Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9SaZ/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200586 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200586.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Y. P. O., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, v krajine pôvodu bytom ulica V. č. XX, obec U., okres W., N. - K. oblasť, D., aktuálne s miestom pobytu na H. D. L. L. S., J. XX, T. - L., zastúpeného DUDÁŠ & partners, s.r.o., advokátska kancelária, Kováčska 6, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.4.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-8-15/2016-Ž zo dňa 14.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-8-15/2016-Ž zo dňa 14.3.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-8-15/2016-Ž zo dňa 14.3.2016 odporca v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predchádzajúcom správnom konaní už bolo v prípade navrhovateľa právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali zmenu skutkového stavu v tomto prípade, pričom ani odporca nezistil v konaní žiadnu podstatnú zmenu pomerov v krajine pôvodu navrhovateľa (v období od vydania predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia) . Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.4.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Navrhovateľ videl nedostatočné zistenia stavu veci v tom, že odporca nedostatočne skúmal politickú situáciu na Ukrajine so zreteľom na oblasť, z ktorej navrhovateľ pochádza a v tej súvislosti vec neposúdil z individuálneho hľadiska navrhovateľa. Taktiež namietal, že odporca v negatívnom rozhodnutí neuviedol dôvody neposkytnutia doplnkovej ochrany. Súd vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v prítomnosti účastníkov konania. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie nebolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené a záverom sa pridržala obsahu podaného návrhu. Poverená zástupkyňa odporcu predložila kópiu publikácie „Správny poriadok - komentár“ (strany 62 a 63) k jej prednesu k problematike zastúpenia navrhovateľa. K námietkam navrhovateľa sa ďalej vyjadrila, že odporca dostatočným spôsobom vyhľadal informácie o krajine pôvodu a zdôraznila, že navrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol, že sa plne pridržiava svojej výpovede z predchádzajúceho azylového konania. Záverom dodala, že ako to vyplýva zo získaných informácií o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu, táto sa žiadnym podstatným spôsobom nezmenila od času predchádzajúceho azylového konania. Súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom spisov odporcu ČAS: MU-PO-8/2016-Ž a ČAS: MU-367/PO-Ž-2014. Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-367/PO-Ž-2014 súd zistil, že navrhovateľ po prvýkrát požiadal o azyl vyhlásením z 12.12.2014. V priebehu spísania dotazníka navrhovateľ o. i. uviedol, že v roku 1996 po udelení slovenských víz pricestoval na Slovensko a pracoval na stavbe, až do roku 2014, kedy bol zadržaný policajnou hliadkou, nakoľko zistila, že sa na území Slovenska nachádza nelegálne. Následne bol predvedený na Oddelenie azylu PZ Humenné, kde požiadal o azyl. Odporca v tomto konaní rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-367-16/PO-Ž-2014 zo dňa 12.3.2015, že mu neudeľuje azyl a neposkytuje doplnkovú ochranu. Voči predmetnému rozhodnutiu sa navrhovateľ odvolal, o ktorom odvolaní rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 9Saz/9/2015-31 zo dňa 27.5.2015 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. Najvyšší súd SR po podaní odvolania voči rozsudku tunajšieho súdu tento potvrdil rozsudkom č.k. 1Sža/34/2015 zo dňa 13.10.2015. Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-PO-8/2016-Ž súd zistil, že navrhovateľ po druhýkrát požiadal o azyl vyhlásením z 16.1.2016 z rovnakých dôvodov ako po prvýkrát, a to z dôvodu obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojna a Slovensko už považuje za svoj domov. V priebehu vstupného pohovoru konaného vo vzťahu k dôvodom tejto aktuálnej žiadosti o azyl opakovane uviedol, že do krajiny pôvodu sa nemôže a nechce vrátiť, nakoľko tam prebieha ozbrojený vnútroštátny konflikt. V prípade návratu sa potom obáva, že by musel bojovať a zabíjať krajanov, čo sa prieči jeho vôli. Navrhovateľ taktiež uviedol, že jeho cieľovou krajinou bola Slovenská republika, nakoľko sa tu plánoval zamestnať. Na život na Slovensku si už zvykol, chce tu ostať žiť, a pretože v krajine pôvodu sa nemá kam vrátiť, obáva sa, že by sa tam z neho stal bezdomovec. Uviedol, že v krajine pôvodu sa nikdy nedostal do styku s políciou, armádou, či inými zložkami štátu, nebol nimi prenasledovaný, ani s nimi nemal nikdy žiaden problém. Navrhovateľ sa však záverom vyjadril, že ak by ho policajná hliadka nezadržala, zlegalizovať svoj pobyt na území SR by nepotreboval a o azyl by nepožiadal. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine a regióne pôvodu navrhovateľa, na Ivano-Frankovskú oblasť. Zo získaných informácií zistil, že v súčasnosti v predmetnej oblasti neprebieha ozbrojený konflikt, situácia je vo všeobecnosti pokojná a k bezpečnostným incidentom dochádza skôr výnimočne. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca po riadnom a zákonnom poučení navrhovateľa ako žiadateľ o azyl tohto riadne vypočul - vykonal vstupný pohovor formou spísania dotazníka. V jeho priebehu sa navrhovateľ podrobne vyjadril k dôvodom svojej aktuálnej žiadosti o azyl. Odporca vyhľadal a do azylového spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo sa viažuce na aktuálnu bezpečnostnú situáciu s osobitným zameraním na západnú časť Ukrajiny a na oblasť pôvodu navrhovateľa. Podľa vyhodnotenia takto vykonaného dokazovania dospel súd k presvedčeniu, že získané správy o krajine pôvodu navrhovateľa dali odporcovi dostatok informácií k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť s náležitou znalosťou veci. Naviac z ich obsahu bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že bezpečnostná situácia je v sledovanej oblasti stabilizovaná - pokojná. Ako to je zrejmé z porovnania obsahu týchto správ s obsahom informácií o krajine pôvodu navrhovateľa založených v predchádzajúcom azylovom spise (v ktorom konaní odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-367-16/PO-Ž-2014 zo dňa 12.3.2015 ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu) od vydania predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu a to ani čo dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl a ani čo do zmeny bezpečnostnej či politickej situácie na Ukrajine. Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu argumentoval správou „Hrozivá štatistika vojny na Ukrajine...“ zo zdroja www.topky.sk <http://www.topky.sk> tak k tejto argumentácii je potrebné poznamenať, že informácia sa viaže k dianiu na východe Ukrajiny (Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike), teda nie k oblasti pôvodu navrhovateľa (západná Ukrajina), resp. k udalostiam na Ukrajine z roku 2014. Teda tieto informácie sú z pohľadu vydaného rozhodnutia irelevantnými. K námietke, podľa ktorej že odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôvody neposkytnutia doplnkovej ochrany: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Rozhodnutie o zamietnutí navrhovateľovej žiadosti o azyl ako neprípustnej je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, nakoľko sa ním rozhodlo o tom, že žiadosť o azyl sa zamieta (ako neprípustná), teda sa ním neposudzuje podaná žiadosť o azyl v jej merite. Iba v prípade, ak by odporca posudzoval žiadosť o azyl v jej merite a rozhodol by o neudelení azylu, bolo by jeho zákonnou povinnosťou rozhodnúť o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany, ako to vyplýva z § 20 ods. 4 zákona o azyle. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odporca rozhodol o zamietnutí navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej (§ 11 zákona o azyle), nemohol (zo zákona) rozhodovať o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany. (Totožný postup sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 zákona o azyle.) Žiadne iné námietky navrhovateľ voči napadnutému rozhodnutiu odporcu v podanom návrhu neprezentoval. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a pretože vzhľadom na charakter jeho rozhodnutia nebol oprávnený posudzovať a rozhodovať o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).