Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9SaZ/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200981 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200981.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. R., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom mesto K., B. H., A. B., Č. A. XX, aktuálne B. C. Ú. N. U. pre P. K. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.6.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-DS-7-14/2016 -Ž zo dňa 23.5.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-DS-7-14/2016 -Ž zo dňa 23.5.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. Trovy predvedenia navrhovateľa na pojednávanie znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-DS-7-14/2016 -Ž zo dňa 23.5.2016 odporca podľa § 11 ods. 1 písm. c), ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako neprípustnú, nakoľko na jej prejednanie je príslušné Maďarsko. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, osobitne poukázal na skutočnosť, že lustráciou bolo zistené, že navrhovateľovi bolo udelené turistické (C) vízum Konzulátom Maďarska s dĺžkou platnosti od 17.10.2015 do 4.11.2015. V tejto súvislosti poukázal o.i. aj na Článok 12 ods. 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku ruskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.6.2016, ktorým žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu. Uviedol v ňom, že: 1/ Bol prijatý zákon o vrátení do krajiny pôvodu a na Ukrajine a v Rakúsku je jeho život ohrozený. 2/ Vedenie väznice dalo príkaz dvom jeho spoluväzňom, aby v cele fajčili. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 12.7.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti a osobitne poukázal na skutočnosť, že v zmysle Článku 12 ods. 2 Dublinského nariadenia je na prejednanie navrhovateľovej žiadosti o azyl príslušné Maďarsko. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka ukrajinského, resp. aj ruského (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vyhotovené na objednávku Rakúska, že rok je zavretý vo väznici, že s ním pracujú tri rozviedky, že nemôže dostať advokáta a ani sa skontaktovať s ukrajinským veľvyslanectvom, že chcel odporcovi predložiť dokumenty, ktorých má celý vak, ale odporca ich nechcel prevziať. Tiež sa neadekvátnym a urážlivým spôsobom vyjadroval na adresu odporcu, resp. slovenských štátnych orgánov. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-DS-7/2016-Ž. Z jeho obsahu o.i. súd zistil, že navrhovateľ bol rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-82-013/2016-AV z 24.3.2016 zaistený dňom 24.3.2016 so stanovením dĺžky zaistenia do 24.7.2016 a že bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, nakoľko v tomto konaní bolo zistené, že je žiadateľom o azyl v Rakúsku. V zápisnici o výsluchu z 24.3.2016 (pred správnym orgánom hraničnej a cudzineckej polície) uviedol, že do schengenského priestoru vstúpil na maďarské turistické vízum a že v následne v Rakúsku požiadal o azyl (ako to vyplýva zo spisu, stalo sa tak 22.10.2015). Dňa 4.5.2016 požiadal v ÚPZC o azyl. Po odstúpení spisového materiálu odporcovi tento dňa 11.5.2016 navrhovateľa zákonným spôsobom poučil o jeho právach a povinnostiach ako žiadateľa o azyl. Rakúsky imigračný a azylový úrad na žiadosť o prijatie späť navrhovateľa odpovedal negatívnym spôsobom, k svojej odpovedi pripojil súhlas príslušného maďarského úradu s prevzatím navrhovateľa na maďarské územie s poukazom na skutočnosť, že Maďarský konzulát v Berehove vydal 28.9.2015 navrhovateľovu schengenské vízum typu „C“ č. HUN001359603. Maďarský imigračný úrad na žiadosť o prijatie späť navrhovateľa neodpovedal. Dňa 11.3.2013 bol s navrhovateľom za prítomnosti tlmočníka spísaný dotazník v ktorom o.i. uviedol, že mu bolo vydané maďarské turistické vízum, následne cez Poľsko, Česko pricestoval do Rakúska, kde sa prihlásil na polícii a požiadal o azyl. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. Podľa § 11 ods. 3 veta druhá zákona o azyle ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu. Podľa Článku 12 ods. 4 Dublinského nariadenia ak je žiadateľ držiteľom iba jedného alebo niekoľkých povolení na pobyt, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako dvoma rokmi, alebo jedného alebo niekoľkých víz, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako šiestimi mesiacmi a ktoré mu skutočne umožnili vstup na územie členského štátu, uplatňujú sa odseky 1, 2 a 3 dovtedy, kým žiadateľ neopustí územia členských štátov. Podľa Článku 12 ods. 2 dublinského nariadenia ak je žiadateľ držiteľom platného víza, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum, pokiaľ nebolo toto vízum vydané v mene iného členského štátu na základe dohody o zastúpení podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva . V takomto prípade je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný zastúpený členský štát. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, podľa ktorej bol prijatý zákon o vrátení do krajiny pôvodu a na Ukrajine a v Rakúsku je život navrhovateľa ohrozený: Podľa názoru súdu táto námietka je nedôvodná a nesúvisiaca s napadnutým rozhodnutím. Napadnutým rozhodnutím nebola navrhovateľova žiadosť posúdená v jej merite, ale bolo rozhodnuté, že na jej posúdenie je príslušné Maďarsko z dôvodu, že navrhovateľovi bolo maďarskými orgánmi vydané schengenské vízum, na základe ktorého vstúpil do schengenského priestoru. Takéto posúdenie zisteného stavu veci korešponduje s jednotlivými ustanoveniami Dublinského nariadenia, konkrétne aj s jeho Článkom 12 ods. 1, resp. ods. 4. V dôsledku toho bola navrhovateľova žiadosť zamietnutá ako neprípustná. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že na základe napadnutého rozhodnutia dôjde k odovzdaniu navrhovateľa do Maďarska - teda nie do Rakúska, alebo na Ukrajinu. S poukazom na uvedené preto odporca nebol ani oprávnený skúmať akýkoľvek dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl - v danom prípade má takéto oprávnenie príslušný maďarský orgán, ktorá skutočnosť vyplýva predovšetkým z Dublinského nariadenia. K námietke, podľa ktorej vedenie väznice (ÚPZC) dalo príkaz dvom jeho spoluväzňom, aby v cele fajčili: Táto navrhovateľova námietka zjavne nesúvisí s napadnutým rozhodnutím. Súd naviac iba podotýka, že navrhovateľ nebol umiestnený do ÚPZC rozhodnutím odporcu, ale rozhodnutím iného správneho orgánu. Súd poznamenáva, že navrhovateľ okrem vyššie uvedených námietok neuviedol žiadne iné - teda ani námietky, ktoré by poukazovali na konkrétnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že Maďarsko pristúpilo ku všetkým medzinárodným zmluvám, ktoré riešia otázky dodržiavania ľudských opráv a základných slobôd, resp. posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu. Súd považuje za potrebné vyjadriť sa k prednesom navrhovateľa urobenými na pojednávaní v prejednávanej veci, týkajúcimi sa neumožnenia skontaktovania sa navrhovateľa so zastupiteľským úradom Ukrajiny a tiež jeho zastupovania. Z jednotlivých prednesov je zjavné, že otázka jeho zastupovania a styku so zastupiteľským úradom sa týka navrhovateľovho zaistenia v ÚPZC a preto tak odporca a ani súd nemal kompetenciu tieto navrhovateľove nároky riešiť. Naviac navrhovateľ odporcu a ani súd nepožiadal o ustanovenie zástupcu. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).