Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200143 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200143.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Q. U., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA9-28-009/2016-AV zo dňa 16. januára 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA9-28-009/2016-AV zo dňa 16. januára 2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. Trovy predvedenia navrhovateľa na pojednávanie znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 4.02.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 26.01.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA9-28-009/2016-AV vydanému dňa 16.01.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 16.1.2016 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. do ukončenia azylového konania, najdlhšie však do 19.4.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 15.1.2016 bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou správneho orgánu v obci Medveďov, kde na požiadanie hliadky, navrhovateľ predložil príkaz na prepustenie č.p.: PPZ-HCP-ME-26-016/2015-U zo dňa 15.1.2016 vydaný Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, vojenskú knižku Sýrie písanú v arabskom jazyku a identifikačný preukaz Sýrie písaní v arabskom jazyku. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky bol následne predvedený policajnou hliadkou na správny orgán. Odporca lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru zistil, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný resp. tolerovaný). Navrhovateľ dňa 5.1.2016 požiadal na Útvare policajného zaistenia pre cudzincov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na správnom orgáne bola dňa 16.1.2016 s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Navrhovateľ v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že zo Sýrie vycestoval letecky do Turecka dňa 10.02.2013. Cestovný pas nikdy nevlastnil. V Turecku až do 25.8.2015 príležitostne pracoval, najmä v medzinárodných humanitných organizáciách na území Turecka, nakoľko ovláda anglický jazyk. Potom za ním prišla aj jeho sesternica. V Turecku sa stretli s prevádzačom, ktorému dali každý asi 1300 dolárov a ten ich mal dostať do Európy. Spolu išli člnom na Grécky ostrov Lesbos a odtiaľ išli trajektom do Atén, kde ostali pár dní. Potom išli trajektom na ostrov Kréta. Na ostrove Kréta boli zadržaní Gréckou políciou a strávili 5 dní vo väzení. Po prepustení sa vrátili znovu trajektom do Atén, kde si kúpili nejaký Taliansky doklad, za ktorý zaplatili 150 eur. Grécko-Macedónske hranice prekročili pešo mimo hraničný prechod. Ďalej cestovali vlakom do Macedónska. Macedónsko-Srbské hranice prekročili pešo a mimo hraničný prechod. Zo Srbska išli vlakom až na Srbsko-Maďarské hranice, ktoré prekročili pešo mimo hraničný prechod. V Maďarsku ich polícia nechytila. Po prechode cez hranicu ich na území Maďarska kontaktoval neznámy muž a povedal im, že ich môže dostať do Nemecka alebo Rakúska. Navrhovateľ a jeho sesternica povedali, že pôjdu do Rakúska. Na železničnej stanici vo Viedni im šofér povedal, že ich odvezie do Bratislavy a odtiaľ sa dostanú do Nemecka. V Bratislave si kúpili lístky na autobus do Brna. Počas cesty ich kontrolovala polícia a následne boli zadržaní. V rozhodnutí uviedol, že jedným z dôvodov rizika úteku je aj dôvod, že navrhovateľ nemá udelený pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z., a preto existuje riziko úteku, nakoľko navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu. Poukázal na to, že je dôvodná obava, že navrhovateľ bude nasledovať svojho brata, ktorý žije vo Švédsku a má povolený pobyt vo Švédsku a ktorý doložil na správny orgán prísľub a pracovnú zmluvu, resp. svojho bratranca v Spolkovej republike Nemecko, čo mal v úmysle od začiatku konania na správnom orgáne od 19.10.2015. Uviedol, že zaistenie navrhovateľa je účelné z dôvodu realizácie a ukončenia azylového konania. Poukázal na to, že v prípade navrhovateľa sú splnené podmienka na zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., t.j. zaistenie je potrebné na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. V prípade navrhovateľa je potrebné realizovať a ukončiť azylové konanie na území Slovenskej republiky. Zaistením navrhovateľa ako žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky je predpoklad, že azylové konanie bude realizované a ukončené bez možnosti úteku do iných krajín Únie. Ďalej uviedol že navrhovateľ nie je držiteľom platného cestovného pasu Sýrie, v súčasnosti je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Žiadateľ o azyl môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný. Právnym dôvodom na držanie navrhovateľa na určitom mieste, teda v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďov je realizácia azylového konania a taktiež aj minimalizácia rizika a hrozby úteku. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že povinnosťou odporcu bolo priamo v napadnutom rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Namietal, že odporca v rozhodnutí okrem citácie zákonného ustanovenia dôvodu zaistenia navrhovateľa ako žiadateľa o azyl neuviedol na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa navrhovateľovej žiadosti o azyl, ktorým by bolo možné odôvodniť ďalšie pozbavenie osobnej slobody navrhovateľa, vzhľadom na to, že s ním už bol uskutočnený vstupný pohovor v azylovom konaní. V čase zaistenia odporca nemal žiadny dôvod na základe ktorého by mohol aplikovať ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Poukázal na to, že v spise odporcu sa nachádza kópia prvej strany dotazníka žiadateľa o udelenie azylu, ktorý bol spísaný s navrhovateľom dňa 14.1.2016 v priestoroch ÚPZC Medveďov, čo znamená, že s navrhovateľom bol spísaný vstupný pohovor. Namietal, že skutočnosť, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený niektorý z typov pobytov podľa Zákona o pobyte cudzincov nemohla viesť k záveru, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene na základe čoho existuje riziko jeho úteku. Podľa jeho názoru riziko úteku žiadateľa o azyl je nevyhnutné posudzovať individuálne s ohľadom na jedinečné okolnosti každého prípadu, čo potvrdzuje aj názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku zo dňa 13.10.2014, sp. zn. 1Sža/23/2014. Namietal, že odporca nesprávne právne posúdil možnú aplikáciu alternatív zaistenia navrhovateľa, pričom zdôraznil, že zaistenie cudzinca ako žiadateľa o azyl, predstavuje významný zásah do jeho osobnej slobody, ktorý je treba chápať ako prostriedok ultima ratio. Správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či by rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka chránených aj inými právnymi predpismi. Podľa jeho názoru neboli splnené viaceré podmienky potrebné na aplikáciu § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že zistenie skutkového stavu odporcom je nedostatočné pre posúdenie veci. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v konaní postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov, ako aj podľa správneho poriadku. Uviedol, že dňa 5.1.2016 navrhovateľ požiadal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Podľa odpovede zo dňa 2.2.2016, ktorú zaslal Migračný úrad bolo zistené, že v súčasnosti prebieha konanie o žiadosti o azyl a zabezpečujú sa podklady. K potrebe zaistenia sa nevyjadrili. Ďalej odporca uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia o zaistení dňa 16.1.2016 konal v zmysle Zákona o pobyte cudzincov, na základe dostupných podkladov, ako aj poznatkov k osobe navrhovateľa, na základe komplexnej analýzy predchádzajúcich konaní ako aj vyjadrení navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene, nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, jeho finančné zabezpečenie pobytu nie je žiadne a na území Slovenskej republiky sa nachádza bez finančných prostriedkov. Zaistenie navrhovateľa je efektívne a účelné a je vykonané v zmysle Zákona o pobyte cudzincov. Na nariadenom pojednávaní prítomný právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 26.1.2016, ako aj písomných vyjadrení zo dňa 9.2.2016 a 11.2.2016. Navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, a navrhovateľa bezodkladne prepustiť zo zaistenia. Na nariadenom pojednávaní odporca uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 3.2.2016, ako aj vydaného rozhodnutia. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 15.2.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88a ods. 1písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 3 zákona číslo 404/2011 Z. z. podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, ak existuje riziko úteku navrhovateľa. Navrhovateľ bol zaistený do skončenia azylového konania, najdlhšie do 19.4.2016. Navrhovateľ nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, nedisponuje platným cestovným dokladom, ani iným dokladom, ktorý by ho oprávňoval na pobyt na území Slovenskej republiky. K námietke navrhovateľa, vo vzťahu k riziku úteku navrhovateľa, súd uvádza, že v danom prípade existuje riziko úteku navrhovateľa, pretože na území Slovenskej republiky doposiaľ nemá udelený pobyt. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ nevstúpil na územie Slovenskej republiky s tým, že požiada o azyl. Navrhovateľ bol v rámci readmisie vrátený z Českej republiky na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na území Českej republiky sa zdržiaval neoprávnene. V zápisnici o vyjadrení uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Spolková republika Nemecko a na území Slovenskej republiky nežiada o azyl. Navrhovateľ o azyl požiadal až po viac ako 2 mesiacoch od jeho zaistenia na území Slovenskej republiky. Navyše na území Slovenska nemá udelený žiadny druh pobytu, a taktiež nedisponuje žiadnym dokladom oprávňujúcim na prekračovanie vonkajšej schengenskej hranice v zmysle kódexu schengenských hraníc č. 562/2006, kde v čl. 5 sú upravené podmienky pre vstup príslušníkov tretích krajín, kde príslušník tretej krajiny musí mať platný cestovný doklad, ktorý držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu a má platné vízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého víza. K námietke, že odporca nesprávne právne posúdil možnú aplikáciu alternatív zaistenia v prípade navrhovateľa súd uvádza, že zaistenie navrhovateľa je účelné, nakoľko existuje riziko úteku navrhovateľa. Navrhovateľ nie je držiteľom platného cestovného pasu. Navrhovateľ v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 16.1.2016 uviedol, že momentálne nemá pri sebe žiadnu finančnú hotovosť. V prípade navrhovateľa nie je možné použiť alternatívy zaistenia, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá jednak zabezpečené riadne ubytovanie, a nepreukázal finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ teda nesplnil podmienku podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ požiadal dňa 5.1.2016 o azyl na území Slovenskej republiky, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).