Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Z41CB/74/1994 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1094899982 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1094899982.22 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci žalobcu: LAUGOFRUIT, spol. s.r.o. v likvidácii, Štefánikova 19, Trenčín, IČO: 18 046 070, zast. advokátom Mgr. Petrom Miklossym, Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanej : H. E. - E., Š.Q.L. XX, Q., IČO: 30 353 254, zast. JUDr. Štefanom Dedákom, Mlynské Nivy 45, Bratislava, o zaplatenie 5.462,25 Eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.462,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne od 18.10.1993 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 6.513,43 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Uznesením NS SR č.k. 4Obo/24/2013 zo dňa 31.3.2015 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-2-41Cb/74/94 zo dňa 7.2.2013 zrušený a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy konania v sume 8.314,- Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume, ktorý mala žalovaná získať dňa 5.6.1993 prevzatím tovaru žalobcu, nachádzajúceho sa v jeho prevádzke na Mierovom námestí č. 31 v Trenčín, bez právneho dôvodu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca s tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o dôkazy, ktoré neboli vykonané v novom konaní, ale predtým, než rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo opakovane odvolacím súdom zrušené. Rovnako predtým vyhodnotil dôkaznú situáciu v prospech žalobcu a uplatnený nárok mu priznal. Teraz bolo rozhodnutie opačné, pričom dôkazná situácia sa nezmenila. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo opodstatnené. Rozhodnutie nespĺňalo náležitosti § 157 ods. 2 OSP a podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver nedôvodnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák. Je potrebné poukázať na existujúci právny záver už vyslovený odvolacím súdom, ktorý sa súd prvého stupňa neriadil. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na rozpornosť tvrdení účastníkov o výške peňažnej náhrady za získaný majetkový prospech neurčitosť záverov znaleckého posudku a odstup času od získania majetkového prospechu môže súd zvážiť podľa § 136 OSP a výšku nároku určiť podľa vlastnej úvahy, pričom treba brať do úvahy hodnotu tovaru uvádzanú sporovými stranami. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne znova o trovách konania, ako aj o trovách odvolacieho konania. V novom konaní súd prvého stupňa ustálil, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná bez právneho dôvodu dňa 5.6.1993 prevzala tovar žalobcu, nachádzajúci sa v jeho prevádzke - cukrárni DELI, na Mierovom nám. č. 31 v Trenčíne. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. v znení zmien a doplnkov, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. Podľa názoru súdu bolo vykonaným dokazovaním preukázané vlastníctvo žalobcu k predmetnému tovaru a toto vlastníctvo bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalobca v predmetných priestoroch podnikal a pred obsadením cukrárne žalovanou, sa tovar, ktorý patril žalobcovi, inventarizoval. Vlastníctvo tovaru žalobca v konaní preukázal inventúrnym súpisom, ale žalovaná v predmetnom konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by vlastníkom tovaru bol niekto iný. Už odvolací súd nespochybňoval vznik bezdôvodného obohatenia a inventúrny zoznam zo dňa 27.5. ako východisko pre stanovenie ceny tovaru. V konaní bolo potrebné sa vyporiadať s obranou žalovanej, ktorá spočívala v tvrdení, že časť tovaru mala byť predisponovaná do cukrárne SIBA na Gorkého ulici v Trenčíne, vlastníkom ktorej bol p. E. J.. Toto tvrdenie sa však ukázalo ako účelové a ničím nepreukázané. Ak došlo zo strany združenia SIBA k fakturovaniu tovaru žalovanej, stalo sa tak len v snahe osôb, na úkor ktorých vzniklo bezdôvodné obohatenie, získať tieto prostriedky od osoby, ktorá sa obohatila späť. Žalovaná bola osobou, na príkaz ktorej bol po obsadení cukrárne predmetný tovar z predajne odvážaný a žalobca nemal žiadnu možnosť sa k tovaru dostať a nemohol ho ani predisponovať. žalovaná priznala, že v obsadenej cukrárni ostal tovar po predchádzajúcom prevádzkovateľovi cukrárne, tento inventarizovala a snažila sa ho majiteľovi vrátiť, resp. že ho zlikvidovala. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že po vykonaní inventúry dňa 27.5.1993 došlo k predisponovaniu tovaru, mala toto tvrdenie preukázať, nakoľko v tomto smere znáša dôkazné bremeno. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že v predmetných priestoroch podnikal žalobca a že pred obsadením cukrárne žalovanou sa tovar, ktorý patril žalobcovi, inventarizoval. O tejto skutočnosti svedčí aj samotný inventúrny súpis a je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o účtovný doklad, ktorý jednoznačne preukazuje aj skutočnosť, že vlastníkom tovaru ktorý sa inventarizuje je ten podnikateľ, ktorý danú inventúru, t.j. preverenie skutočného stavu vlastných zásob a vlastného tovaru v predajni oproti skutočnému stavu vykonáva. V súvislosti s vlastníctvom tovaru žalobcom, ktorý žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné upozorniť na názor odvolacieho súdu v uznesení NS SR č.k. 4Obo/247/2000-390 zo dňa 9.5.2002, ktorý konajúci súd považuje za právne záväzný ku skutočnosti, či vlastníkom tovaru bol žalobca a či na jeho úkor v dôsledku zadržania tovaru žalovanou, došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s vlastníctvom tovaru odvolací súd poukazuje na potrebu zistenia (z účtovných dokladov, ktoré mala žalovaná k dispozícii), či v čase od 27.5.1993 do 5.6.1993 nebola časť tovaru predisponovaná do cukrárne SIBA, nakoľko je potrebné preveriť, či po tomto dátume nedošlo k predisponovaniu predmetného tovaru na iný subjekt vzhľadom na tvrdenie žalovanej, že časť tovaru bola po vykonaní inventúry, t.j. po 27.5.1993 predisponovaná (či už reálne alebo dokladovo) do cukrárne SIBA na Gorkého ulici v Trenčíne, ktorej vlastníkom bol E. J.. Podľa názoru konajúceho súdu sa tieto tvrdenia nezakladajú na pravde. Ak došlo v tom čase zo strany združenia SIBA k fakturovaniu tovaru žalovanej, stalo sa tak len v snahe osôb, na ktorých úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie, získať tieto prostriedky od osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila, späť. Táto skutočnosť však nič nemení na vlastníctve tovaru. Zo strany žalobcu nedošlo po vykonaní inventúry dňa 27.5.1993 k predisponovaní tovaru na iný subjekt, žalobca ani nemal po obsadení cukrárne žalovanou žiadnu možnosť sa k predmetnému tovaru dostať, vôbec nemal prístup do predajne a predmetný tovar nemohol predisponovať. Osobou, na príkaz ktorej bol predmetný tovar z predajne odvážaný, bola žalovaná, čo bolo nakoniec potvrdení aj vykonaným dokazovaním. Ak žalovaná tvrdí, že k predisponovaniu tovaru po vykonaní inventúry došlo, je na nej, aby túto skutočnosť preukázala, nakoľko žalovaná v tomto smere znáša dôkazné bremeno. Podľa názoru súdu prvého stupňa je vznik bezdôvodného obohatenia nepochybný a potvrdený aj názorom odvolacieho súdu ( uznesenie sp. zn. 4Obo/247/2000 zo dňa 9.5.2002). Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť množstvo a druh tovaru uvedeného v zázname zo dňa 27.5.1993. Podľa názoru konajúceho súdu čas vykonania relevantnej inventúry je v podstate totožný s časom vzniku bezdôvodného obohatenia. Závery už vykonaného znaleckého dokazovania podľa názoru súdu nemôžu byť základom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia (viď. právny názor NS SR v uznesení sp. zn. 5Obo/50/2009 z 29.6.2011). V danom prípade bolo súdu prvého stupňa uložené postupovať podľa § 136 OSP a určiť výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na vyššie skutočnosti podľa svojej úvahy tak, ako to naznačil odvolací súd v uznesení sp. zn. 5Obo/50/2009. Podľa § 136 OSP, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa vlastnej úvahy. Výška nároku žalobcu bola ustálená na sumu 5.462,25 Eur. Písomným podaním bolo právnym zástupcom žalovanej, JUDr. Štefanom Dedákom vrátené uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/24/2013 zo dňa 31.3.2015, s tým, že vyššie uvedený právny zástupca už žalovanú nezastupuje. žalovaná sa pojednávania v predmetnej veci nezúčastnila zo zdravotných dôvodov a súčasne zaslal súdu písomné podanie, v ktorom a základe dôvodov, ktoré uviedla, žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Vzhľadom k vykázanému doručeniu predvolania a súhlasu žalovanej s pokračovaním v konaní bez jej účasti, súd po prijatí procesného uznesenia podľa § 101 ods. 2 OSP konal a rozhodol v jej neprítomnosti podľa § 154 OSP. Na základe doplneného dokazovania naznačeného uznesením odvolacieho súdu dospel konajúci súd k záveru, že žalovaná po prevzatí cukrárne DELI na Mierovom nám. v 31 v Trenčíne si ponechala tovar, ktorý patril žalobcovi, čím získala bezdôvodné obohatenie v sume 5.462,25 Eur podľa § 451 Obč,. zák. V ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. je vyjadrená zo základných zásad, ktorá spočíva v tom, že nikto sa nemá bezdôvodne obohatiť na úkor iného. Ak sa niekto bezdôvodne obohatí na úkor iného, podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. vzniká mu záväzok toto obohatenie vydať. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaná po prevzatí cukrárne DELI, si ponechala tovar patriaci žalobcovi, čím získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v sume 5.462,25 Eur istiny, ktoré je povinná zaplatiť žalobcovi. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy v lehote splatnosti, súd priznal žalobcovi 18% úrok z omeškania od 18.10.1993 do zaplatenia podľa § 369 a § 502 Obch. zák. Výrok o trovách konania súd oprel o úspešnosť žalobcu v spore podľa § 142 ods. 1 OSP, v celkovej sume 6.513,43 Eur, po predloženej špecifikácii. Trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené z tarifnej hodnoty sporu v sume 5.462,25 Eur (164.555,75 Sk). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004, za 20 úkonov právnej služby, ktoré sú vyšpecifikované v písomnej špecifikácii, z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., z náhrady cestovných nákladov a dane z pridanej hodnoty vo výške 663,70 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, z odmeny a náhrad za úkony právnej služby vykonané po 23.2.2009, kedy sa právny zástupca stal platiteľom DPH, t.j. zo sumy 3.318,50 Eur. Na preukázanie vyššie uvedených skutočností bolo súdu predložené osvedčenie o registrácii pre DPH, osvedčenie o evidencii a PHM za roky 2006 až 2016. žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania a právneho zastúpenia v sume 6.513,43 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Miklossyho, advokáta, AK Hlavná 1221, 952 16 Vráble, podľa § 142 ods. 1 OSP. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo.