľko odporca predĺžil zaistenie navrhovateľa, ktoré neexistuje. Navrhovateľ nebol dňa 6.5.2015 zaistený v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak existuje riziko jeho úteku. Ďalej uviedol, že na strane 3 odsek 1 napadnutého rozhodnutia odporca uvádza, že výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a), d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí ÚPZC Sečovce. Mal za to, že výrok rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením, nakoľko v odôvodnení odporca uvádza, že navrhovateľ bol zaistený na čas potrebný na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a nie na zabezpečenie jeho vycestovania tak, ako je uvedené vo výroku. Poukázal na to, že z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ bol zaistený v konaní o administratívnom vyhostení za účelom zabezpečenia jeho vycestovania do krajiny podľa § 77 zákona o pobyte cudzincov, pretože existuje riziko jeho úteku, nemožno v zmysle uvedeného rozhodnúť o predĺžení zaistenia. Podľa jeho názoru nezrozumiteľnosť výroku napadnutého rozhodnutia potvrdzuje aj skutočnosť, že v ňom uvádza, že navrhovateľa umiestňuje v Útvare policajného zaistenia Sečovce, aj napriek tomu, že sa navrhovateľ nachádza v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Mal za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je nezákonný a nezrozumiteľný. Ďalej uviedol, že ak existuje riziko úteku navrhovateľa, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia by malo obsahovať vysvetlenie, prečo ho zaistil v konaní o administratívnom vyhostení, keď navrhovateľovi už bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o vyhostení dňa 22.9.2014. Taktiež v rozhodnutí nie je spomenuté, čo je riziko úteku. Poukázal na to, že z rozhodnutia nie je zrejmé, čo je účelom zaistenia, teda či je to výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, alebo zabezpečenie jeho vycestovania do krajiny v konaní o administratívnom vyhostení, ak existuje riziko jeho úteku, alebo je to zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Mal za to, že akékoľvek ďalšie zaistenie navrhovateľa bez informácie, kedy bude ukončený proces preverovania totožnosti navrhovateľa v Indickej republike spôsobuje, že zaistenie nemôže byť efektívne, nakoľko proces preverovania trvá už rok. Taktiež mal za to, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné, nakoľko odporca síce uviedol dátumy vyjadrení správnych orgánov, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, kedy mali tieto orgány kontaktovať orgány Indickej republiky, kedy poskytli orgány Indickej republiky, resp. iné orgány na žiadosti odpoveď. Poukázal na to, že výrok rozhodnutia odporcu je nezrozumiteľný a spôsobuje nezákonnosť, je v rozpore s jeho odôvodnením. Mal za to, že odporca neskúmal efektívnosť zaistenia navrhovateľa, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preskúmateľné. Poukázal na to, že právny zástupca navrhovateľa zastupuje svojho klienta už aj v predchádzajúcich konaniach o zaistení až doteraz, a je oboznámený so všetkými úkonmi, ktoré jeho klient podstupuje pred správnym orgánom a sú mu všetky rozhodnutia klienta doručené. Mal za to, že zaistenie navrhovateľa je efektívne, a musí opakovane konštatovať, že predlžovanie doby overovania totožnosti navrhovateľa spôsobil sám navrhovateľ uvádzaním rôznych identít. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 3.2.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺží z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že vznesené námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci odporcom ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nepovažuje za dôvodné. V preskúmavanom rozhodnutí je jasne formulovaný zákonný dôvod (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov - nevydanie náhradného cestovného dokladu), pre ktorý bola predĺžená lehota zaistenia navrhovateľa a to do 06.05.2016. Doposiaľ nebola previerkami v domovskom štáte potvrdená totožnosť navrhovateľa. Preskúmavané rozhodnutie obsahuje aj uvedenie dôvodu potreby zaistenia navrhovateľa a to vybavenie náhradného cestovného dokladu. K námietke navrhovateľa, že výrok napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľný, sú uvádza, že z obsahu administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že navrhovateľ bol zaistený rozhodnutím odporcu č. PPZ- HCP-PO7-12-032/2015 zo dňa 06.05.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2015. Odporca zaistil navrhovateľa dňom 06.05.2015 na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný pre výkon administratívneho vyhostenia na 6 mesiacov, teda do 06.11.2015. Napadnutým rozhodnutím odporca predĺžil lehotu zaistenia navrhovateľa o 6 mesiacov, t.j. od 06.11.2015 do 06.05.2016, teda na čas nevyhnutne potrebný na zabezpečenie jeho vycestovania, lebo napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺžil z dôvodu, že zastupiteľský úrad navrhovateľovi nevydal náhradný cestovný doklad. Vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa je odporca povinný zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, nakoľko v rozhodnutí, policajný útvar neurčil dobu na vycestovanie, a navrhovateľ nemôže vycestovať, nakoľko nedisponuje platným cestovným dokladom a ani finančnými prostriedkami na vycestovanie. K námietke týkajúcej sa výroku umiestnenia navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, je potrebné uviesť, že navrhovateľ bol presunutý do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov z kapacitných dôvodov, ako aj z dôvodu vykonania pohovorov s pracovníkom zastupiteľského úradu Indickej republiky. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa trvania dôvodov zaistenia, súd uvádza, že navrhovateľ bol zaistený na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Vzhľadom na to, že v danom prípade zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad pre navrhovateľa, odporca rozhodol o predĺžení doby zaistenia. Predĺženie dĺžky zaistenia má podklad aj v administratívnom spise odporcu, vychádzajúc aj z podkladov ÚPZC Sečovce, ktoré odporca v napadnutom rozhodnutí aj uviedol. Navrhovateľ nemá platný cestovný pas, ani finančné prostriedky na vycestovanie a podľa správy národných ústrední Interpolu, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise odporcu, vystupoval pod rôznymi identitami. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebola previerkami v domovskom štáte navrhovateľa potvrdená jeho totožnosť, a taktiež bude potrebné zabezpečiť náhradný cestovný doklad a zabezpečiť náležitosti k fyzickému vykonaniu vyhostenia navrhovateľa. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa efektívnosti a účelnosti zaistenia, súd uvádza, že zaistenie navrhovateľa je zákonné, efektívne a účelné s poukazom na to, že identity navrhovateľa, ktoré boli preverované neboli potvrdené. Navrhovateľ vystupoval pod viacerými identitami, teda identita navrhovateľa nie z jeho strany dôveryhodne preukázaná. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 18.07.2015 konzul Veľvyslanectva Indickej republiky vykonal osobnú návštevu ÚPZC Sečovce, kedy vykonal pohovor s navrhovateľom. Po pohovore uviedol, že sa jedná o štátneho príslušníka Indickej republiky, avšak potvrdenie jeho totožnosti bude možné až po lustrácii v Indickej republike, o výsledku bude Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov písomne informovaný. Následne dňa 27.10.2015 bola pracovníkmi ÚPZC Medveďov vykonaná konzulárna návšteva zastupiteľského úradu Indickej republiky a následne dňa 29.10.2015 bola odoslaná písomná výzva na podanie informácií o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu. Na písomnú výzvu pán konzul písomne oznámil, že previerka totožnosti v domovskej krajine stále prebieha a o výsledku budú písomne informovať. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa podkladov rozhodnutia, súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že zastupiteľský úrad neuviedol aké konkrétne úkony boli vykonané pri preverovaní totožnosti navrhovateľa, preto ich odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol. K námietke týkajúcej sa vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, je potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že odporca dal možnosť navrhovateľovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa. Navrhovateľ odpovedal na položené otázky odporcu, a viac nič neuviedol. K námietke navrhovateľa na pojednávaní, že je zaistený už 19 mesiacov, pričom maximálne môže byť zaistený na 18 mesiacov, súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že po prepustení navrhovateľa dňa 6.5.2015 bolo voči navrhovateľovi začaté nové konanie vo veci jeho zaistenia. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-12-032/2015 zo dňa 06.05.2015 odporca znovu zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, teda do 06.11.2015. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-12-054/2015 zo dňa 05.11.2015 predĺžil dobu zaistenia od 6.11.2015 do 06.05.2016, teda o 6 mesiacov. V danom prípade, pre konkrétny účel zaistenia navrhovateľa uvedený v rozhodnutí, podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže policajný útvar rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Teda v zmysle ustanovenia§ 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, odporca nepresiahol maximálne možnú dĺžku zaistenia navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. O trovách predvedenia navrhovateľa na súdne pojednávanie súd rozhodol tak, že tieto znáša Slovenská republika. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).