Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Z41CB/74/1994 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1094899982 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1094899982.25 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha, členov JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: LAUGOFRUIT, spol. s r.o., „v likvidácii", so sídlom Štefánikova č. 19, 911 01 Trenčín, IČO: 18 046 070, zastúpeného: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná č. 1221, 952 01 Vráble, proti žalovanej: H. E., F.. XX.XX.XXXX, T. E. F. Č.. XX, XXX XX Q. (do 05.03.2013 fyzická osoba oprávnená podnikať ako: H. E. - E., J. E. H. E.. S.. Š.Q. Č.. XX, XXX XX Q., O.: XX XXX XXX), o uloženie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a náhradu trov konania, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.462,25 Eur od 18.10.1993 do 30.04.1995 a vo výške 18 % ročne zo sumy 5.462,25 Eur od 01.05.1995 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 3 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 5.462,25 Eur od 18.10.1993 do 30.04.1995 a výšku 18 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 5.462,25 Eur od 01.05.1995 do zaplatenia pripúšťa a konanie v tejto časti zastavuje. III. Žalovanej sa u k l a d á povinnosť nahradiť žalobcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým tento súd v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (podľa § 470 ods. 4 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/), svojim rozsudkom č. k. 4Obo/15/2016-800 zo dňa 30.03.2017, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41Cb/74/1994-773 zo dňa 17.03.2016, ktorým tento uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.462,25 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku - vo výrokoch o úroku z omeškania a náhrade trov konania rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené tak rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41Cb/74/1994-773 zo dňa 17.03.2016, v časti uloženej povinnosti zaplatiť sumu 5.462,25 Eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nadobudol právoplatnosť 18.05.2017. 1.1. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že žalovaná dňa 05.06.1993 po zmocnení sa nebytových priestorov na E. F. R. Q., ktorých bola vlastníčkou a v ktorých sa nachádzala cukráreň prevádzkovaná žalobcom, získala bez právneho dôvodu, v zmysle § 451 ods. l, 2 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „OZ“), na úkor žalobcu, majetkový prospech, ponechaním si tovaru patriaceho žalobcovi. Ako základ pri určení výšky bezdôvodného obohatenia slúžilo zistenie množstva, druhu a ceny tovaru podľa inventúry vykonanej žalobcom dňa 27.05.1993, pri použití voľnej úvahy súdu. 1.1.1. V predmetnej veci bolo teda právoplatne rozhodnuté o výške bezdôvodného obohatenia (5.462,25 Eur), na koho úkor a kým bolo získané a k určeniu termínu jeho vzniku (05.06.1993). 1.2. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu ďalej plynie, že rozhodnutie o nároku na zaplatenie úrokov z omeškania bolo odôvodnené len s poukázaním na ustanovenie § 369 a § 502 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) bez toho, aby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, z akých skutočností prvoinštančný súd vyvodil záver o období omeškania a dôvodnosti výšky uplatneného úroku z omeškania. Prvoinštančnému súdu bolo vytknuté, že sa nevysporiadal s námietkami žalovanej, že v omeškaní nebola. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti považoval za nepreskúmateľné. 1.3. Predmet konania po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo/15/2016-800 zo dňa 30.03.2017, tak predstavuje nárok žalobcu na úrok z omeškania a na náhradu trov konania. 2. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím sporiacich sa strán na nariadenom pojednávaní, oboznámil sa s obsahom spisu a zistil, že k zadržaniu tovaru žalobcu žalovanou, ako bolo konštatované vyššie došlo dňa 05.06.1993 a tento tovar, resp. jeho časť, nakoľko časť tovaru podliehajúceho skaze bola, podľa vyjadrenia žalovanej, zlikvidovaná (tiež zhadzovaním na zem/výpoveď svedkyne P./), bol umiestnený v samostatných priestoroch nehnuteľnosti patriacej žalovanej (alkohol mal byť likvidovaný daňovým úradom, keďže nebol opatrený kolkami). Svedkyňa C. uviedla, že tovar žalobcu umiestnený v sklade na H. K. bol už v roku 1994/5 znehodnotený. 2.1. Žalovaná osobne i prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalobcovi po 05.06.1993 nebol žiaden tovar vydaný. 3. Žalovaná nepredložila žiaden písomný doklad svedčiaci pre jej tvrdenie o výzve adresovanej žalobcovi, či jej doručení, na prevzatie ňou zadržaného tovaru. Ako dôkaz existencie takejto výzvy nesvedčí faxovaná správa zo dňa 09.09.1999 adresovaná O.. P., riaditeľovi žalobcu s dátumom 16.10.1993. Svedkyňa P. uviedla, že zadržaný tovar žalobcu umiestnený v sklade, prekážal a preto žiadala žalovanú, aby žalobcu vyzvala k jeho prevzatiu, čo však nebolo zrealizované. Žalobca vedomosť o existencii takejto výzvy poprel a uviedol, že po návšteve predajne v roku 1994 (snaha o prevzatie si plechov na pečenie) čelil trestnému oznámeniu podanému žalovanou. 4. Na pojednávaní žalobca moderoval formou čiastočného späťvzatia ním požadované úroky z omeškania tak, že žiadal úroky z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5.462,25 Eur od 18.10.1993 do 30.04.1995 a vo výške 18 % ročne zo sumy 5.462,25 Eur od 01.05.1995 do zaplatenia. 4.1. Na výzvu súdu k vyjadreniu sa žalovanej k vyššie formulovanému čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaná vyslovila svoj nesúhlas so späťvzatím, ktoré označila za účelové a konštatovala, že žalobcovi nič nebránilo, aby ju aj sám vyzval na odovzdanie tovaru a určil termín jeho prevzatia. 5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 520 OZ, k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia. Podľa § 522 veta prvá OZ, veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Podľa § 523 za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Vyhláška“), výška úrokov z omeškania je 3 percentá ročne. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenia“), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10 ods. 2 Nariadenia, ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením. Podľa § 10a Nariadenia, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. 6. V predmetnej veci ide o spor týkajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia neplynúceho zo záväzkového vzťahu viažuceho sa k podnikateľskej činnosti (strany sporu sú podnikatelia) strán sporu. Záväzkový vzťah vznikol z toho, že žalovaná žalobcovi nevydala jeho tovar po uchopení svojej nehnuteľnosti, v ktorej žalobca podnikal. Vzhľadom na uvedené preto súd posudzoval predmetný právny vzťah strán sporu podľa Občianskeho zákonníka. 7. Ako už bolo uvedené vyššie, právoplatne bolo rozhodnuté o tom, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu dňa 05.06.1993 o sumu 5.462,25 Eur. Bolo preto povinnosťou žalovanej preukázať, že žalobcovi ponúkla ňou zadržané veci, resp. ich finančný ekvivalent. Takýto dôkaz žalovaná v tomto konaní neprodukovala. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že takúto ponuku by žalovaná ani nemohla uskutočniť, jednak pre čiastočné zničenie, či znehodnotenie tovaru, ale i z toho dôvodu, že pokus o prevzatie si vecí žalobcom zmarila oznámením na polícii. Teda v konaní žalovaná nepreukázala, že by žalobca neprijal ňou riadne ponúknuté plnenie alebo, že by žalobca neposkytol v čase plnenia žalovanou súčinnosť potrebnú na splnenie jej dlhu. 8. Súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu, spočívajúcej v moderácii výšky ním požadovaných úrokov z omeškania, keďže žalovaná svoj nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu nepodporila žiadnymi vážnymi dôvodmi. 9. Pri určení výšky úrokov z omeškania súd vychádzal z ich moderácie navrhnutou žalobcom na pojednávaní dňa 09.05.2018, kedy výška úrokov z omeškania do 30.04.1995 (do účinnosti Vyhlášky) činila 3 percentá ročne a od tohto dátumu (od účinnosti Nariadenia) činila dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 01.01.1993 do 19.12.1993 boli úroky z omeškania určené výškou 19%. Žalobca požadoval úroky z omeškania v menšom rozsahu o jeden percentuálny bod. 10. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalobcovi, ktorý si náhradu trov konania riadne uplatnil odvolací súd priznal voči žalovanej plný nárok na ich náhradu. 10.1. K rozsahu priznania plného nároku na náhradu trov konania je potrebné uviesť, že pôvodne bola žalovaná suma 203.126,91 Sk (6.742,58 Eur), z toho suma 168.337.25 Sk (5.587.78 Eur) predstavovala bezdôvodné obohatenie; zvyšok do pôvodne žalovanej sumy tvorili „penále“ a úrok z omeškania. V priebehu konania niekoľkokrát žalobca moderoval svoju žalobu, čo bolo predmetom súdnych rozhodnutí a predmetom sporu tak zostala suma 5.462,25 Eur s 18 % úrokom z omeškania ročne od 18.10.1993. Teda žalobca bol v podanej žalobe (pri zohľadnení jeho opakovanej dispozície s jej predmetom) plne úspešný a preto mu náleží plný nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý rozsudok vydal (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 259 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).